Fúka, fúka vetrík,
odvialo mi svetrík,
odvialo aj čapicu,
seklo do mňa palicu.
Košice sú moje mesto,
vietor tu má vžycky priestor,
Slovensko sa čuduje,
odkiaľ to tu zaduje.
Severák je tu sťa doma,
netreba sa už čudovať,
veď sme na to zvyknutí,
chodievame ohnutí.
Deťúrence pištia,
že tu vetry svištia,
s mamkou, s ockom držia skaly,
aby na zemi pevne stáli.
Škode, Fordu motor hučí,
ako popri vietor skučí,
málokto sa tomu diví,
v Košiciach to niesú divy.
Vetrík mám ja veľmi rád,
veď je on môj kamarát,
pod paplón sa neschovám,
ja som prosím vetra pán.
Ja som predsa Košičan!
Nitra môže smelo konkurovať, pár dní v roku nám tu nefúka