Redakcia
Nedávno ma fascinoval príspevok jedného pána, ktorý evidentne okrem všetkej múdrosti sveta popapal aj veľa nielen proteínových doplnkov a potom strašne veľa cvičil. Ale brutálne. Možno ako Arnold.
V tom príspevku sa oduševnene vyjadroval, ako matky zlyhávame.
Ako kulujeme čokošky, keksíky, uvaríme kľudne parené knedle a my si dáme na tanier zeleninový šalát.
Že svojím deťom v snahe dať im to najlepšie naservírujeme základy nesprávneho stravovania, ktoré im odovzdáme ako závislosť a nesprávny vzťah k jedlu do budúcnosti.
Premýšľala som, s ktorým jedlom z môjho detstva mám nezdravý vzťah hraničiaci s obscesiou.
Akokoľvek som nad tým špekulovala, moja mama jedla vždy s nami. Zarovno. Okrem! Pudingu a krupicovej kaše. To len vyšrábala zvyšok, čo zostal v hrnci. Časom aj o ten došla, keď nás naučila cca v 10tich ju variť. Už jej nezostal ani ten sem tam prichytený spodok. 🤣
Nepovedala by som, že existujú zdravé a nezdravé potraviny, ktoré nás privedú k obezite, anorexií, bulímií, večnému životu bez chorôb.
Je to LEN JEDLO.
Pre mňa je dôležitá energia, ktorú v ňom prijímam.
Či to jedlo zjem v chvate, alebo ním zapĺňam emočný stres, má byť náhražkou za chýbajúci cit, či očakávam utlmenie citového rozladenia. Dokonca ani milovaná čokoláda automaticky mi nemusí navodiť blažený pocit. A poznám stavy, kedy obyčajný hlávkový šalát či redkvička so zbytkom hliny zo záhonu mi vie privodiť extatické stavy.
Dovolím si povedať, že neexistuje zdravá a nezdravá strava.
Stále je to o porcií a o energií, ktorú tou stravou prijímam.
No a môj vzťah ku krupičnej kaši a pudingu?
Občas mám na ne chuť. Ale žeby som sa nimi šla zadrhnúť, to nie.
Takže - nebojte sa hodiť do koša horalku či tučný syr. Otázne je, akú dieru v duši nimi budete chieť zalepiť.
Majte krásny piatok a celý víkend.
Ma vyrušili, idem ešte na teba aj zareagovať.
Takže dochádzaš k záveru, že základ človeka je jednotný - genetický daný (ako výbava jedno izbového bytu napr) a je niečo ďalšie (duša, psyché,, výchova?, okolie), čo to telo ovplyvňuje tak, že z neho vytvorí niečo úúúúplne inak fungujúce. Áno? 😀
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och, až tak hlboko vo svojich úvahách nie som. Ale povedala by som, že hovorím úplne naopak. Alebo nie? Nejak sa mi to motá. Proste hovorím, že každý človek si dopamín naháňa nejak inak. Vrodená je asi potreba dopamínu pre mozog. Len tie spôsoby, ako sa k nemu dopracovať sú rôzne. Od jedla, cez fajčenie, alkohol, cez cvičenie, behanie, prácu, umenie až po meditácie, obmedzovanie .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja v tom vidím, že hovoríš to čo ja ..... 😀.
Potreba dopamínu = "všetci sme rovnakí"., fyzické vybavenie pre svet
Spôsob jeho tvorby = tá esencia, ktorá z nás robí jedinečné bytosti a smeruje celý náš život niekadiaľ
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne ako píše dasa-sme každá iná každej robí dobre niečo iné😉..jedna sa prejedá,jedna fajčí,jedna je neskutočná kávopička atď.
z jedla sa robí modla-viď reklamy pred velkou nocou či vianocami..ked som u príbuznych vidím v telke.cez rok ozaj neviem.Rodinná pohoda ?všetko o žraní.
Jeme preto aby sme žili a nežijeme preto aby sme jedli..a ked sa občas zhreší aj celou zjedenou čokoládou nemať z toho depresie..jeden deń zhreším -možno niečo tým v sebe utlmím,poteším sa? a druhý deň v pohode o cukete a zeleninovej polievke..
napr.včera celodenná vysokohorská túra-ja čistá voda,2kusy chleba s domácou slaninou(podotýkam,že žiadne priesvitné plátky) a paradajky+2čokoladka deva.cestou nadol zástavka na chate -velké pivo a slivkový perník.keby som mala to čo kamarátka tak skapem-ona mala akúsi fit tyčinku a fit nápoj,v dozičke nakrajaná zeleninka a nejaké sucháre..
A boli sme spokojné obidve-každá so svojim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hehehe - ja dochádzam k tomu, že tie jednoduché potraviny zasýtia viac ako to prešpekulované.
Na druhej strane také tyčinky založené na orechoch napr. Čím viac vnímam to zloženie, tým viac sa viem uvedomiť, že v podstate mi netreba spráskať 5 jedál denne alebo že k tej tyčinke potrebujem ešte obloženú žemľu.
Ja som v podstate dala tuším 80km na bicykli v Rakúsku na žemli na raňajky, sladkej tyčinke, zmrzlinovom pohári a 2 kávach. Od rána od 4tej do večera do 17tej. A vo Viedne som zdlávila len orechovú tyčinku a v Blave zaliala Fantou. Pritom výdaj bol o hodne vyšší. Ľudské telo je úžasné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mala som spolužiaka, ktorý všeličo na sebe testoval. Napríklad chodil dlhé trasy na bicykli a nosil so sebou iba kilo cukru.
Ako hovorím - mala som
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náročná téma. Ja toho veľa zajedám, hlavne sladkým....A ano sme 3 sestry a každá má iny vzťah k jedlu. Nemusi to byť genetické. Teda je to vrodené, ale skor ta dispozicia k vysokej citlivosti, neschopnosti to spracova inak, ku ktorej sa pridali aj skusenosti cestou.
Zas som minule pozerala zaujímavý dokument o tom. Ako veľmi nás ovplyvňuje mikrobiom. Uvediem to na priklade. Jednacdeba uz bola tak zufala zo svojich traviacich problemov. Ze pristupila na trnsplantaciu stolice od brata. To sa jej objavilo akné co mal brat. Potom od priateľa. To sa jej vyrazne zhoršila depresia. Na ktorú mal nabeh priatel. Zas ak človek nemá take extrémne problémy vies si mikrobiom dopestovať pestrou stravou, že ideálne 30 druhou rozneho ovociaa a zeleniny za týždeň.
Zas som odobocila od témy. Súhlasím niet nad zdravý vzťah k jedlu. Potom v tom jedálničku prevláda menej somarin. Inak mi ozaj dava logiku, že čím menej spracovaná správa tým lepšie. Teóriu poznám , horšie s realitou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tému genetiky a "podedili sme" si nechám na iný blog. Už ho načínam v hlave 😀.
O umelých zásahov zvonku - no, keď to fakt inak nejde, tak možno skúsiť. Ja sa liekom v základni nebránim, ani operačným zákrokom, dokonca znamienka mám vybrané a tak. Skôr nabieham na takú sféru, že všetko v živote je ako má byť. Že telo na nás prehovára slovami duše, ktorá to inak nevie vyjadriť.
Máš problém s akné? To sa v tebe búri horúca krv a máš dojem, že nevieš vyjadriť svoj nepokoj, vzdor. Máš jačmeň na oku? Rozmýšľaj, čo odmietaš vidieť. Inak - toto je môj osobný problém. 😉 Vysoký krvný tlak? Pátraj, zisťuj. Problémy s krížami? Čo si si to naložila na chrbát?
Hodne mi pomáha v tomto TCM. Ale samotné TCM doplnky nestačia.
Nooooo a tá málo soracovaná strava - my si tak krásne vieme prekombinovaťč život 😀. SLedovala som môjho mladšieho. Riešil pleť a došiel do takých extrémov, že jedom len zopár potravín, lebo prvé bolo "je tam mlieko?" Takže došiel na to sám, že najlepšia sladkosť je chleba s džemom. 😀
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že tak jednoduché, že 30 druhov rôzneho ovocia a zeleniny za týždeň to celkom nebude. Tam bude tých zložiek o dosť viac, čo to ovplyvňujú. A dôležité budú aj rôzne formy, v akých sa to prijíma. Myslím ten mikrobiom.
Sledujem jednu odborníčku na výživu. Sama má vrodené problémy s cholesterolom. A celkom ma zaujalo, že jej veľmi pomohli strukoviny 3x denne. Len teda po pravde, rovnako často je aj rôzne formy rýb (vrátane konzerv)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasné., ze 30 druhov ovocia, zeleniny asi aj tych strukovín nevyrieši zas všetky tvoje problémy. Ak nemôžeš jesť nič. Ten dokument bol zaujimavy riesili asi 5 ludi. Kazdeho s inymi problémami. Ta čo mala najväčšie problémy tej aspon trochu pomohla az transplantacia ...., čiastočne.... Len, že ta pestrosť ma svoje opodstatnenie. Lebo porovnavali aj prečo je niekto obezny a niekto stihly aj pri rovnakej strave a výdaji, orientačne....Môže to byť aj o dosť rozlicnom mikrobiome ...Ono tych faktorov je ozaj veľa. Každý sme jedinečný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Testujeme teraz na manželovi jedny probiotiká. U neho by som povedala, že veľký problém s dráždivým črevom. V júni na dovolenke to už vyvrcholilo, tak som mu objednala na 3 mesiace kúru. Celkom drahá záležitosť. neupravilo sa všetko, ale od momentu, kedy to začal užívať sa zatiaľ tuším nevyskytla ani jedna kritická situácia. Čo dovtedy bolo minimálne 4-5x za týždeň. A to tiež podľa mňa súvisí s mikrobiómom. Ale po pravde, keď porovnávam jeho a moje stravovanie - nemá rád kvasené veci, kefír tuším ešte ani neskúsil, žiadna bryndza. Strukoviny len za trest...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako ste tu viaceré písali - každý sme iný, aj v stravovaní.
Kdesi som čítala, že pri jedení treba "počúvať" svoje telo. Ono si samé vypýta, čo potrebuje .... a všetko treba přiměřeně (alebo teda po slovensky : s mierou.) Možno sa nám to prihovára ten náš mikrobiom... Keď mám chuť na slaninu, dám si.... samozrejme nie kilo na posedenie.🤭
A k tým 30 druhom... na podobnú tému som kdesi v starej kuchárskej knihe čítala, že v dobrom domácom vývare by malo byť aspoň 10 druhov zeleniny/ovocia... že vtedy bude mať tú správnu chuť. Snažím sa to dodržiavať, rátam na prstoch ruky a tak ma doma občas nájdu nad hrncom ako počítam na prstoch, koľko druhov už v hrnci máme 😋
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
10 druhov zeleniny do vývaru je teda riadna výzva. To asi ani neviem napočítať. Prezraď, čo všetko dávaš, až sa inšpirujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Cibula
- Cesnak
- Pór
- Mrkva
- Petržlen
- Kalerab
- Zeler
- Zemiak
- Jablko
- Sezónne: struk hrachu/zelena fazuľka/kúsok cukety/ cibulkove listy
- Vnate: petrzlen, ligurček, zelerový list, cíbiky
- Karfiol
- Ružičkový kel
Kelové/kapustné listy
... nie vždy dávam všetko- zväčša podľa zásob v chladničke/mrazničke
Tých 10 druhov nie je až taký problém. Niektoré druhy dam len symbolicky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to je super, také jablko a zemiak by mi nenapadlo. Musím vyskúšať. Ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Či to jedlo zjem v chvate, alebo ním zapĺňam emočný stres, má byť náhražkou za chýbajúci cit, či očakávam utlmenie citového rozladenia. Dokonca ani milovaná čokoláda automaticky mi nemusí navodiť blažený pocit. A poznám stavy, kedy obyčajný hlávkový šalát či redkvička so zbytkom hliny zo záhonu mi vie privodiť extatické stavy."
si môžeme ruky podať.
Ale nie som ten najlepší príklad, momentálne fungujem na kalorických tabuľkách, lebo mám veľmi slabý výdaj. Len u mňa cvičenie, alebo čas pre seba ide ruka v ruke so stresom. Pamätám, keď boli malí, ma prosili, maminka, prosím Ťa, už necvič, lebo ty na nás viac kričíš.
Strašne smutné.
A keď sa dorobím ako hov*ado, to nie je to pravé, čo mi má priniesť endorfíny a dobrý pocit. Ja toto nechápem, ako to na niekoho doľahne. Ja som cvičila, krokovala a žeby na mňa potom došiel nejaký extatický pocit, to sa v živote nestalo.
A chudnem práveže na dovolenke, keď som v kľude, bez stresu a váľam sa. Tak som to teraz po sto rokoch otocila a sledujem si príjem. Nič moc teda a snažím sa byť v nejakej pohode, že už proste nemusím všetko zvládať, aby som si zacvičila alebo šla krokovať. Už mi je to akosi jedno.
U nás sa varí v dvoch prevedeniach. Športovkyňa je monitorovaná, u nej sa všetko vyhodnocuje, každý progres a regres. Tam sa jančí, koľko strekov oleja som si dovolila dať na zemiaky do teplovzdušky.... Väčšinou jej šibnem aspoň 4, dúfam, že to nečíta. Ale študuje športovú výživu, takže jej taniere sú presne také ako na instagramoch, zdravé sacharidy, bielkoviny...prospešné tuky. Tam sa to strašne prepočítava na energiu. Sama si chystá veci, varí ako bohyňa, čo by som jej všetko požrala, ale sa hamujem, bo kreditka horko zaplače. A potom varíme my ostatní a to sú tie klasiky, ale do zdravšej verzie, to sú zas jedlá, po ktorých by som padla - ľahla a spala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja tie kalorické tabuľky dávam tak striedavo. Tuším rekord som mala 18 dní v kuse. Potom mi do toho furt niečo vlezie. Ale váha je vytiahnutá. Len teda, môj najväčší problém je ovocie, lebo nie jedna slivka.... nie jedna hruška ... nie jedno jablko. Obdivujem tých, ktorým to ide automaticky
A teda, ak chce človek schudnúť, jednoznačne treba začať pri príjme. Jak kedysi ktosi povedal: Chudnutie začína v tvojej hlave. Lebo tam máš ústa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jooooooj a také slivečky, keď venčíš psíka, čo okolo cesty rastú. A kúsok ďalej jabĺčko. 🤣
Vlastne dojdeš z venčenia najedená.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A baví ťa to cvičenie a krokovanie?
Lebo ja kričím, keď ma život nebaví.
Keď idem na takú tešivú energiu, tak ma nerozhodí ani keď sa vrátim ako teraz z bajkuvačky po 4 hodinách, vonku 35 v chládku, nevedela som či mi je viac teplo, či smädná som, či cikať chcem a nikoho doma a dvere zamknuté. 🤣
Tak som lofela pred chalupou na dekli od kanála z vodnej šachty a sa rehotala so Zet, že jako sme to dopadli. Došiel chlap - ne došiel - doletel chlap, čo ma vymkol a čakal hromy blesky a ja sama som sa prichytila, ako sa rehocem a vykladám mu, ako som aj sklo na kuchynských dverách olízala, čo som ich nemohla otvoriť a mala som jazyk vyplazený ako pes, že chladím sa kade to ide.
Noooo a to varenie a rozpočet poznám. Buď rada, že máš devu - mne mladý zežral 2 stejčiská denne. Ešteže teraz má nejakú inú fázu diétnu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje pozorovania skôr hovoria, že ten vzťah k jedlu je vrodený. Pre niekoho je to skoro ako droga. A iný to dokáže brať iba ako pohonnú hmotu, že je jedno, čo to je, hlavne nech to dodá energiu a je to čím skôr za nami. Na niekoho tak pôsobí jedlo, niekto má taký vzťah k alkoholu, k cigaretám.... Lebo potom neviem vysvetliť dvoch identických súrodencov s úplne odlišným vzťahom k jedlu. Proste každý si ten dopamín naháňame niekde inde