Žena v práci má byť len tam, kde patrí. Ako sa má správať zamestnaná žena podľa Lexikonu z roku 1941

Vybrala som ešte jednu kapitolku zo Spoločenského lexikonu Ľ. Michalského z roku 1941. V časti Ako dosiahnuť úspechy v životnom povolaní sa autor pomerne podrobne venuje výberu povolania, vzťahom medzi podriadenými a nadriadenými, kolegialite a aj zamestnanej žene. Mnohé veci sa nás, našťastie, už netýkajú, ale s mnohými sa nedá nesúhlasiť ani v dnes.:)

Zamestnaná žena

Akokoľvek je žena rovnoprávna s mužom nielen podľa zákona, ale aj v skutočnosti, predsa sú ešte dnes určité povolania, ktoré vykonávajú výlučne mužovia a sú zasa povolania, kde pôsobia v prevažnej väčšine alebo vylučne len ženy. Táto okolnosť vyplýva v rozdielnosti telesnej konštitúcie a v nemalej miere tiež spočíva v duchovnej a duševnej rozdielnosti muža a ženy. Ak je veľa odvetví, v ktorých - nad akúkoľvek pochybnosť - žena svojimi zvláštnymi schopnosťami , ako obratnosťou, spoľahlivosťou, teda pre svoje rýdzo ženské vlastnosti prekonáva muža, je muž zasa pre nespornú prevahu nad ženou. Hoci je to vecou celkom zrejmou, moderná žena, infikovaná človečenstvu škodlivými výstrelkami chorobného feminizmu, nechce túto skutočnosť priznať. Odvolávajú sa na to, že aj ženy sú schopné vedecky pracovať, čo dokazuje tá okolnosť, že dnes už na svete pôsobí veľké množstvo lekárok, profesoriek a advokátok, že ženy sú úspešné v politike. Mnohé ženy v Amerike sú riaditeľkami obchodných podnikov, v USA je žena riaditeľkou štátnej mincovne a v Japonsku je doktorka Yogay Yošika rektorkou ženskej lekárskej akadémie. Hoci je to pravda, predsa nik nemôže zaprieť, že sama príroda postavila medzi muža a ženu priehradu. Nech je žena čo najlepšie pripravená a čo najsilnejšia, ostáva predsa len ovládaná svojimi nervami. Citlivosť, neschopnosť odolávať citovým hnutiam sú prevládajúcimi znakmi ženskej povahy. I keby bola žena akokoľvek vzdelaná a keď je aj mnoho slávnych žien, nikdy ani jedna z nich nedosiahla výšku Beethovenovu, Shakespearov alebo Descartovu. Žena zaujímala vždy miesto podružné. Výnimky, ako pani Courieová, sú veľmi vzácne.

Akokoľvek je to zrejmé, predsa treba priromínať ženám, ktoré nepoznajú hranice svojej túžby po činnosti, i keď nie v neúctivej forme Rabelaisovej, Schopenhauerovej, Möbiovej, Hartmanovej a posledne i Edisonovej, *) že výnimky, kotrých sa tak dôrazne dovolávajú, vlastne potvrdzujú pravidlo. Je známou skutočnosťou, že tam, kde vedú ženy nejaký podnik alebo väčšie oddelenie, býva tam vždy viac nedorozumení, žiarlivosti a malicherných intríg, ako tam, kde vládne mužova železná ruka. Výnimky prirodzene i tu potvrdzujú pravidlo. Napríklad: >>V podnikoch alebo v oddeleniach, kde sú staršej dáme podriadené alen mladšie ženy a devy, ako v daktorých veľkých korešpondenčných kanceláriách, v pisárňach, v konfekčných podnikoch a pod., býva všetko v najlepšom poriadku. Mužskej povahe sa však protiví dať si rozkazovať od ženy a obzvlášť menej vzdelaný a preto neznášanlivý zamestnanec máva vždy pre rozkazy od ženy iba pohŕdavý úsmev, lebo je nezvratnou pravdou, že bystrá žena má tisícky nepriateľov: - všetkých hlúpych mužov. Práve z týchto príčin nie je oportunné postaviť ženu na čelo väčších oddelení, kde by jej boli podriadení aj mužovia, iba ak by išlo o zvlášť vynikajúcu osobnosť, ktorú by muž potom už nechápal so ženskej stránky ako ženskú bytosť<< (Andreas).

Odsúdeniahodný zástoj osobujú si nezriedka ženy i v podradnejšom postavení, že svojím osobným vplyvom u predstaveného alebo správcu podniku zasahujú do takých vecí, ktoré sú veľmi ďaleké od ich kompetencie. Obzvlášť do osobných vecí sa primnoho miešajú, čoho následkom bývajú nízke ohovárania a intrígy najhoršej formy, častá výmena personálu, čím veľmi trpí chod úradu alebo podniku. Je známou skutočnosťou, že mnohé, na dobrých a solídnych základoch položené podniky stroskotaly pre nepravidelný chod, vyvolaný ženami, ktoré maly vplyv na vedenie podniku pomocou svojej ženskosti a  zasahovaly do personálnych vecí. Práve preto obozretný šéf podniku nikdy nezasväcuje svoju ženu do personálnych otázok úradu alebo podniku.

Sú povolania, ktoré sú vyhradené jedine ženám, ako napríklad stenotypistky, telefonistky, ošetrovateľky, bony, domáci a kuchynský personál, učiteľky na dievčenských školách a ústavoch, v niektorých odvetviach umeleckého priemyslu, v predaji galanterného tovaru a dámskych toaletných potrieb a veľa iných funkcií, ktoré zodpovedajú vlastnostiam žien a takmer bez výnimky bývajú ponechávané ženám. Vo vedení kartotéky, vo vybavovaní a vo vedení evidencie korešpondencie a podobné funkcie zastávajú bystré a schopné ženy a devy často oveľa spoľahlivejšie ako mužovia.

I keď nie je na mieste, ak sa žena činná v povolaní pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti snaží zdôrazniť dámu v kancelárii, v obchode a inde, na druhej strane je zasa povinnosťou zamestnaných mužov zaobchádzať so svojimi kolegyňami ako s dámami. V ich prítomnosti nemajú sa robiť dvojsmyselné poznámky a vtipy. To isté platí pre predstaveného v styku so zamestnanými ženami. Je pravda, že i zamestnaná žena je podriadená, ale vzdelaný a korektný predstavený chová sa k nej zdvorile, ale predsa ju na úkor ostatných zamestnancov mimoriadne nevyznamenáva. Podlej ničomnosti sa dopúšťa predstavený, ktorý si dovoľuje k zamestnaným ženám primnoho a určitú povoľnosť činí závislou od postupu alebo zvýšenia platu. Takíto ničomníci by mali byť skôr otrokmi stredovekej galeje, ako predstavenými.

Aj keď sa nadviažu medzi mužskými a ženskými osobníctvom nežnejšie putá, dôvernosť nepatrí do kancelárie. Musí sa totižto zásadne a prísne rozlišovať a deliť od seba súkromný život a povolanie.

Žena v povolaní a v zárobkovej činnosti má často na kolegov blahodarný vplyv, lebo svojím pôvabom, veselou mysľou a chuťou k životu vzpružuje ostatných a dodáva im väčšiu chuť do práce. Tiež v tomto smysle stáva sa žena v moderných povolaniach činiteľom, ktorý by bol ťažko nahraditeľný, s výhradou, ako to hovorí Andreas  a mnohí iní, že žena má byť vždy len tam, kde skutočne patrí.

Foto: Marie Curie (Wikipedia)