Osud

Ahojte naničmamy,
dlho som nepísala, mala som také to niekoľkokrát opisované obdobie "pozorovania" Čítala som, čítala, keď som vedela, poradila som, ale nijak špeciálne som neprispievala. Nuž ale dnes mi nedá, stala sa mi vec, ktorá mi úspešne na pár hodín doslova zastavila rozum. Veď posúďte samé:
Pred vyše týždňom sme si s manželom doniesli domov psa. Trojmesačnú sučku vlkodava, ktorá už teraz dosahuje veľkosť stredne veľkého dospelého psa. Povedali sme si, že vzhľadom na povahu tejto rasy bude vynikajúce, keď tých pár týždňov do presťahovania bude s nami v byte, viac sa bude socializovať. No čo sme si dovtedy užili, neviete si predstaviť Ale nie o tom som chcela. Nuž a tak k nám a najdúchovi mačke pribudol do bytu pes.
A dnes ráno... dnes ráno začalo úplne netradične. Ráno som na balkóne naberala krmivo pre naše zvery, keď tu zrazu vletel na balkón vtáčik - belorítka. A naša paneláková Cica nelenila, zužitkovala všetky teoretické znalosti z pozorovania vtákov spoza okien a behom 5 sekúnd už mala vtáčika v pazúroch. Viem, že som ju mala nechať, nech sa s ním pohrá a potom ho dorazí, ale reflexy boli rýchlejšie ako rozum a tak som Cicu vyhnala. A vtáčik sa schoval pod lavičku na balkóne. Vtáčik bol v šoku, ale nevedela som rozoznať, ako je na tom zdravotne, a tak som sa rozhodla, že mu dám šancu, a ak do poobedia prežije, budem ho liečiť.
Poobede som vtáčika našla na zemi, ako pozoruje spoza presklenia ostatných "kolegov" a usilovne na nich šteboce. Keď sa vrátil manžel, vyložil belorítku na rímsu, a čakali sme - buď odletí, alebo pôjdeme k veterinárovi. Asi minútu sa rozkukávala a potom... odletela. Tešila som sa ako dieťa, moja posadnutosť zvieratami sa nezaprie
Ale tešila som sa asi len 10 sekúnd, v lete, pri ladnom oblúku, sa nad belorítku vzniesol sokol, zdrapil ju do pazúrov a odletel....

Poviem vám, ešte teraz som sa nespamätala z pre mňa exaktného dôkazu, že každý má svoje dni zrátané... Hoci manžel sa ma snažil presvedčiť logickými argumentami, prečo sokol uchmatol zachráneného vtáčika, pre mňa to je príliš veľká náhoda. Jednoducho, ráno som zachránila belorítku z pazúrov mačky, poobede si ju odniesol dravec.
A čo vy? Máte podobný zážitok?