Láska a manželstvo - Spoločenský lexikon z roku 1941

Milé dievčatá, pokračujem vo výbere perličiek zo Spoločenského lexikonu Ľ. Michalského, ktorý vyšiel v roku 1041 v Žiline. Po tom, ako sme sa oboznámili s pravidlami spôsobného nakupovania, povenujme sa trochu téme lásky a manželstva. Téma je to večná a vždy aktuálna. V tejto časti autor vystríha čitateľa pred uzatváraním manželstiev bez lásky, manželstiev z pomsty, súcitu, vďaky a podobne. Čítajte pozorne, je to studnica múdrosti.

Láska a manželstvo - Spoločenský lexikon z roku 1941

Jednou z najzdravších ľudských zásad je, že ženu v mladosti milujeme a v starobe jej porozumieme. Keby túto zásadu mohol každý ženatý muž dôsledne plniť a ženy by sa k nej primerane prispôsobily, nejestvoval by nešťastné manželstvá a tobôž rozvody. Prosto, nejestvoval by manželský problém, ktorý je už azda taký starý, ako je stará manželská inštitúcia.

Že manželský problém jestvuje, to je zavinené niekoľkými okolnosťami:

1. Prvou najpodstatnejšou  príčinou je to, že mladí ľudia bez potrebnej rozvahy vstupujú do manželstva. Neuvážia a nerozvážia všetky okolnosti, ktoré podmieňujú šťastné spolužitie. Väčšina z nich nesnaží sa poznať všetky vlastnosti navzájom a zvýšený sexuálny vzruch mylne pokladá za >>veľkú lásku<<. Mladý muž nesnaží sa poznávať duševné vlastnosti svojej vyvolenej, ktorá javí k nemu náklonnosť, nesnaží sa hľadať tie duševné styčné body, ktoré podmieňujú trvalú lásku a príjemné spolužitie. Bohužiaľ, i tu hrá d v o j a k á morálka veľkú úlohu, lebo sa ľudia pretvarujú. Snažia sa byť v očiach druhého pohlavia čestnejšími, lepšími a ušľachtilejšími, akými sú v skutočnosti. Zatiaľ, kým nedosiahli voj cieľ a kým sa mylne chápanou >>láskou<< -  spočívajúcou iba v splnení pohlavných túžob - nenasýtili, sú si navzájom nežní, pozorní, majú ohľady, prosto, sniesli by si navzájom i hviezdy z neba. Ale keď zaklopú na dvere starosti (po prejdení medových týždňov), začnú pozorovať, že sa už ďalej nemôžu pretvarovať, lebo pretvárka im je na ťarchu. Tu sa navzájom začnú poznávať a semeno sváru začne klíčiť. Po nežnosti, pozornosti nezostane ani pamiatky a tieto vlastnosti vystrieda až do brutálnosti vystupňovaná chladnosť, nevšímavosť a bezohľadnosť, ktoré veľmi často vzrastú až po vražednú nenávisť. Takýto stav nastáva najmä vtedy, ak sa pretvárka diala na obidvoch stranách. Ale nie je vzácnosťou ani taký stav, že u osoby, ktorá bol v úprimnej dobromyseľnosti sklamaná, môže sa vrúcna opravdivá láska premeniť v nenávisť, o neláske ani nevraviac.

2. Vo väčšine záujmových a vypočítavých manželstiev (pre majetok, spoločenské postavenie alebo pre získanie iných výhod), kde je láska vedome predstieraná, bez úprimných vzruchov, čisto a chladnej vypočítavosti v snahe za materiálnym alebo morálnym ziskom, býva spolužitie manželov akýmsi nevyhnutným zlom, ktoré sa prejavuje hneď po uzavretí manželstva. Nie je však vzácnosťou, že dakedy sa i takéto >>matematické<< manželstvá vydaria, ale väčšina z nich je nešťastná. Záujmové manželstvá u nášho sedliactva sú ešte i teraz veľmi časté. I keď u primitívnejšieho človeka nehrajú práve najvýznamnejšiu úlohu jemnejšie duševné vlastnosti, v ohľadoch lásky, ako si ju sedliacky mládenec alebo deva predstavujú, sú veľmi citliví. Dôkazom toho sú časté ľúbostné t r a g é d i e a tragédiami končiace manželstvá. Tu však musíme rozlišovať záujmové manželstvá ako také, kde ženích alebo nevesta bez zovňajšieho nátlaku vstupuje do manželského sväzku, alebo záujmové manželstvo, nanútené rodičmi. Práve toto posledné je medzi naším vidieckym ľudom veľmi rozšírené, ale nie je zriedkavé ani v tzv. lepších kruhoch. Prirodzene, v týchto prípadoch o láske nemožno hovoriť. Je to manželstvo, sprevádzané od oltára až po hrob neláskou a nenávisťou, ale dakedy deti stávajú sa mostom, ktorý vie spojiť spoločné žitie aspoň v medziach vzájomného porozumenia.
    Rodičia by nikdy nemali nútiť svoje deti do manželstva bez presvedčenia, že medzi mladými ľuďmi je vzájomné porozumenie a náklonnosť. Nanútené manželstvo v snahe po zväčšení majetku neraz malo za následok, že i ten majetok, ktorý bol aj s vyženeným majetkom, vyšiel navnivoč.

3. Nie je vzácnosťou takzvané >>manželstvo zo vzdoru<<, aby tým bola spôsobená niekomu bolesť alebo ukojená akosi pomstva z bezmocnosti. Takéto manželstvo je apriori patologickým, lebo tu nehrá nijakú rolu ani komponent lásky, ani porozumenia, ale akási sebatrýzniaca túžba po naivnej pomste osobe tretej, ktorá ju v citoch lásky sklamala. Manželstvo uzavreté zo vzdoru je častejšie u žien ako u mužov, hoci ani u nich nie je neobvyklým. Je to manželstvo takrečeno operetné, pri kotorm najviac trpí ten, kto sa stal obeťou takého manželstva. Najčastejšie býva ním muž, zvyčajne duševne nevyvinutý a citove prázdny, lebo ináč by musel veľmi skoro spozorovať, aká je úbohá jeho úloha v manželstve.
    Osoba, ktorá takéto manželstvo uzavrela, v intimite odmieta nežnosti svojho druha, je k nemu chladná a odmeraná, ale ak sa nachodí v spoločnosti, v ktorej je prítomná osoba, pre ktorú manželstvo uzavrela, zahŕňa svojho druha zveličenou nežnosťou, láskou a pozornosťou tak okate, aby si toho každý všímal, ale najmä ten, komu je to adresované. Takého manželstvá majú len veľmi krátke trvanie a končievajú zvyčajne rozvodom. Nielen v spoločenských kruhoch, ale i medzi pospolitým ľudom stretávame sa s manželstvami uzavretými len preto, aby sa spôsobila bolesť osobe tretej, čoho dôkazom je nielen veľa podobných motívov v literatúre, ale i v ľudových piesňach.

4. Manželstvá, uzavreté z povinnosti (kompromitovanie, zvedenie, nemanželské dieťa), delia sa na tri skupiny: a) na tie manželstvá, ku ktorým bola spomenutými okolnosťami jedna strana prinútená, b) na manželstvá, pri ktorých bola povinnosť manželstva z á m e r n e a so súhlasom obidvoch strán vyvolaná, aby boly takto odstránené prekážky pre uzavretie bráneného manželstva, a napokon c) na manželstvá, kde bola povinnosť vyvolaná zo záujmu jednej osoby, aby tým dosiahla to, čo by za normálnych okolností dosiahnuť nemohla.
    Manželstvá vymenované pod bodom a) diktované sú zvyčajne sociálnymi a morálnymi ohľadmi, aby kompromitovaná žena sobášom dostala zadosťučinenie a nemanželské dieťa otca a živiteľa. Je pochopiteľné, že takéto manželstvá nebývajú šťastné; manželstvá bodu b), i keď nie morálnym spôsobom vynútené, bývajú šťastné a stretáme sa s nimi v dedinách, no zriedkavejšie i v mestách, lebo milenci, aby dosiahli súhlas rodičov, brániacich ich manželstvu, odkladajú všetky mravné a i spoločenské ohľady a vzájomným prinášaním obetí vynucujú si inými nežičené spolužitie. V bode c) spomenuté manželstvá vskutku patrily by do skupiny manželstiev zo záujmu, s tým rozdielom, že v týchto prípadoch je pre dosiahnutie cieľa použitý prostriedok nízky a nečestný, ktorý treba rozhodne odsúdiť a odmietnuť. Takéto manželstvo je už vopred odsúdené na zánik.

5. Manželstvá, vymenované pod bodom a), diktované sú zvyčajne v lepších spoločenských triedach. Mladý muž, ktorému niektorá rodina alebo bohatšia dáma umožnila doštudovať, z vďačnosti sa ožení s dcérou svojich dobrodincov, alebo so samou dobrodinkou. S inzerátmi, vzťahujúcimi sa na túto okolnosť, stretávame sa vo väčších novinách v malom oznamovateľovi takmer denne.
    Tieto manželstvá majú zvyčajne len krátke trvanie, lebo mecenášky bývajú starie, no už aj odkvitnuté, alebo majú nejakú menšiu-väčšiu telesnú chybu, ktorá pri podporovaní nebola prekážkou, ale v manželstve je prekážkou spokojného spolužitia. I keď vravíme o tomto druhu manželstva ako o výraze vďaky, celkom smelo mohli by sme ho zaradiť medzi manželstvá záujmové. Mecenáška nie z rýdzeho altruizmu podporuje >>svojho budúceho<<, ale robí to preto, aby nozstala v parte.
    Najrýdzejšou a najpôvodnejšou formou manželstva z vďaky je to manželstvo, ktoré nie je uzavreté s hmotným alebo zištným úmyslom, ale je skutočným prejavom vďakey za niečo, čo je nie peniazmi zaplatiteľné, aspoň nie v predstave toho, kto chce manželstvo z vďaky uzavrieť. Napríklad: Obetavo opatrovaný ťažko chorý po svojom vyliečení z vďačnosti sa ožení so svojou ošetrovateľkou, často i bez ohľadu na veľký spoločenský rozdiel, ktorý býva medzi nimi. Mladá dáma, ktorej pri nejakom nešťasti zachránili život, z vďačnosti sa vydá za svojho záchrancu.

5. Vzácnymi, ale nie ojedinelými sú manželstvá zo súcitu. Tieto manželstvá rozdeľujeme na dve skupiny: a) manželstvo zo súcitu k osobe, b) manželstvo zo súcitu k osobám iným. Manželstvo zo súcitu k osobe, zvyčajne bezmocnej, aby mohla ľahšie znášať ťažký životný údel, je iste manželstvom, diktovaným láskou k bližnému, najmä ak osoba, ktorá sa pre iného obetovala, neaspiruje na odmenu (dedičstvo, zlepšenie hmotného postavenia a pod.). Takéto manželstvo obetujúcej strany je iste dôkazom krásnej duše, ale býva vzácnejšie ako biely havran.
    Pod rúškom súcitu skrýva sa často mnoho všakových záujmov a v takomto predstieranom súcite vždy väzí nejaká menšia-väčšia podlosť, ktorá sa hneď po dosiahnutí cieľa očividne prejaví. Predstieranie súcitu, napríklad k sirotám, len preto, aby sa mohla žena zmocniť majetku alebo iných výhod, poukazuje na podlosť duše. Veľmi krásne je táto skutočnosť zobrazená v našich prostonárodných povestiach. Zlá, podlá macocha - vzácnejšie otčim - sú veľmi častými predmetmi ľudových povestí.