Naozaj som si neni istá či je nejaká konkrétna veková hranica odkedy je možné dieta púštat samé po ceste-či už do školy,obchodu...je to určite individuálne.Ale aj tak mna zaujíma odkedy ste púštali svoje detúrence a či ste prekonali strach,ked ste ich púštali samé...Môj je prváčik,a myslím si že je na to dost rozumný,pozriet sa poriadne z obidvoch strán,rýchlo prebehnút ale môj strach je to čo nás brzdí-ked prejde po prechode išiel by do školy po slepej ceste/kde je minimum aút/ale človek myslí na to čo všetko sa robí-aký bezohladní vodiči jazdia...no proste som mama,ktorá sa bojí o svoje dieta/asi ako väčšina mám/...
Našich do školy dovážam priamo pred školu a bývame v malej dedine, kde nie su chodniky, takže po dedine chodia bez dozoru. Minulého roku dcéra štvrtáčka už chodila sama na krúžok, kde musela prejsť pár prechodov, mala na sebe reflexnú vestu a prešla som s ňou tú cestu, ale aj tak som mala strach, tak som jej zakaždým volala či došla ok. Ona si to zjednosušila na prechode, keď ide dav ľudí, tak sa ani nepozerá, spolieha sa a ja jej hovorím, že nejaký blázon môže vletieť do všetkých, tak pozerať treba vždy. Inak som mala strach aj keď sama išla cez sídlisko, dnes sa dejú také veci, ale snažila som sa to prekonať. Takže ako hovoríš hranica je individuálna od vyspelosti a zodpovednosti dieťaťa a aj cesty ktorú ma zdolať. Strach ten tu bude vždy, ale držať ich stále za ruku nemôžme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje deti keď začali chodiť na základnú školu,tak som poprosila staršie deti aby na ne dozreli.My rodičia sa budeme vždy báť o svoje deti,aj keď už budú dospelé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mám chlapcov 7 ročných a 8 ročnú dcéru. A popravde, už tak pred rokom som ich púšťala cez vedľajšiu cestu do obchodíku po chleba. Ale do školy, po hlavnej ceste, i ke´d cez prechod, som sa ich samich netrúfala pustiť. Ale skôr aj kvôli bezohľadným šoférom, ktorí bez zmeny rýchlosti okolo nás prefrčali, a to sme všetci 4 kráčali po prechode!!!. To bolo v BA.
ale teraz už zvyknú lietať kade tade sami. Už sa o nich nebojím, aspoňv tomto smere.
teraz bývame na dedine, mala som z počiatku obavy, hlavne pretože nám pred domom vedie hlavná cesta /i keď jednosmerka/, a moji boli jak neandrtálci spočiatku, pár krát si autíčka odskúšali brzdné vlastnosti vďaka nim, kým sa naučili neohrozovať seba aj vodičov