Ahojte naničmaminky,
neviem či je to len počasím, alebo práve prežitou zlou skúsenosťou, ale mám hroznú depku a tak som sa rozhodla vypísať.
Určite to všetky poznáme, je nám ťažko, svet je celý čierny a my hľadáme spriaznenú dušu. Nie manžela, nie mamu, ale priateľku. Niekoho, komu môžete položiť časť svojho bremena na plecia už len tým, že sa vykecáte. Niekoho, od koho očakávate, že vám povie svoj názor, povzbudí vás, prípadne vám ukáže problém v tom lepšom svetle.
Aj mne sa stalo, že som sa nedávno v návale rôznych "pohrôm" zdvoverila so svojím "trápením" priateľke - kolegyni. A dnes som zistila, aká to bola osudová chyba.
Priateľka - kolegyňa rozobrala moju ťažkú chvíľku s treťou osobou.
Predstavte si tú chvíľku, keď sa stretnete všetky tri a vy zrazu inštiktívne vycítite, že to spolu rozoberali. Dôvera je preč a ja rozmýšľam, čo som jej za tú dobu nášho priateľstva ešte povedala, o čom som očakávala, že si to nechá pre seba.
Asi som naivná, ale ja sa skutočne snažím neporušiť dôveru. Spravila som to len raz a podnes deň to ľutujem.
Teraz tu sedím a premýšľam, či sa mám k tomu vracať, rozoberať to a pýtať sa.
Nie som typ, ktorý sa rád vŕta v takýchto veciach. Skôr sa zatnem a ten človek potom možno ani nevie, prečo som si vytvorila odstup. Čo urobím?
Ešte neviem. Ale je mi takto 
.
No tak maminky i prípadní ockovia, dúfam, že som vás neuviedla do depresií.
Veľmi mi to vykecanie nepomohlo, asi sa budem musieť na to všetko vyspať.
Prajem vám pekný dník, veľa slniečka a dobrú náladu.
ahoj evica, veru nič príjemné to nie je... tiež som to pár krát zažila a preto sa snažím držať jazyk za zubami aj v banálnych záležitostiach. Ja by som to asi tiež ďalej nepitvala a viac sa už dotyčnej osobe nezdôverovala. Dnes klebetných ľudí využívam vo svoj prospech - poviem im len to, čo chcem, aby vedeli aj iní. Ak sa to povie ako veľká tajnosť, o to skôr sa to dostane do okolia. Sem - tam je takáto "služba" vhod. Inak s nimi len o počasí a skutočne o tom, čo by sa mohlo vyhlásiť aj v obecnom rozhlase...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evica, tiež som "háklivá" na sklamanú dôveru. Už potom tomu dotyčnému/nej nikdy neuverím a dávam si pozor na reči. V práci mám vďakabohu dobrú zlatú kolegyňu, ktorá aj vďaka vekovému rozdielu má nadhľad a vie poradiť, prípadne vypočuť. Myslím, že môju dôveru ešte nesklamala. Ja tiež, keď sa spolu rozprávame o rodinných záležitostiach, nepreberám ich pred ďalšou osobou. Je veľmi fajn mať takú "bútľavú vŕbu".
Nechaj tú záležitosť s kolegyňou odplávať do stratena, keď nie si konfrontačný typ. Nezdôveruj sa jej, sama príde na to, že vaše vzťahy ochladli. Určite máš priateľku, ktorej dôveruješ, zdôver sa radšej jej. A ak nie, vykecaj sa tu.
Pekný deň prajem! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Holky, ďakujem všetkým za podporu. Ako správne poznamenala Tilina, nie som konfrontačný typ. Beriem to ako informáciu pre seba, podľa ktorej sa zariadim. Rozoberať to s priateľkou už nebudem, no myslím, že ani iné veci.
Som rada, že som našla takúto stránku so super babami. Všetky ste 
. Ešte raz ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale ja by som sa s nou porozpravala - bez emocii, ale nech vie, kde urobila chybu. Nie preto, aby som jej ublizila alebo napravila nieco, co sa napravit neda, ale kvoli nej - ona si mozno ani neuvedomuje, ako velmi Ta ranila. A ked to bude vediet, tak sa z toho - mozno, dufam - pouci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež nemám rada nevyjasnené veci
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažko radiť...ja som typ človeka, ktorý má rád vo veciach jasno a preto nemám rada nevypovedané slové a to "dusno" okolo nich
...skôr sa snažím aj o tých nepríjemných veciach rozprávať, aspoň potom viem,na čom som
...záleží tiež na tom, či kolegyňu chceš naďalej považovať za svoju blízku priateľku-ak áno, určite by som sa o tom s ňou porozprávala...myslím,že nemáš čo stratiť...