Nešťastných a tragických príbehov , hrôzostrašných udalostí, senzácií, či smutných ľudských osudov je všade okolo nás nadostač. Stretávame sa s nimi skoro na každom kroku. Médiá nás nimi zásobujú v nemalých dávkach. V dnešnej pokrokovej dobe sa k nám dostávajú informácie z celého sveta rýchlosťou svetla a nie je dňa , ba ani hodiny, aby nás niečo nové nešokovalo. Havárie, úmrtia, vraždy, únosy, prírodné, či letecké katastrofy, rodinné tragédie, to všetko je na dennom poriadku. Zdá sa nám, že pozitívnych udalostí je akosi pomenej. Nie je to celkom tak, len sa jednoducho o nich toľko nehovorí. Akoby takéto správy neboli pre nás dostatočne atraktívne. Pozitívne veci nám pripadajú nezaujímavé a možno aj nudné. Ľudia jednoducho potrebujú senzácie.
Keď počúvame o nešťastí, ktoré sa stalo, o udalosti, ktorá otriasla množstvom ľudí, vo svojom vnútri pociťujeme širokú škálu zmiešaných pocitov. Na jednej strane zhrozenie, na druhej úľavu. Každý z nás si totiž dokáže takúto situáciu premietnuť na seba samého, svoju rodinu, či blízkych ľudí. Cítime hrôzu, smútok a spolupatričnosť s tými, ktorých sa to týka, no zároveň úľavu, radosť, že sa nejedná o nás. Do týchto rôznorodých pocitov zablúdia i obavy, aby nás niečo také nepostretlo v budúcnosti. V duchu sa uisťujeme: „Mňa sa to našťastie netýka, mne sa to nemôže stať.“ Veď ak by sme sa mali trápiť každou smutnou udalosťou, ktorá sa kde stane, museli by sme sa z toho asi zblázniť. Pocity ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka si však sťažka dokážeme predstaviť, pokiaľ sme sa do takejto, alebo podobnej situácie nedostali my osobne. Môžeme sa snáď len pokúšať o jej precítenie.
Často a radi sledujeme relácie, ako sú napríklad Pošta pre Teba, či Modré z neba. Dojímavé príbehy nás chytajú za srdce, citlivejší si i poplačú. Niekto v týchto príbehoch vidí podobnosť s tým svojím, niekto s úľavou v duši ďakuje Bohu, že jemu sa nič také neprihodilo. Aspoň vo chvíli, keď sledujeme smutný príbeh na obrazovke, sa i náš hodnotový rebríček usporiada do správneho poradia. V takýchto chvíľach si viac, ako inokedy uvedomujeme, že môžeme byť vďační aj za to „málo“, čo máme. Je však to, čo máme, naozaj málo? Nie nadarmo sa hovorí, že človek si svoje šťastie uvedomí až v okamihu, keď sa stretne so skutočným nešťastím. Je to presne tak. Hodnotu dobrého vieme oceniť len vtedy, ak poznáme aj to, čo je zlé. Šťastie si vážime vtedy, ak vieme, čo je nešťastie. Často sa nezmyselne naháňame za pochybnými hodnotami, pritom tie skutočné nám unikajú. Pre neustálu časovú tieseň a zhon sa ani nemáme kedy zastaviť a vychutnať si veci, ktoré pokladáme za obyčajné, bežné, štandardné. Hoci sa len viac porozprávať s ľuďmi na ktorých nám záleží a ktorí nás majú radi. Riešime nezmyselné a malicherné problémy a ich malichernosť si vôbec nepripúšťame. Bežne nevnímame hranicu medzi tým, čo je a čo nie je dôležité a mnohým nepodstatným veciam dávame prioritu. Pritom, život je tak krátky a krehký. Naozaj sa musí stať niečo zlé, aby sme si uvedomili pravú hodnotu dôležitých vecí?
Kiežby sa ľudia dokázali tešiť z maličkostí každodenného života bez akéhokoľvek negatívneho podnetu. Kiežby si častejšie uvedomili svoje šťastie i napriek tomu, že šťastní sú. Proste len tak...
Modre z neba aj Posta pre teba je cisty hyenizmus zarabajuci na nestasti ludi. Je to umele, neprirodzene a vyumelkovane. Zahrat na city masam, podfarbit dojimavym pribehom, emotivnou hudbou, spomalene zabery placucich a postihnutych- to je modre z neba. Posta pre teba je o to horsia, ze cim vacsi skandal, tym vacsia sledovanost. A hadka v priamom prenose je bonus.
Áno Lyduš, aj takto sa to dá vnímať...
Nuz to nie je o vnimani, to je hola skutocnost. Umela emocia, umelo vyvolana. Nic normalne a hlavne moralne to nie je. Nic pekne za tym humusom nehladaj. Je to hnoj a spica bulvaru, dokonala ukazka toho, ako bulvar dokaze zmanipulovat tisice ludi.
Môj článok je však o trochu inej úvahe, aj keď uznávam, že takéto príklady som tam dávať nemusela...Nemení to však niť na tom, že ak ľudí chytia za srdce, ľudia začnú prehodnocovať a uvedomia si svoje šťastie viac, ako inokedy, či nie? 
Nuz ja svoje stastie nemeriam nestastim inych. Ani neprehodnocujem ked vidim niekoho nestastnejsieho ako ja. Kazdeho posuva dopredu nieco ine, mna napriklad to, ked vidim, ze niekomu sa dari. Mam radsej skutocne ludske pribehy a nie tie, ktore mi podsuva bulvar alebo niekto iny. Take, ktore si ma same najdu a kde mam aj ja moc prilozit ruku k dielu. Rozhodne nepatri k mojim top vecerom sedet pri nafuknutej kravine a ronit krokodilie slzy, ci tesit sa z toho, ze mne je lepsie.
chápem...
suhlasim s tebou
Ja sa podla moznosti takymto informaciam vyhybam, chranim sa, lebo so mnou cvicia, bolima to za inym, citim sa trapne za inych, som sebec odomietam si ublizovat ak nemusim. Nemam na nose ruzove okuliare, ale mam sa natolko rada, ze sa tragediam inych vyhybam. Ale ked mozem snazim sa pomahat.
Kamilka, môžeš sa im vyhýbať, ale aj tak sa im nevyhneš, sú všade okolo nás...pomáhať môžeme len na základe informácií práve o takýchto veciach...či nie?
Mozeme aj nemusime, poznam xy ludi, co sa tymto veciam uspesne vyhybaju dokonca aj nepomahaju alebo pomahaju cez anjela a hotovo. Skratka sa nezatazuju nestastim inych do nejakej velkej miery a mozno iba cisto alibisticky posielaju urcitu sumu tym, co to potrebuju a tym je to vybavene. Nie je nutne preberat na seba nestastie celeho sveta a tahat si ho do zivota.
K zakladnym informaciam sa dostanem aj keby som nechcela, lebo nezijem vo vzduchovej bubline, obas pocuvam radio, alebo manzel sleduje telku, nakuknem aj NM ...Je toho nadmieru vsade.Z vecernych sprav, ak ich "musim" pocut na pozadi som chora ...
Eva
Kamilka, 
Správy nepozerám, rádio nepočúvam, noviny nečítam - som mimo toho mediálneho hluku. Sem tam zapnem TV - ked idú rozprávky, dokumenty, dobrý film, al. seriál - napr. Fraiser, Mash /mám rada kvalitné dialógy/.
Moje sny sú na hony vzdialené tým bežnejším - mať kuchyňu za 1500€ so vztavanými spotrebičmi, obývačku podľa najnovšej módy, kupovať si drahé oblečenie od renomovaných značiek, listovať v módnych časopisoch, kupovať drahé krémiky, parfumy a iné. - toto, teším sa, ide absolútne mimo mňa.
Hodnoty mám iné a vôbec to nie je závislé od toho, aký druh programu ne/pozerám. Jednoducho to vychádza z hĺbky duše a kričí to samé do vesmíru 
stakola napisala si to krasne 
a vobec sa nestratil zmysel toho co si chcela povedat.
mas pravdu, vacsina ludi uvazuje tak ako si to napisala. to ze su nejake vynimky moze byt, ale tak to nejak funguje v dnesnom svete... bohuzial.
ja tiez spravy radsej nepozeram. keby tam dali nieco pozitivne, alebo nieco z coho sa aj clovek nieco dozvie. no su tam same prizemnosti a negativne informacie... clovek ma stale moznost vyberu nastastie...
stakola ty to vieš tak úprimne a krásne ostatné by som napísala ako toť vyššie lupelu.
K tým uvedeným príkladom si dovolím napísať svoje pocity,aj keď ako vyššie píšeš,nie sú podstatou tvojej úvahy i príspevku,ale i tak sa predsa len vyjadrím k Modrému z neba.Na www.stránkach o tejto relácii sú všelijaké reakcie,"našťastie"tých negatívnych / aj keď i také treba /,je oveľa-oveľa menej a chvalabohu na pokračovanie,realizáciu "pomocnej ruky" osudom skúšaných nemajú žiadny význam.Ako som si neraz na ich stránke prečítala do pomoci sa neraz aj dlhodobo zapájajú diváci,/ dvakrát i moja rodina/ a to ma teší,že stále nie sme celkom ľahostajný národ.Samozrejme,že nie len po Modrom z neba ,ale aj inokedy a ide ako napr.pomoc pri povodniach a pod.Takže vidieť v pozadí tejto relácie a za jej úmyslom len /to,čo aj tu zanelo/ černotu-mraky-búrku a nie dúhu a v nej "šťastie a zmiernenie ťažkostí obdarovaného človeka" sa mi zdá tak trochu nefér, a ja som naozaj rada,že to je / napriek odsudzovaniu tejto relácie / stále u divákov "najdôležitejšie" a na prvom mieste.
Stakola,chapem,co si chcela tymto svojim prispevkom povedat.Len mi akosi z toho vsetkeho vyslo,ze ja asi nie som clovek,lebo:nepotrebujem senzacie,k vrazdam,unosom a tragediam som uz pomaly lahostajna vdaka najsledovanejsim televiznym novinam a takisto mi k prehodnoteniu svojho rebricka hodnot netreba ludske nestastie.Som skratka realista,uzivam si zivot taky aky je,co mozem snazim sa ovplyvnit,co nemozem ovplyvnit sa snazim stravit a vyrovnat sa s tym.A omnoho viac ma chytia za srdce nemedializovane pribehy,vyssie spominane relacie mi nic nehovoria a triasku dostavam,ked vidim ako snimaju placucich ludi-mne sa na to zle pozera,ved to je uplne jasne,ze nestastni ludia placu,podla mna im netreba kamerou snimat zaslzene oci a soplavy nos-prepacte za detaily...Ale suhlasim s tebou,ze su ludia,ktorym na prehodnotenie svojich hodnot treba vidiet nieco negativne.No,a naozaj by som rada verila,ze prvotnym umyslom takychto relacii je pomahat a nie zvysovat sledovanost-tolko moj pohlad na vec...
Asi málokto dokázal pochopiť môj príspevok...ten záver je snáď jasný...či? Jasne som napísala, že si želám, aby ľudia dokázali byť šťastní aj napriek tomu, že šťastní sú...bez ukazovania nešťastia druhých...čítala si???
Jasne,ze som citala,inak by som nereagovala.Priznavam,ze mozno som reagovala viac na veci,ktore si spomenula len tak na okraj ako na podstatu veci.No jasne som napisala,ze chapem co si chcela povedat.Pekny vecer...
Ďakujem, aj Tebe...
Stanka krásne si to, tak od srdiečka.
