reklama

Počítač ako náhrada priateľov?

Pridal/a Elenka dňa 02. 11. 2007 - 15:23

reklama

Nedávno mi môj 15-ročný (skoro dospelý:-/ ) syn na moju otázku, prečo sa s kamarátom, ktorý býva v byte vedľa nás, rozpráva cez ICQ odpovedal, že nemajú čas sa stretnúť, lebo Tomáš hrá super sieťovú hru a chce len poradiť a okrem toho, takto sa môžu spoločne porozprávať aj s kamarátkou (ktorá mimochodom býva o poschodie nižšie). Na stretnutie proste nemajú čas a takto je to rýchlejšie a jednoduchšieSmútok Asi som staromódna... Chápem, že s priateľmi, ktorí bývajú ďalej by takýto spôsob komunikácie bol normálny, ale so susedmi??? Nakoniec ma ešte nezabudol poučiť ako dobre som ho vychovala, že nechodí po krčmách, nepije a nefajčí a že pri tom počítači nehrozí, že by sa dal na také chodníčky... Tak neviem... Som skutočne rada, že chodí aspoň na tréningy, pretože by som ho od počítača asi nevyhnala. Je pravda, že okrem hrania hier sa učí aj programovať a píše knihu (má už 100 strán:-} ), ale aj tak sa mi ten čas, ktorý strávi pri počítači pridlhý.


reklama

reklama

mirec, Pi, 02. 11. 2007 - 18:26

je to niečo ako oheň - dobrý sluha ale zlý pán.

lydusha (bez overenia), Pi, 02. 11. 2007 - 20:50

Toto poznam.....moja dcera tiez stale trci pri PC a vykecava s kamosmi....sice ona ich ma vsetkych asi 30 km daleko, ale takto si tu nikoho ani nema sancu najst.....na jednej strane to beriemVeľký úsmev , pretoze ju mam doma pod dohladom a nie niekde v meste na tulackach....a nastastie mame havka, takze ma aj povinne vychadzky Veľký úsmev
Inak neviem.....asi by bola siva od tolkeho vysedavania a kukania do monitora

♥♥♥

Kamila, So, 03. 11. 2007 - 09:21

Nesmerujeme k tomu aj my? Možno ani nie ku kecaniu so susedou cez net, ale skôr k tomu, že jediné kamarátky na ktoré máme čas sú tie internetové? Vieme si nájsť čas, chuť, energiu aj na tie "ozajstné"?

klička, So, 03. 11. 2007 - 17:27

No ja by som si na tie "ozajstné" rada našla čas, energiu, ale tá Eifelovka nepríde a nepríde! Mrkám Veľký úsmev

eifelovka, Po, 05. 11. 2007 - 09:58

Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev ved uz som ti povedala, aby si dorazila ty Veľký úsmev Joooj Klicka ani nevies aka som vdacna aspon za to, ze sa mozeme internetovo "pocut" Veľký úsmev ale ja si na tu kavu a par slov rada k tebe na vianoce skocim Veľký úsmev

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 09:55

milá kami... jasne že vieme... ja si cez net dohadujem normalne stretka a raz som si pisala teraz už s dobrym priatelom cez net a on je v blave a ja v trnave. a ja som sa ho opytala: čo maš dnes na plane? a on že ist sa korčulovat na hradzu. a ja že idem aj ja a on mi nechcel verit a dohodli sme sa v ba pri tesco na určity čas a ja som sadla do auta a išla som. ani mobily sme si nevymenili podotykam a do dnes ho ani nemam :)... a bolo to v auguste a stretli sme sa tam, a isli sme na hradzu, obuli korčule a dali sme si koliečko, okupali sme sa tam v jazierku a ked sme sa prezuvali a lučili, volal mi dalsi kamarat či idem do piešťan do sauny a či ma pre mna prist. podakovala som sa mu že mi zavolal a povedala som mu že som po korčulovani v ba a že ked ma sprchovy gel aj pre mna, tak pojdem po dialnici priamo do piestan a prídem za nimi do sauny a aj tak bolo. treba si to len zadelit. všetko sa da. pravda je že som v ten den mala este posledny den dovolenku lebo som bola doma druhy den z chorvatska, ale aj na kavu, alebo na obed s priatelmi si chcem najst čas. :)))

renka, Ut, 06. 11. 2007 - 19:04

Keywest kam chodievaš v PN do sauny?...chodievam rada a keď je to možné, tak pravidelne (hlavne v zime a na jar)...tak, či sme sa náhodou nestretli?Mrkám

ribišška, Št, 08. 11. 2007 - 08:42

hejnola, alebo sandor pavilon. tam davaju aj župany :)Áno Veľký úsmev

renka, Št, 08. 11. 2007 - 13:07

tak to sme sa ešte nestretliSmútok vidíš ani som nevedela, že aj v Šandore je sauna, ozaj majú tam bazén a výbeh von?...ja chodievam do novej gymláckej telocvične...je tam super odpočiváreň....v Heinole si bola teraz-odkedy je prerobená?

ribišška, Pi, 09. 11. 2007 - 22:22

v šandore je aj bazen s protiprudom a aj teplý vírivý a aj parná sauna... a v hejnole som bola prvýkrát v apríli 2007... a teraz sme tam cela partia prestali chodiť, lebo kamarat už otvoril saunu tu v tt a tak teraz kamošky z pn chodia sem :))) Áno Áno Áno Mrkám Mrkám Mrkám Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

lydusha (bez overenia), So, 03. 11. 2007 - 12:49

Mas pravdu Kami......ja som na tom takisto ako Lucia.....s tym, ze mam jednu kamosku v praci .........a vlastne nepoznam ani susedu odnaproti......musim vsak priznat ze mam rada tieto nanicmamovske kamosky.....tie zive mi ani velmi nechybaju.....vazne nemam cas vysedvata niekde po kavickach.....tym ze som na nete nikomu neublizujem, som doma, ked ma moji milovany potrebuju tak som k dispoziciiVeľký úsmev
Mozno preto Lucii nic nevycitam, ja ju vlastne chapem Veľký úsmev

♥♥♥

-, Ne, 04. 11. 2007 - 13:08

Hmm, sme na tom podobne- hoci ja "vypadávam"von stále a často, ale tu sa cítim domaÚsmev))
Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy Ti zabránia uvidieť hviezdy. (Einstein)

Elenka, So, 03. 11. 2007 - 13:30

Veď mne sa tiež páčia takéto virtuálne rozhovory, pretože som dosť vyťažená a nemám veľa času posedieť si na kávičke s kamoškami. I napriek tomu sa snažím aspoň raz za dva týždne sa s niektorou kamarátkou stretnúť a poklebetiť si "naživo". Vrtuálne rozhovory zas majú výhodu v tom, že sa môžeme zdôverovať s problémami, o ktorých možno nemáme odvahu hovoriť nahlas a viac názorov na riešenie problému tiež môže skôr prispieť k jeho úspešnému vyriešeniu.

Elena, So, 03. 11. 2007 - 14:15

Na kurze drôtovania sme boli tak fajn partia, :-} že aj po skončení sa každý pondelok stretávame na kávičke, pokecáme, pochválime sa, čo pekného sme vytvorili a tešíme sa jedna na druhú...Vyrtuálne rozhovory majú tiež svoje čaro, pretože sa za chvíľku " porozprávam " s mnohými z vás a nemusím ani nos z domu vystrčiť, hlavne keď vonku poriadne fúka a prší bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ...Smútok Už keď zapínam PC, strašne sa na vás teším...Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

duška, So, 03. 11. 2007 - 14:59

Ahojček Elenka,..no ja tiež ICQ dôverne poznám ako aj Tvoj syn. Takto sa rozprávam aj s mojimi sestrami, ktoré nebývajú zase až tak ďaleko, 30 km, ale aj keď nie sme spolu môžeme aspoň takýmto spôsobom pokecať. Hlavne keď je mi smutno a možno doma práve nikoho nemám...no ale zase s mierou,...potom sa radšej stretneme aj osobne, pretože aj takáto komunikácia je úžasná a nemali by sme v tejto počítačovej dobe a virtuálneho sveta zabúdať v prvom prade na ten svet skutočný, na milé ľudské slovo a hlavne úsmev, ktorý nejde cez obrazovku vyčariť...Veľký úsmev

Elenka, So, 03. 11. 2007 - 17:34

No viete, ja mám trochu výčitky svedomia, že ten môj synátor žije viac vo virtuálnom, ako v tom skutočnom svete. Myslím, že deti v jeho veku by mali spoznávať krásy aj nástrahy toho reálneho sveta. Niektorí potom nedokážu rozloíšiť, čo si môžu dovoliť ku svojim rovesníkom a správajú sa k nim ako k postavám z PC hry:-/ Akoby si mysleli, že aj živí ľudia majú niekoľko životov... Keď mu však vysvetlím moje výhrady, on má na všetko (naozaj racionálne) argumenty. Údajne, niektorí jeho spolužiaci sedia pri očítači až do neskorých nočných (či skorých ranných) hodínPrekvapenie . Takže vlastne mám byť spokojná, že on zatiaľ takto "negemblí". Myslíte, že mám staromódne názory na výchovu:-/

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 09:44

eli, a v akom svete žil tvoj syn ked ste nemali comp? a čo sa deje s hrami, ked je tvoj syn v škole alebo ked spí?? vlastne nič sa s nimi nedeje... že? takže ked skončí hru a spí, tak sa vlastne nič nedeje...tak sa nič nebude diať ked sa dohodnete na časoch kedy ano a kedy nie. a ked neposluchne - šupni mu poistky, zober myšku alebo klavesnicu. ved je to len mašina. hihi, eli .... a si si istá že to čo ti hovorí o spolužiakoch že je na isto pravda??? alebo si len on sa ospravedlnuje že sa nevie odtial postaviť a odísť? ja som na taketo niečo povedala svojmu synovi: ano? a ktorý ? ako sa volá? daj mi číslo na jeho rodičov prosím... ja sa ich to opýtam... a bolo... Úsmev

Kamila, So, 03. 11. 2007 - 22:06

Horšia je varianta, keď decká prepadnú tým veľkým internetovým hrám, netuším ako sa to volá je to o nejakých strategiach, vojskach ... Toto je už vážne, verím, že vtedy majú problém s realitou nielen decká ale aj dospelí chlapi.

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 09:37

ahoj eli. poviem ti ako som toto riešila ja. moj syn mi tiež rad sedel pri compe, ale musel mi aj doma pomahať. ked som mu zadala niečo, musel to mať urobene. smeti, podlaha, vysavanie, sestra zo školky. ked si sadol za comp, dohoda bola: hra-maximalne 2 hodiny. praca a škola, hodinu. ked sa vyskytlo niečo, s čím som potrebovala pomoct prave ked sa hral, musel ísť hned pomoct lebo mu hrozili poistky-jednoducho som mu ich vypla a aj ked skakal a rozčuloval sa, tak som mu len pri každej dalšej blbej poznamke povedala: jeden den... druhy den... ver mi, bol okamžite ticho leboooooooo... KED SOM MU DALA TREST, TAK SOM HO AJ SPLNILA! toto je najdoležitejší aspekt všetkych dohod... dodržať čo slubime. ved su to naše deti a my budeme určovať im čo a ako a nie oni nam. toto bolo ešte na zdš ked bol osmak a deviatak. teraz je moj syn tretiak na strednej a byva na internate kde ma len 1 skrinu, 1 postel, 1 perinak a v strede izby stol. na izbe su traja. ked som to uvidela, stislo mi srdce, ale nakolko sa mi moj syn nikdy v živote ani slovkom nesťažoval, tak moj pocit lutosti okamžite vystriedal pocit hrdosti a váženia si ho. teraz chodi jeden vikend za " frajerkou" do martina a druhy je doma a sme všetci traja spolu. vlastne po tišku pozorujem ako mi vlastne odchadza z domu a prišli ine priority ako počítač. zaleži len na tebe ako sa k tomu postavíš a či budeš svoje dieta lutovat, alebo mu určíš čo kedy a ako... cmuk, kačka :))) Mrkám

Elenka, Ne, 04. 11. 2007 - 14:45

Ďíky za radu. Poistky a odpojenie káblov som na ňom skúšala keď bol menší a on si s tým vždy poradil tak, že išiel ku kamarátovi (byt hneď vedľa) a hrali sa na jeho PC. Teraz to u nás ani nie je tak veľmi o hrách, ale o čase strávenom pred monitorom všeobecne - programovanie, písanie knihy. Myslím, že hry sú až na okraji jeho záujmu. Našťastie má trikrát do týždňa tréningy, takže vypadne trochu aj von. Čo sa týka domácich prác, pomáha mi - vlastne urobí všetko, o čo ho požiadam. Keď tak o tom píšem, vlastne ani neviem, čo by mi malo vadiť. Najviac sa asi obávam genetických predispozícií na vznik závislosti (v manželovej rodine)...

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 15:46

na genetiku nemysli a zbytočne seba a ani jeho tým nezaťažuj. a ked píše knihu a programuje, tak potom neni o čom a vlastne maš šikovneho syna a môžeš byť na seba a aj na neho hrdá. vlastne je to tak ako som už napisala že niektore veci su dnes " nejake" ale s odstupom času ked sa za nimi obzrieme zistíme že sme si to len v tej chvíli možno viac pripustili ako by sme mali a sme radi že to tak neni. prajem teda krasny den a super knihu Úsmev

lydusha (bez overenia), Ne, 04. 11. 2007 - 17:01

Castokrat vidam deti, posedavajuc na lavickach, pofajcujuc ci len tak kopuc do plechovky.....sedavaju aj pred nasim domom na schodoch, dokola pocuvaju hudbu z mobilu, vedu debaty bez ladu a skladu a ten slovnik.....ako namornici.
Viem ze mnohi nemaju rodinne zazemie, ziju len tak zo dna na den....mnohi nemaju vlastnu izbu a nieto este pocitac ci internet....
Pokial mame nase deti pod kontrolou, teda myslim konkretne ten cas pri PC tak je to uplne v poriadku...
Praca s PC patri uz dnes k zakladom pri prijati do zamestnania a takto sa aspon od malicka ucia aj niecomu uzitocnemu.....Veľký úsmev

♥♥♥

ribišška, Ne, 04. 11. 2007 - 17:25

jaaaj... kde su tie zlate časy ked sme behali za loptou a robili sme si klzisko a zo školy nam chalani nosili tašku. teda mne vždy aspon dvaja. a potom pre mna prišli na bicykloch a išli sme sa kupať. varili sme si kukuricu pri štreke a platila dohoda v presnom čase pre príchod domov. aaach... počítače a mobily... xixi... :)))Veľký úsmev

Elenka, Po, 05. 11. 2007 - 11:37

Ďíky, normálne ste ma ukľudnili. Zisťujem, že niekedy ma posadne záchvat "Chcem byť dobrou mamou" a potom špekulujem, čo by som mohla vo výchove vylepšiť. Asi mi už šibe.Prekvapenie

ribišška, Št, 08. 11. 2007 - 08:46

a tak si davas sama v svojej hlavke otazky a nevieš na ne odpoved a stačí čo i len na sebe 1 milimeter zapochybovať a už mozog vyšle telu produkovať adrenalin a ešte neviem čo a sama sa dostaneš do stavu depky a bez toho možeš byť. ži v pohodke a ked budeš veriť sebe a svojej dobrej vychove, tak ti nič ine nezostava iba veriť aj svojmu synovi lebo je to tvoja krv a aj vychova, cmuk že? Áno Áno Áno Áno Áno Mrkám Mrkám Mrkám Mrkám Mrkám Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama