ahojte,
nepisala som strasne dlho, myslim, ze aj viac ako rok, napriek tomu som nezabudla na skvele rady a povzbudenia, co som od vas dostala.
dievcata, mnohe z vas tu maju za sebou situacie, kedy mali pocit, ze to uz nejde dalej a predsa sa im nejak podarilo to zvladnut.
prosim o radu a pomoc, lebo uz ozaj nevladzem.
za posledne 2 mesiace to ide u man dolu z kopca. ak neratam neuspechy u chlapov - co ma ale asi najmenej trapi, tak je tu cosi, co ma trapi viac.
mala som psika. moju jedinu naj kamaratku, moju krasavicu, moje vsetko. pre niekoho to bol len pes, pre mna to bol najlepsi priatel, ktory ma vzdy podrzal. bola tu pre mna, ked sa na mna moji pseudokamarati vykaslali.
prislo to nahle, bez varovania, robili sme vsetko, ale kratka a zakerna choroba mi ju zobrala. zomrela mi v naruci vo velkych bolestiach, roboli sme vsetko, nepomohlo to.
je to uz viac ako mesiac a mne sa nedari s tym vyrovnat. ked si uz myslim, ze je to celkom ok, zistujem, ze nie je. a ako to byva, ked sa vam pokasle jedna vec, nasleduje par dalsich za nou.
istu dobu som uz jedla aj tabletky ( samozrejme prirodne) na ukludnenie, snazim si planovat cas, aby som nebola len doma, ale nepomaha.
ked si aj nieco dohodnem s kamaratmi, na poslednu chvilu to zrusia. ked idem vonku, aby som sa aspon presla, vsetko mi ju pripomina. vsetky tie prechadzky, vsetko v byte, miesto, kde spavala.
ale uz nevladzem, ozaj nie. ako toto prezit a nezblaznit sa?
kazdy mi len hovori, neboj bude dobre - pytam sa ale KEDY???? keby to bolo aspon uprimne myslene, ale vacsina si tymto akoze splni "kamaratsku " povinnost a tam to skoncilo.
co pomaha?
Je mi ľúto tvojej štvornohej kamarátky.Čo takto si zaobstarať novú?Viem že tá predchádzajúca je nenahraditeľná,ale nová priateľka by ti zmiernila žiaľ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš zlatko,ak by som bola ja, v tvojej situácii, asi by som to riešila takto.Neplač, lebo cez slzy nevidíš všetko ostatné,všetko krásne.Nedávno som zablúdila na internetovú stránku Teta Berta... tam ponúkajú zadarmo kopec malinkých psíkov... a čo by som urobila najradšej?? navštívila psí útulok.Ver, od tej radosti,ktorú budú mať z teba tí havkáči,budeš mať chuť si vziať všetkých...veru moja, neplač,svet nemá slzy rád... prajem ti všetko dobré a krásne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, viem ta celkom dobre pochopit, ja som takisto milovnik zvierat. Nie je to teda vobec jednoduche, ked ti odide stvornohy clen rodiny. Minuly rok nam takto absolutne nahle zomrel kocurik, 15 rokov bol s nami, od maleho maciatka. Naozaj to bol neodmyslitelny clen rodiny, zdalo sa nam, ze tu bude s nami navzdy, kym neprisiel ten zakerny den. V piatok este veselo okolo nas poskakoval, hral sa, papal, cikal, spinkal, den kazdy ako iny. V sobotu rano uz nevysiel z jeho macacej budky co bolo velmi cudne, lebo rano mal vzdy ,,koncert" 
mnaukal, aby nas pobudil z izieb. V to osudne rano nic, ticho..vyleteli sme z posteli a kocurik vo svojej budke. Cudne, ale ok ,,asi mu je nevolno" sme sa nahovarali. Poobede vysiel, urobil dva kroky a sadol si. Cely den nepil, nejedol, necikal, tiekli mu sliny. Nevladal chodit, ani nic. Poobede sme utekali k veterinarovi, cely cas v prenosnel taske knucal. Veterinar pozrel na nho, ze asi ma len podrazdeny zaludok, pichol mu injekciu. Ze este pozije zo 2 - 3 roky. Upokojil nas aj ked boli tam otazniky, doma sme mu uvarili rascovy cajik, dali pit cez striekacku. Utahoval sa pod postel, do zachodu, hladal si svoj kutik, kde mohol v pokoji ,,odist" 
Vedeli sme to uz.. ze to pride.. obcas zalostne zamnaukal, asi sa lucil Isli sme spat z nadejou, ze do rana sa nejako vzchopi..samozrejme som si ho vzala k sebe do izby..nebudem uz opisovat podrobnosti, lebo uz teraz bucim o 4 rano mi posledny krat vydychol v naruci.. hrozne, hrozne, hrozne..hned som zobudila maminu a plakali sme neskutocne..vkuse, ani sme nespali, len fajcili jednu od druhej.. kazdy den, noc plac.. isli sme ho s MM zahrabat a pochovat, mamka mu do tasky, kde sme ho dal zbalila konzervy v sacku, ktore nestihol spapat.. hrozne..nuz a tak plynuli dni, mamka bola hotova, snazila som sa byt pred nou hrdinka, ponukala jej ine maciatka, ale nechcela ani pocut..vraj jej Kubka uz nic nenahradi, ale ja som nechcela noveho kocurika ako nahradu..ale preto, ze je zvyknuta sa o zvieratko starat, ze je vzyknuta, ked pride z prace a vita ju jej kocurik.. Mamka chodila ako bez duse..Mozno sa to niekomu zda smiesne, ale milovali sme ho. Tak som sa nahnevala a tyzden na to som sadla do auta a davaj z PP do KE po ,,nove" maciatko. Kocurik, krasny malinky, 4 tyzdnovy. Mamka nic nevedela. Povedala som jej len nech ma caka. Prisli sme spät s MM a ja som jej podala do ruky male maciatko, najprv nechapala, ale konecne sa po tyzdni usmiala. Vzala si ho do ruky a v momente ssa do toho nevinneho, bezbranneho tvora zamilovala. Dnes ma rok, maju uz spolocne zvyky, robi nam radost, navyse mamka byva sama, tak aspon nie je sama. Naozaj to nie je nahrada, je to laska a starostlivost o novy zivot. Ver tomu, ze si zamilujes aj noveho psika. Odporucam na 100 percent vziat si steniatko, ktore tvoju bolest utlmi. Dnes spominame na Kubka s usmevom aj ked stale mi zviera srdce Milujeme vsak oboch, aj toho v nebicku, aj Miska 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fnuk, fnuk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem simika, presne to, co si popisala sme prezivali, moj psik bol s nami len 2 a pol roka, ale za ten cas nam dal tolko lasky, ako by to bolo za cely ludsky zivot.
vsetci sme za nou plakali, velmi, ked sme uz videli, ze ide koniec.
jedine co ma tesi je, ze uz sa netrapi a uz je jej dobre.
nad novym psikom este neuvazuje, este to nejde.
mnoho ludi nechape lasku k zvieratku, ale keby to raz zazili, pochopia.
dakujem za tvoj pribeh, slzy mi vybehli, lebo som presne vedela, co mas za sebou, este raz dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
athina ja ta velmi dobre chapem, ale ver mi, ked si aj hned zaobstaras psika a budes ho mat cele dni, cele noci pri sebe a budes sa ucit na nho, hladkat ho, ucit sa jeho gestam, zvykom a pod. tak budes menej mysliet na svoju bolest. Nie na predosleho psika, len na tu bolest, pretoze zaroven ti bude davat radost nove steniatko a tym padom bude ta bolest lahsie zvladnutelne, ver mi, viem o com hovorim. Mamke to straaasne pomohlo, aj mne a si zober, ze sme mali kocurika celych 15 rokov.. Ja mam pocit, ze sme ho mali odjakziva. Stale tvrdim, ze to bol zatial najhorsi den v mojom zivote,ved nam fakticky odisiel clen rodiny. Ale ten krok zaobstarat si noveho bol uplne super, aj ked som mala otazniky, ale naozaj som nic lepsie nemohla urobit. Na predosleho psika nezabudnes, nikdy, len sa s tym naucis zit. Ja som tiez rada, ze pre mojho kocurika to bolo vykupenie od bolesti, teraz ho uz nic neboli. Mozno sa trapil bolestami dlhsie, aj ked tak nevyzeral, ale predsa len, zvieratka rozpravat nevedia. Novy kocurik priniesol do nasej domacnosti novy zivot, radost.. Urcite by si to mala urobit. Porozmyslaj nad tym. Prajem, aby ta bolest bola coraz viac mensia a mensia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne toto som mala na mysli, athina, keď som písala, že smútok si musíš odžiť. Potláčaný smútok neprospieva telu a ani duši, a slzy sa považujú za očistný proces organizmu pri strese - čo smrť milovaného zvieratka iste je. Teraz sa môžeš naplno oddať smútku:plakať, hnevať sa, mať pocit krivdy, opustenia...Ale nesmieš v tom zostať natrvalo. Uvedom si, že jedného dňa /alebo to môže byť pár dní/ sa budeš musieť vrátiť do svojho života a žiť ho, aj keď bez milovanej psej priateľky. A keď to nepôjde ani potom, radšej vyhľadaj pomoc psychológa - nie je to hanba, keď človek dopadne na dno /smútku/ potrebuje podať pomocnú ruku...
Dobre ťa chápem v tom, že o novom zvieratku "zatiaľ" neuvažuješ, zrejme by si to teraz cítila ako zradu, možno neskôr, keď nadíde správny čas. Ale nezabudni: kto je schopný smútiť, dokáže sa aj radovať. Prajem Ti, aby ten deň nastal čoskoro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mala som jedného psíka - mali sme ho rok -. Bol to najúžasnejší pes. Smútila som asi 2 mesiace, ale potom som si povedala, že toto nie je najlepší spôsob riešenia. Po čase som začala chodiť do útulku a sem tam vypomáhať s venčením. Trochu sa mi uľavilo, a mala som dobrý pocit, že som aspoň trošku pomohla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zmieriť sa so smútkom tak, že budeš smútiť z hĺbky duše... Smútok si musíš odžiť, nedá sa preskočiť /teraz mi je ťažko, stačí pár čarovných zaklínadiel a je mi fajn/. Stratila si cennú priateľku a to sa ťa hlboko dotklo a z tej hĺbky sa bolesť raz aj vyplaví. Postupne si zvykneš, že tu nie je a naučíš sa fungovať aj bez štvornohej kamarátky. A kedy to bude? Keď sa nato budeš cítiť ty sama...
