Navždy sa zachová v pamäti stužková ...

Ja keď si spomeniem na svoju stužkovú,tak nič extra.Vtedy som bola ešte neprebudená,s popolníkmi na očiach.Takže si viete domyslieť,že k hviezdnej elite triedy som určite nepatrila.Naviac sa ma dotklo,že ma usadili na okraj stola,čo som vtedy nemohla prehltnúť.Topánky ma hneď otlačili a tak som tancovala v nejakých starých škarbákoch od kamošky.My sme totiž mali v programe predstaviť 70 - roky a tak sme mali oblečené aj také šaty a topánky.

Noooo, vdaka tejto teme sa mi teda ozivili spominky na moju stuzkovu. V tom case som prave chodila s jednym chalanom a uz dlhsi cas som riesila, ako sa s nim rozist. Ono to vtedy nebolo pre mna take jednoduche, kedze sa mu ani nedalo moc co vytknut. Ale uz mi proste liezol na nervy a ja som nevedela najst tu spravnu chvilu mu to povedat.Bol odomna o 4 roky starsi a bol to veeeelmi muuudry vysokoskolak. A to mne vtedy 17 rocnej najprv velmi imponovalo a neskor zase strasne vadilo. :) Tyzden pred stuzkovou mi zrazu oznamil, ze uz si dal usit oblek na moju stuzkovu, v presvedceni, ze ho na nu iste pozvem. No a to som ja smozrejme vobec nemala za danych okolnosti v plane.Ale zase som to nezvladla a nevedela som mu povedat jasne nie. Dokonca sa ponukol, ze on ako multiinstrumentalista moze zobrat akordeon a urobit tam paradnu zabavu pre rodicov. Tak to uz bolo pre mna silne "kafe". Stuzkova sa konala 12.12.. Samozrejme prisiel na nu taky vyparadeny, ze nie len mne pripominal fialoveho tucniaka :)Cely cas nevedel prhltnut, ze sa zabavam so spoluziakmi a vtedy sa ukazala jeho ziarlivost. Ale svoj najvacsi triumf mal pripraveny az na polnoc.... Presne v hodine dvanastej ked sa den 12-teho menil na 13-teho (den menin Lucie) mi dal zahrat piesen len a len pre mna, s tym ze ma vyzval na prazdny parket, odovzdal mi kyticu kvetov a ja, zvierajuc ju od prekvapenia vo vlhkych dlaniach som skoncila vo vire tanca s nim a cely cas sa mi v hlave krutili tvare vsetkych zucastnenych a ich oci upierajucich na nas...boze citila som sa tak trapne a modlila som sa, aby to uz skoncilo. Na Palovi (tak sa volal) som videla blazeny usmev a pocit velkeho vitazstva. Myslel si, ze tymto u mna poriadne zabodoval....nakoniec cely stuzkovy vecer skoncil nasim rozchodom. Odprevadil ma domov pred barak a ja som mu tam na lavicke konecne vsetko povedala, vsetko co som v sebe dusila niekolko mesiacov. On to vobec nechapal, normalne sa rozplakal a nakoniec sa strasne nahneval a kopol nohou do vytahovych dveri :)Odisiel urazeny a ja zase strasne spokojna s pocitom velkej volnosti a lahkosti....dlho sa s tym nevdel zmierit, pisal mi rozne listy a niekedy som ho stretla s cervenymi ocami a znicenym vyrazom na tvari :(. Po rokoch ked sme sa stretli, sadli sme si na pivo a vsetko si vyrozpravali a rozisli sme sa ako kamarati. Tak to bol taky miniroman :)
Lucka

Oj, stužková... v mojom prípade to bolo ešte hlboko v minulom tisícročí . Mala som len krátko po sedemnástych narodeninách a jednu bolestnú skúsenosť za sebou - zomrela mi mamka. Najviac ma trápilo(!), že nebudem môcť mať šaty so smotanovej látky, ktorú mi kúpila mama, ale na naliehanie rodiny som musela mať šaty tmavé, ešteže nie čierne, ale aspoň tmavomodré. V tom čase (r.1982) ešte spoločenské šaty nebolo možné len tak bežne kúpiť v obchode, tak väčšina dievčat mala šaty od krajčírky a ani nebolo možné nájsť dvoje rovnaké. Veľa si z toho už nepamätám; nastupovali sme všetkých päť tried do sály za zvukov Čajkovského B-mol, bála som sa , že sa vo vysokých opätkoch potknem a spadnem na dlážku, program zabezpečoval nejaký tanečný súbor a zábava bola asi fakt dobrá, lebo domov sme sa vracali až prvým ranným autobusom a popoludní sme sa stretli v kine na filme Pomáda - to bol vtedy úžasný hit a boli sme potom na ňom ešte asi 7-krát... pri cene lístka 6,- Kčs to naše vreckové veľmi nezaťažilo

No moja stužková bola niečo senzačne, partner bol môj milovaný manžel a dostala som nádhernú večernú kabelku s bledomodrými korálkami, Program sme spravili taký aký ešte dlho pred nami a po nás nebol, dokonca sme boli prví, ktorí predstavovali splužiakov veršíkmi, ktoré som z vačšej časti zložila ja , ešte do dnes si pamatam niektoré, mali sme aj veršované pásmo a po skončení ,keď sme všetci zapíjali program s našim matikárom, tak mi zložil kompliment aká som bol úžasna, že som sa vznášala od šťastia, on bol náš naojbľubenejší profák, my sme boli jeho prvá trieda po skončení výšky tak aj on k mám priľnul. Triedny nech mu bude zem ľahká , bol len triedny, oblboval všetky baby a ja som pri ňom mala z fyziky stále 3, hoci som jej nerozumela ani makké f. No ale vedela som ako naňho kuknuť a bolo to. A celú stužkovú som sa vznášala v ľahulinkých šatách z mušelinu a úplne nových bielých botkách, a čuduj sa svete, vôbec ma nenatlačili, so svojím milým, ktorý mal úplne nový oblek a bol v ňom ako James Bond. Ináč my sme boli dvojka od začiatku 3. ročníka, keď sme sa dali dokopy na zemiakových brigadách. Tie zemiakové brigády to by tiež mohla byť dobrá téma na diskusiu, verím ,že na nie máte tiež len také dobré spomienky ako ja. Hurá nech žijú stredoškolské časy, my sa do dnes stretávame, partia z Gymka, a to aj mimo oficialných stretávok a tie stretka stoja za to.

Akurat si spominam na moju stuzkovu. Mali sme pripravene dva programi, jeden fiktivny, ktory sme ukazovali triednemu, lebo ten trval na tom aby sme mu kazdy tyzden ukazali co sme nacvicili a ten druhy bol skutocny program ktory bol aj odprezentovany na stuzkovej. Triedny bol trocha prekvapeny ale aj dojaty. Bola som na stuzkovej so spoluziakom s ktorym sme velmi dobre vychadzali, ale bavili sme sa vlastne vsetci spoluziaci spolu. Vacsina spoluziakov a spoluziacok co boli s partnermi sa na stuzkovej alebo po stuzkovej rozisli. Ja som si na koniec vzala spoluziaka ale este ani na stuzkovej by som neverila ze si ho raz vezmem.

Stužková je aj pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.
Písal sa rok 1984. Chodila som na priemyslovku, bolo nás 13dievčat a 14chlapcov, takže sme nemali partnerov, len rodičov. Chystala som program, vymýšľala básničky aj som to celé "moderovala".(tiež som bola predsedníčkou triedy)A zažila som aj velký trapas. Mala som aj poďakovanie pre rodičov, krásne napísané, krásne naučené.A asi v polovici prišlo "okno",nevedela som ako ďalej. Som sa vynašla a dokončila to vlastnými slovami.(ale to preľaknutie si navždy zapamätám)Mala som krásne biele šaty, ktoré mi podľa môjho návrhu ušila babka. A mala som aj brčkavú čerstvú trvalú.(z tých fotiek, je mi teraz do smiechu)Tancovala som so svojou tajnou láskou, spolužiakom s najkrajšími modrými očami... ktorý ostal tou platonickou nenaplnenou študentskou láskou. ...

No veru, už som zažila, dve stužkové, synovu aj dcérinu. A čo k tomu dodať bola som dojatá a celú stužkovú som pozerala, len na Tie svoje deti a neverila som tomu, že už sú vážne dospelé, lebo aj ja sa sem tam citím ešte iba mierne dospelá. No a za chvíľu ma čaká tretia.Je to finančne náročné, ale deti si stužkovú pripravovali same a my rodičia sme praktickí prišli na hotové. Ale veľa veci sa mi zdalo zbytočné pri synovej stužkovej a dcéra poučená mojimi radami presadila napr aspoň to, aby sa nepiekla zbytočná honosná torta, ktorá skončila na druhý deň v koši. Použili ju ako dekoráciu pri čiernej hodinke a potom ju samozrejme nerozkrájali, ale nechali tak.Vieš predsa len rozmýšľam, či by nebolo lepšie aby decká išli na nejaký výlet.

Aj ja mám super zážitky zo stužkovej. Vždy sme boli dobrá trieda ako kolektív. Samo, že sa našlo aj pár výnimiek, ale hodnotím to ako dobré, no po stužkovej bolo najsamfasa. Neviem prečo. Po nej nám to hrozne rýchlo ubehlo a bolo nám smutno z toho, prečo takto perfiš nebolo od začiatku.

Uvádzala som program so spolužiakom. Aj ja som chytila raz "okno" tak ako Lienka a na to nezabudnem asi nikdy. Môj parťák bol superný kamoš (dodnes). Z partie, s ktorou máme tiež nezabudnuteľné zážitky. Vie šialene tancovať. Cigánske sme vždy končili na zemi, haha! Bože, ale mi to chýba!
Vtedy dobehol s kyticou ružových ruží a parfémom - skoro som omdlela! Dodnes mám odloženú škatuľku z neho. Volal sa Charlie. Celý profácky zbor ani rodičia nechceli veriť, že sme "len" kamoši - taký sme boli zohratí v tanci.
Program bol šialený: volili sme miss noha. Samozrejme, že mužskú! Spoza plachty chalani robili šašky-mašky s nahými chlpatými nohami a na záver si mamičky museli spoznať svojich synov!

Potom sme mali niečo ako básničky, ale takého dosť odvážneho charakteru kde boli hlášky typu: "Na Petra a Pavla obesíme Havla" a pod. Triednu skoro porazilo. Veď bolo len 5 rokov po nežnej a na takúto "otvorenosť" sme ešte ktovieako neprivykli.

Chalani mali ešte kankán a potom v krojoch tancovali myslím klobúkový tanec či čo, no zakaždým vypadnutým mali vypiť "akože" pohárik alkoholu, no oni si nachystanú fľašu vody vymenili za tvrdé a takmer nám scénka s nohami odpadla, lebo sa ožrali ako prasce.

Triednej, veľmi zlatej osôbke, sme nakoniec zaspievali prerobenú Včielku Maju. Text sme ušili na ňu. Chudera, mala s nami loptošmi, strašnú oštaru po celé 4 roky, ale vtedy plakala ako dážď!

Nakoniec sme brázdili ulice Košíc a vymetali jeden bar za druhým. Domov som s kamošom šla busom o siedmej, t. j. s prvým, aký k nám do dediny vôbec ide!

Ďalší deň sme šli odpratať proviant zo sály, pozlievali si alkohol do jednej fľaše a s gitarou, rozmrvenou tortou a v šatách zo stužkovej sme prechádzali triedu po triede a s každým profákom sme pili z tej jednej fľaše, ktorú sme potajme dolievali ďalšími zvyškami alkoholu. Nevadilo, že aj z nedopitých pohárov!

Boli sme vyhlásení a neoficiálne pasovaní sa triedu s najlepšou stužkovou roky dovtedy a vraj aj potom. Asi to bolo tým, že sme z takých 60% improvizovali, nakoľko sme sa prípravou programu veľmi netrápili.

Keď sa dívam na fotky - vtedy som bola hviezda. Aj s účesom aj s ohodením. No teraz : bŕŕŕ! Mala som okuliare v štýle Okná vermíru dokorán! Čo okná! To boli priam vráta! Ježiši, ešte že sa mi vošli na hlavu!

Vierik,zdá sa mi ,že máme veľa spoločné,tiež som mala stužkovú v roku 1994 a ako som sa dočítala v kto je kto oslovavovala som ako aj ty tretie výročie svadby a teraz mám už skoro 9 - mesačnú dcérku.Akurát manžela mám 30 -ročného.

Pekné od teba. Akurát som minule uvažovala, že ak budem mať niekedy aj dcéru, žeby som jej rada dala meno Zuzana a volali by sme ju frajersky: Zana. Dobré nie?

Aj môj manžel chcel Zuzanu,ale ja som nechcela,kvôli oslovovaniu.Bude na mňa,alebo na malú volať Zuzka a hneď budemu utekať dve.Tak máme Ninku.Ten nápad s oslovením Zana nie je zlý,mňa by to ani nenapadlo.

Vierik, Zana je krásne!!Netradičné,lahodiace určite nielen mojim ušiam..Ja som už dávno chcela dcéru-volala by sa Mia.
Stužková!!!letím popozerať fotky a pospomínať na tie božské časy s natrvalenou hlavou /môj ty bože/..viem si predstaviť aké to musí byť dojímavé teraz z pohľadu rodičov..mňa rozreval aj synov venček!!!My sme mali program Miazgovci..bolo to super.

Stuzkovu sme mali taku priemernu,saty som mala cierno biele, ihlicky na nohach, ako kolektiv sme trieda neboli bohvieco.:-/
Program nebol tiez bohvieco,ale ja som az na par momentov bola v raji, pretoze som ako partnera mala mojho najlepsieho kamarata, do ktoreho som bola priserne platonicky zamilovana. Bol to skvely chalan, vyborne sme sa zabavili, aj ked sme tancovali spolu len jeden krat, aj to hned aj posledny.
Nasim sa tiez strasne pacil, ked ma chceli vziat so sebou domov, tak im pekne povedal, ze on sa o mna postara. nechali ma s nim a stuzkova pokracovala az do rana bez rodicov.
Rano ma odprevadil na vlak, dostala som od neho necakanu pusu (po ktorej som bola uz vyssie ako v raji...):-}
Ironiou bolo, ze dnes chapem ze som nevyuzila sancu pre svoju hanblivost.
A este vascia sranda je,ze som o dva roky zacala chodit s partnerom spoluziacky, s ktorym som sa zoznamila na stuzkovej.
Stuzkova bol vyznamny medzik v mojom zivote, Martin, ten spoluziackyn
bol moja prva skutocna laska... no to je uz iny pribeh.

Achojteeeeeeeeeee, aky ste mali program na stuzkovej?pls :)diky

Ahojte ja sa len chcem opýtať...myslíte, že nebude blbé ak pôjdem na stužkovú bez partnera?? lebo my sme celá dievčenská trieda a nemám si koho zavolať fakt nikoho :( ale nie som si istá či všetci budú mať partnerov...na ničom sa nevieme dohodnúť lebo nie sme moc dobrý kolektív