Pozeraj, kam chceš ísť

Kedysi dávno, pradávno, keď ešte na internete nebola všetka múdrosť ľudstva , som rada čítala rôzne motivačné knihy. Po pravde, neviem, či mi to pomohlo, ale čítalo (a predstavovalo) sa mi to dobre. Je však pravdou, že len máločo mi ostalo z toho v hlave.

Pamätám si, ako ma raz prekvapila myšlienka, že väčšina ľudí robí veľkú chybu. Celý čas sa pozerá na to, čomu sa chce vyhnúť. Preto je tak mnoho vzťahov, keď žena chcela preč z domu, lebo otec bol tyran a padla do vzťahu s podobným mužom. Keď žena utekala od alkoholika. A začala žiť s ďalším..... A platí to nielen vo vzťahoch. Isto aj vy poznáte tie prípady, keď je pri ceste široko ďaleko jediný strom a auto narazí do neho. Za toto veru stromy nemôžu.

Synovi sme pred rokom na Vianoce darovali Školu šmyku. Hovorila som, že to darček aj pre mňa. Že predsa len budem aj ja istejšie, že zvládne lepšie šoférovanie. Hlavne, keď ho to baví. Po absolvovaní celej školy (teória na diaľku a prax vo vlastnom aute na upravenej trati) prišiel presne s tým istým. Hneď na začiatku im povedali, že sa pri šmyku na ceste nutne musia pozerať naďalej na cestu. Ani omylom sa nesmú pozerať na všetky prekážky okolo, ktorým sa chcú vyhnúť. Jasne, teória je ľahká vec. Použitie v praxi je o inom.

Musím sa priznať, momentálne v mojej hlave sú len tie veci, ktorým sa chcem vyhnúť. Veľmi musím popracovať na tom, kam vlastne to chcem ísť.....