Včera večer som si celá happy vychutnávala, že po týždni nočnej zas spí vedľa mňa môj drahý a že nebudem celú noc spať s nohami na hlave. Samozrejme nie s vlastnými. To moje mladšie dieťa, od samej rozkoše, že spí vedľa mňa, ma „krstí“ celý týždeň (zuby mám zatiaľ všetky).
Len čo sme zhasli, začula som akýsi piskot. Nie súvislý, taký zvláštny. Spozornela som, ale samu seba som ukľudnila, že to snáď ide zvonka. Okná boli dokorán pootvárané. Tak som s pôžitkom zavrela oči. Párkrát som ešte v podvedomí zachytila tento zvuk, ale pokúšala som sa nedať sa vyrušiť. O pol druhej som sa však zobudila na to, že piskot bol dosť intenzívny. Posadila som sa a zľahka prebudila muža, čo to môže byť? V tom momente však začal brechať pes a zvuk zatíchol. Len čo pes prestal štekať, znovu sa ozval piskot. Muž vstal, zapol lampu a načúval. Zas ale ostalo ticho, tak zhasol. O chvíľu zaspal, no ja som nemohla. Len čo ostalo ticho a tma, zas sa to ozvalo. Niekoľkokrát som vstala, chodila po miestnosi ako bocian-prešľapovala som opatrne, aby som nedajboh nestúpila na čosi-čo pískalo. Oči vyvalené do tmy, ani som nedýchala, aby som bola čo najtichšie. Keby v tom momente išla dcéra na WC, tak umrie od strachu, aký zombie sa to plance po obývačke.
Mátožila som takto celú noc a mala som hrozivú predtuchu. Bývame totiž v dosť starom dome a tak by nebolo čudo, keby kdesi v hrubom múre domu mala myš hniezdo (aspoň moja predstavivosť do pripúšťa)...Keď mi ráno zazvonil budík, vypla som ho, ešte chvíľu som si poležala. Opäť ma však prebralo (našťastie!) pišťanie. Ale akosi moc blízko, naliehavo a zreteľne. Napálená som vstala a čupla si na mieste, odkiaľ zvuk išiel. Hľadela som na starý múr domu ako puk, mala som sto chutí zobrať obrovskú železnú guľu, dobre ju rozhojdať a trafiť presne do stredu.. Práve som sa rozhodla, že nepôjdem do roboty a že vypátram, čo mi to nedovolilo celú noc spať, keď som vedľa nohy stoličky uvidela myš. Schúlená do maličkého sivého klbka, ani sa nepokúšala ujsť. Hľadeli sme na seba a prisahám vačku, že neviem, ktorá bola viac prekvapená. „A ty tu čo robíš moja?“ opýtala som sa, no odpoveď som nedostala. Čo urobiť? Keď vstanem, myš ujde. Keď zakričím a zobudím dcéru, aby mi podala metlu, myš určite nebude čakať a deti už nezaspia. Tak som predsa len išla zobrať metlu a čuduj sa svete, malé sivé klbko vystrašene sedelo na tom istom mieste. Pritlačila som na ňu metlu a nevedela čo ďalej. Nechcela som si ju rozotrieť na koberci, ale nevedela som, ako pod ňu vsunúť lopatku. Rozospatá a nevyspatá, o 10 min mi išiel autobus...no vôbec mi to nemyslelo. Keď som však pridvihla metlu a videla, že chvostík sa nehýbe, metlu som uvoľnila a myš vyhodila von. Náš havino sa neskutočne potešil, aké chrumkavé raňajky som mu vyhodila z dverí....
A mňa od rána bolí hlava, čo som nevyspatá. Aj srdce, že som zabila malinkú myšku, ktorá celú noc doslova kvílila a plakala.
Takže dámy, ak bývate v dome-pozor, sezóna už začína, myši sa už sťahujú. Zrejme bude tuhá zima!
S mojimi deťmi sme zatúlané myšky na jeseň museli púšťaž na rolu živé. To bola zábava, nedovolili, aby sa im ublížilo. Našťastie v šlopci ich bolo viac....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sem zazili mysku na dovolenke - ani nechcem vediet, kedy sa jej podarilo presmyknut sa do nasho bytika, byvali sme "takmer na samote".
Domaci tvrdil, ze urcite nie v noci (spavali sme pri otvorenych dverach), ze sa musela presmyknut vecer, ked sme si nedavali pozor a vnutri sme mali orzsvietene.
Situacia vskutku morbidna, dve polomrtve deti (prisli sme dost unaveny a uz za tmy), kt. by zrejme nezaspali a mys, ktra si nedala vysvetlit, ze sa ma presmyknut spat na slobodu. Zabarikadovali sme ju v kuchyni a chuda male, musela skonat pod tiazou zmetaka.
Dcera sa nas akurat rano spytala, preco sme jej predtym nedali papat nejaky syrik
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Humánne zmýšľajúci potomok: posledná večera...
Rastie ti z nej dobrý človek - si hrdá?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ha-ha, kiezby niekedy trochu humannejsie zmyslala, ked ide o jej brata Tam vie zvycajne vymysliet uplne "to najlepsie riesenie"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
brat nie je mys
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...najlepšie...to akože aby to 100% nerozchodil?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spomenula som si na zažitok z myškou ,ked som mala asi 8 rokov nam vošla myška do kuchyne moja 5 ročna sestra sa zlakla a zamkla sa do spalne nikto si to nevšimol až ked myš chytili rodičia. Ked nas išli uložiť spať vtedy zistili že sestra je zamknuta v izbe najhoršie na tom bolo že si nevedela otvoriť naši mali v ten večer riadni poplach .:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak také mne nehrozí! Ja som od malinka vyrastala s tým, že som chovala škrečkov, morčatá myšky...a keď otec zlikvidoval myšacie hniezdo, ktoré objavil kdesi v chlievoch, , nariekala som a oplakávala malinké myšičky...Aj teraz som mala nutkanie vziať ju do dlane (milujem zvery!), ale zdravý rozum a hrôza z toho, že keď mi utečie a dostane sa kdesi do skrine, alebo špajze, ma donútili uvažovať triezvo. Navyše ani čas som nemala. Za 10 minút som musela vyhodiť myš, obliecť sa a stihnúť autobus....ale aj tak mi jej bolo ľúto! No jej, chyba, že sa zatúlala, kam nemala .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hovoria že bude tuha zima ked na Jakuba budu mračna a bolo ich hojne tak uvidíme tej myšky je my ľúto ale taký je život .Som z dediny a viem ake je to ked oxiduje háveď.