Téma ošetrovateľského procesu zavedeného do praxe ma taží čoraz viac, najmä teraz po mojej hospitalizácii, kedy som na vlastnej koži pocítila jeho veľké nevýhody. Pre tých, ktorí netušia, čo pojem "ošetrovateľký proces" značí, je to celý dlhý proces starostlivosti o pacienta pri uspokojovaní jeho potrieb, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je podrobné vedenie ošetrovateľskej dokumentácie. V praxi to vyzerá tak, že na tej podrobnej dokumentácii záleží našim nadriadeným a tým, ktorí tento proces zaviedli do praxe, dokonca o čosi viac, než na samotnom pacientovi.
Myšlienka ošetrovateľského procesu vznikla v Amerike, kde sa aj preniesla do praxe. Samotná myšlienka isto nie je zlá. V Amerike však mali na jeho realizáciu aj úplne iné podmienky, najmä čo sa týka personálneho vybavenia a personálnej hierarchie, preto aj na jednu sestru pripadá menší počet pacientov, ktorým sa môže naplno venovať. Ale ako je to v našich podmienkach, kde jedna sestra robí sanitárku, ošetrovateľku i sestru zároveň, sem- tam aj upratovačku, podotýkam, že za jeden jediný plat? Vzdelávanie sestier sa dostalo aj u nás do celkom inej dimenzie. Máme diplomované sestry, sestry bakalárky i magistry, ale ešte stále tieto sestry vykonávajú tú istú prácu, bez rozdielu vzdelania. Sestier je málo a ktorá môže, tá uteká pracovať do zahraničia za lepších platových podmienok, alebo si s titulom po skončení vysokej školy hľadá iné miesto, než je na oddelení pri lôžku pacienta. 
Ja som vždy vnímala písanie podrobnej dokumentácie ošetrovateľského procesu ako brzdu kvalitnej starostlivosti o pacienta. Veď ošetrovateľký proces sa vlastne robil vždy a robí sa stále, len teraz k tomu pribudlo more zbytočných písačiek, ktoré v konečnom dôsledku kradnú čas, ktorý by pacient a sestra mali stráviť spolu. Sestra síce vzorne napíše do dokumentácie, že vykonáva všetko preto, aby sa u ležiaceho pacienta nevytvorili preležaniny, že pacienta každé dve hodiny polohuje, že mu masíruje miesta náchylné na vznik preležanín, ale prax vyzerá tak, že pre more písania nemá sestra čas, aby všetko to, čo napíše aj reálne vykonala.
Pri príjme so mnou sestrička spísala podrobnú anamnézu, čo sa týka mojich problémov a potrieb v rámci hospitalizácie, ale zarazilo ma, že mi pri príjme nik ani len nezmeral tlak, či teplotu. A hoci som o svojom probléme s chrbticou a silnými bolesťami, ktoré ma trápia, niekoľko krát sestričkám aj lekárom hovorila, aj tak sa tomuto môjmu problému nik nevenoval a musela som si to doslova odtrpieť. Moja žiadosť ponatierať mi chrbát chladivým mentolom sa tiež skončila neochotným výrazom sestričky. Proste mi dala najavo, že si niečo vymýšľam, čo ona nepokladala vôbec za dôležité. Nakoniec mi nechtiac vyliala mentol pod chrbát a nechala ma v tom ležať. 
Aj umelú hadičku - chiraflexu, zavedenú v žile, mi nechali ešte dva zbytočné dni, hoci mi už žiadne infúzie netiekli a musela som sestričky sama poprosiť, aby mi ju už vytiahli, že ma koža bolí a okolie vpichu je celé zapálené. Ako sestra pritom viem, že sa zavedenie chiraflexy do ošetrovateľskej dokumentácie poctivo zaznamenáva a zahajuje sa proces opatrení, ktoré by mali zabrániť vzniku zápalu žily, t.j. sledovanie a ošetrovanie miesta vpichu a včasné zrušenie chiraflexy, ak už ju pacient nepotrebuje. Nehovorím už o dôležitosti bandážovania končatín pred i po operácii, ako prevencii trombózy a embólie. Moja žiadosť o zabandážovanie nohy sa skončila slovami sesričky: "To netreba." 
Mohla by som ešte pokračovať, ale...stačilo.
A to som "našťastie" ( či bohužiaľ?) zdravotník, ktorý si isté veci odsleduje a vie, čo a ako sa robí a čo môže očakávať. A čo potom pacient laik, ktorý nevie v týchto veciach chodiť a je na sesterskú prácu a ochotu úplne odkázaný?
Neviem, či je to dôsledok ošetrovateľského procesu s kvantami dokumentácie, že sa sestričky stávajú akoby "robotické" - sestra príde, urobí čo treba a odíde - bez úsmevu, bez prehodenia milého slova, bez prejavu ľudskosti.
Myslím si, že práve zavedenie ošetrovateľského procesu do praxe urobilo z milých a ochotných sestričiek uštvané robotky, ktoré každú voľnú chvíľu len píšu a píšu a na pacienta im čas skrátka nezostane. Viem, poviete si, že je to v ľuďoch a o ľuďoch, ale verte mi! Ani tá najmilšia a najúžastenšia empatická sestrička nemá čas sa naplno venovať pacientom, ak počet pacientov na jednu sestru je väčší, než dokáže zvládať a keď písanie dokumentácie je viac sledované a kontrolované, než vzájomná interakcia sestra - pacient a pacient - sestra a jej výsledky. Zo zdravotnej starostlivosti sa tak stáva byrokratická záležitosť a na pacientov sestre zostáva času žalostne málo. Preto sa stávame pre zdravotníkov iba číslami diagnóz, či číslami izby a postele. Nie je to iba môj postreh - zdravotníka, ale je to postreh aj všetkých mojich spolupacientiek. Kto ležal v nemocnici, iste mi dá za pravdu.
Čo by mohlo zmeniť túto žalostnú situáciu? Podľa mňa jednoznačne zrušenie písania ošetrovateľskej dokumentácie v podmienkach, aké sú v našom zdravotníctve. Táto dokumentácia aj tak málo korešponduje so skutočným stavom pacienta. Sú to iba pekne sformulované slová o vzornej starostlivosti o pacienta, ktoré nie vždy sú totožné so skutočnosťou. Lenže toto je iba môj naivný a nesplniteľný sen. A preto, kým sa nezvýši počet personálu na pacienta v nemocniciach a kým sa v takýchto personálnych podmienkach bude bazírovať na písaní ošetrovateľskej dokumentácie, budú sa o nás pacientov aj naďalej starať "robotické sestičky".
sonia 
, veru máš aj Ty pravdu...Ako sa hovorí, že všetci sme si rovní, len niektorí sme si rovnejší...Nemala som možnosť vyskúšať starostlivosť v nejakom súkromnom zariadení a verím, že ak si klient starostlivosť platí ako nadštandardnú, že nemusí byť pravda to, čo som ja písala v mojom článku, ktorý bol skôr z tej štátnej sféry...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm, všetci sme si rovní, len podaktorí sú rovnejší 
To s obľubou používa moja mama. Inak tiež zdravotná sestra, ale len u zubára.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja odpadávam. Keď tak čítam tvoje riadky, som rada, že som ležala, kde som ležala. 3x operovaný členok, 2 nemocnice, ale vždy som mala okolo seba personál, ktorý sa mi venoval. Dokonca mi to až liezlo krkom - nie som zvyknutá byť takto obskakovaná - čo keby som si bola zvykla?
Skôr som bola rozladená z prístupu lekárov. V 1. nemocnici za mnou operatér ani neprišiel, ani len prepúšťaciu správu nepodpísal. V 2. nemocnici bol zas lekár známy, tak zo slušnosti prišiel 2x mimo vizitu. Zato k ostatným pacientom - nič...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...po materskej som nastupila ako staničná sestra na interné oddelenie, do štátnej nemocnice...neuveritelne vela roboty, a otrasné zariadenie, ale povedala som si, že musím vyskúšat. Stanka, tak tam by si mala vidiet, čo je ošetrovatelský proces!!!
Sestričky rano rozdali lieky, infuzie, ošetrili rany...cca 2hod, a potom sadli k papierom a písali...jak debilné, písali...a ja, že odkial viete, že toto sa s tými ludmi robí, ked ste ich posledné dve hodiny ani nevideli!!!!
To ich nezaujímalo, lebo oni písali, to čo vedenie, chcelo, aby písali...a ja, som takéto niečo nemohla predýchat, chodila som po odd a dávala počas mojej roboty, ktorej bolo tiež dost, aspon pohár vody...aspon natriast vankuš, aspon pomerat tlak, ked o to žiadali...vymenit plienku, lebo už páchla...
Skončila som po mesiaci....ja ako Staničná, som robila prácu ošetrovatelky, sanitárky, sestričky,a aj upratovačky...a moje mile sestričky, celý deň len písali, že čo robia s pacientom!
Očetrovatelský proces, je fasa vec, pre študentky, aby sa mali čo učit...a to je predsa dnes moderné, byt Mgr, byt Bc....a potom dojde do nemocnice sestra, má 23 rokov, a povie, som Mgr. dajte mi nejaku dobru robotu, najlepšie vrchnu sestru...a ešte ani pacienta pomaly, cez tie učebnice ktore mala pred sebou 9 rokov, ani nevidela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cibinkals, som rada, že si to tu napísala a dala tak za pravdu mojim slovám. 
Je to do plaču. A presne tak to je aj s tými titulovanými, že oni očakávajú fajnovejšiu prácu, než nebodaj polohovať či prabaľovať a umývať pacienta na lôžku. Takéto vzdelanie by som videla ako adekvátne na postoch vrchných a staničných sestier, ale načo je takéto vzdelanie sestrám pri lôžku, ktoré majú zdravotnú školu ( ktorej úroveň vzdelania sa neprávom degradovala na asistentov sestier) a k tomu roky praxe? Ak si niekto myslí, že vysokoškolskou vzdelanosťou sestier sa zvýši kvalita zdravotníckej starostlivosti, tak sa mýli, lebo takéto sestry to robiť jednoducho nebudú. A tie ostatné sa upíšu k smrti. Je to žalostná situácia. Škoda, že neexistuje nejaká cesta, ako tie písačky jednoducho zrušiť a namiesto toho sa pacientovi aj reálne venovať. Ja sama som si robila dva roky diplomovanej, lebo to bolo vtedy potrebné, vraj kvôli EU, aby som mohla naďalej robiť sestru a nie sanitárku...tak som sa dva roky popri práci a rodine morila a nakoniec po získaní diplomu ktosi múdry zase vymyslel, že už ani toto vzdelanie nie je dostačujúce a že treba aspoň bakalára. No ja už odmietam, nemám na to nielen čas, ale ani peniaze, o ktorých to je v prvom rade. Ak bude treba, asi zo zdravotníctva odídem. Veď sama vidím, kam takéto školy a procesy spejú. Spejú všade možne, len nie k dobru pacienta a to je smutné, že si to tí tam hore neuvedomujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja som si to odskúšala ako pacien
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som študentka zdravotníckej vysokej školy a musím vám, milé slečny v niektorých veciach protirečiť. Strednú mám gympel, takže neviem posúdiť aké to je chodiť 9 rokov na zdravotnú, ale verím tomu, že keby idem na strednú zdravotnú, nemala by som chuť študovať ďalej. Toto povolanie som si vybrala, a verte, že som mala z gymnázia mnoho možností, preto, aby som bola pri zrode nového života, tešila som sa, že bude pomáhať ľuďom, že sa budem o nich starať a všetci mi budú vďační a budú radi, že im pomáham. A verte tomu, či nie, keď budem bc, nepotrebujem žiadnu robotu v kancelárií, ani nič poodobné. Chcem byť pri ľuďoch, ktorí ma potrebujú. A že sme zahrabané v knihách? a nestaráme sa na oddelení o pacientov??? Práveže my, študenti, sme s pacientami najviac. A prax máme povinnú, 100% účasť, čiže tam musíme byť stále. Tá škola, na ktorú chodím, nemá žiadne výhody, žiadne voľno, keďže sme regulované štúdium. a na praxi??? Každý sa k nám správa,akoby sme boli len handry.buď im neskutočne zavadziame, alebo po nas vrieskajú a dávajú nam robotu upratovačiek.A nechápem, kedy sa mám naučiť výkony hodné sestricky, keď ich ani nevidam, lebo utieram niekde dlazku. A potom , ked vyjdem z tej školy, nemám najmenšiu chuť sa zaradiť do takého kolektívu, kde každá sestra ohovára svoju "naj kamošku" keď s ňou nie je práve na smene. Takže.. možno preto si myslíte, že sme namyslené,alebo čo, že budeme mať vysoku??? a čo z toho? plat vyšší nemáme a správať sa k nám, milé sestričky, budete stále správať hnusne a ohovárať ma na každom kroku. Tak otom sa čuduj svete, že chce človek odísť.. Nechcem tu nikoho urážať, samozrejme, česť výnimkám. Ale oddelenie, kde by všetky sestrčky držali spolu, veruže nepoznám... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...tešila som sa, že bude pomáhať ľuďom, že sa budem o nich starať a všetci mi budú vďační a budú radi, že im pomáham...
Nuž, ak ideš do toho s týmto - tak si radšej nájdi inú prácu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ale v mnohom ma aj pravdu....To, co si skopirovala- zivot ju nauci, ako to chodi....
Preco by si mala hladat inu pracu? Ze je mlada a napisala svoj nazor sposobom, akym napisala??? Nerozumiem...
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivet, vyznačila som len tú jednu vetu, lebo len na ňu som reagovala. Ostatné ju naučí naozaj skôr či neskôr život (Pečené holuby nepadajú do huby a každý nejako začínal a nad každým niekto niekedy ohrnie nos...atď.)
Ale očakávať vďačnosť a radosť za čokoľvek, čo u/robíš pre druhých, je dosť veľkou frustráciou aj v bežnom živote. Očakávať niečo také od ubolených, ustonaných a ufrfľaných pacientov, ktorí sestričky berú ako ženy, ktorých prácou je ich ošetrovať - to je dennodenná frustrácia na entú.
A takých očakávaní sa pritom mnohí ľudia vedia držať zubami-nechtami naozaj vytrvalo. Toto život učí veľmi dlho a veľmi bolestivo...
Nevravím, že sa sem-tam nejakého kvietka (čokolády, kávy... atď.) a poďakovania nedočká. Otázka je, či bude aspoň niektoré naozaj úprimné (a nie len zo slušnosti) a hlavne - či jej to raz za uhorský rok bude na "liečbu" frustrácií stačiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo...blog o ocakavaniach...uz som to pisala, ja sa s nim vobec nestotoznujem, ale Ty ho samozrejme mozes propagovat dalej- neberiem Ti ho....je to vec nazoru, pocitov, osobnych skusenosti.
Ja ocakavania osobne mavam, nevidim na tom nic zle a ak sa do bodky neplnia, rozhodne nemozno povedat, ze som tym frustrovana....proste zivot ide dalej.....Takze teraz by si Ty nemala zovseobecnovat ze:...."A takých očakávaní sa pritom mnohí ľudia vedia držať zubami-nechtami naozaj vytrvalo" ....nevedia a uz vobec nie mnohi.
A tiez by som povedala, ze aj ti najubolenejsi a najustonanejsi su najvdacnejsi za kazde mile slovo...nieto sluzbu.
Ked som dostala ja kvet, ci cokoladu od klienta, ani ma nenapadlo riesit, ci to bolo uprimne, ci zo slusnosti....proste ak by nechcel, nic by mi nikto nedal, ked som nepytala.....ci?
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivet, ono ide hlavne o to, ze ked maju ludia ocakavania, tak nech sa necuduju, ak byvaju sklamani. Ak mas ocakavania a beries to v pohode- je to nieco uplne ako ine ako mat ocakavania- nieco nevyjde a bum, padne mi svet, lebo nieco nie je po mojom.
Nevidim, kde Geo zovseobecnuje....
Nepise ze KAZDY sa ich drzi, ale mnohi a to je rozdiel.
Druha vec je, ze si nezazila mna ako pacienta...ja teda nie som vdacny pacient....a poznam kopec hundrosov horsich ako ja sama....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivet, na očakávaniach ako takých nie je nič zlé - to je fakt.
Ale (ako už napísala vyššie Lyduška) ak niekto stavia svoj pocit šťastia a spokojnosti na tom, že sa dočká ich splnenia - nuž, často čaká márne, a väčšinou býva (menej či viac) frustrovaný.
Napriek tomu sa naozaj mnohí ľudia svojich očakávaní držia veľmi pevne - a ešte pevnejšie sa neraz držia presvedčenia, že jedného pekného dňa všetkých naokolo zrazu "osvieti" a začnú sa podľa ich očakávaní správať.
Je to vidieť bežne aj tu, na NM (manžel, deti, mama, svokra, suseda, macko Uško.... nerobia to, čo ja chcem, robia niečo úplne iné, ako chcem ja...; partnerstvo, rodičovstvo, politika, svet... má byť taký a onaký...; na NM nepíšu tak, ako sa to mne páči a nepíšu sem tí, ktorých ja chcem čítať a vôbec nikto tu nerobí to, čo si ja želám... atď.)
O tom tu ja dokola točím - nik nie je povinný robiť to, a vtedy, a tak, ako si to ja (často na základe rôznych romantických a sladkobôlnych ideálov) predstavujem.
A keďže taká veta v komentári je na vysvetlenie dosť málo, prikladám aj link na blog, kde o tom píšem podrobnejšie. Prikladám ho (zväčša) vtedy, keď reagujem na niekoho, kto je čerstvo registrovaný a tak je pomerne reálny predpoklad, že nemá o existencii takého pokecu ani potuchy.
Ak to chceš brať ako moju propagáciu - OK 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ze mile slecny
Inak suhlas s Geo....
Okrem toho, vsade sa nejako zacina, nehrozi aby si preskocila postupnost, okrem toho, niekto musi aj makat aj upratat aj zadky utriet.
Nechces tu nikoho urazat , ale nabehla si sem ako furia s xy vycitkami a dalej co? Je ti lepsie na dusi, mila slecna?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nedá sa to bez tej fúrie? Prečítaj si kodex diskutujúceho...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som napisala AKO furia, nie ze je furia. Ok, tak opravujem, nabehla sem ako ... a td. A teraz si pokojne domysli co tie tri bodky znamenaju.
Mimochodom
Fúria
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ako fúria sa prenesene označuje aj zlostná, zlá žena.
Fúrie boli rímske bohyne pomsty a kliatby.
http://sk.wikipedia.org/wiki/F%C3%BAria
Tak ako vies, ktoru definiciu som mala na mysli, ha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja ti musím protirečiť.Moja sestra je vyštudovaná zdravotná sestra.Dorába si sústavne vzdelanie,aké tej ktorej dobe vyhovuje.Má 25 ročnú prax.A veruže robí aj tú upratovačku.Ked som bola naposledy za nou,prišívala šnúrky na obliečky.Ak si nechce vo svojom veku hladať inú prácu,musí zaťať zuby a robiť podla potreby.Ved práca sa jej už hladá ovela ťažšie.Pre zamestnávatelov je už stará,lenže dôchodok je ešte straáááášne daleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, ze aj v nemocnici plati-aky pan, taky kram....cize konkretne-aky primar, take oddelenie a atmosfera tam......
Bola som hospitalizovana niekolkokrat....samozrejme-vzdy je co vytknut,ale nemozem povedat na starostlivost personalu krive slovo....mozno som mala stastie.....jedna sa o popradsku nemocnicu.
Ale vsetko je o ludoch.....myslim, ze keby Ti sestricka vymenila plachtu od mentolu, a nevyplnila medzitym jeden lajster a mohla to v kluede odovodnit vrchnej, nebol by z toho ziaden poprask....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...nikomu neberiem titul...vec je ale taká, že v Ba naozaj napochoduju Mgr....a že chcu len tú lepšiu prácu, lebo sú vysokoškaláčky a ked padnú do chodu oddelenia, tak utieraju zadky, ako tomu my všetky hovoríme, aj, ked je to toaleta, a potom, že načo som jááá, akože študovala, ked robím ošetrovatelku.
Zlý je systém.V celej SK!!!!
V zahraničí, je sestra, ktorá má naozaj štúdium, považovaná za pravú ruku lekára.Sú finančne ohodnotené, a v prvom rade robia profesionalne, to, čo študovali! Potom sú príjmané ošetrovatelky, lebo robia to, čo im káže náplň práce ošetrovateliek, a potom upratovačky, aby upratovali.Holt, u nás sestra robí všetko!!!
Upratovačky sú hlavne na Kramároch ( píšem o mojich skúsenostiach!!) ženy, ktoré nemaju možno ani základnú, hlavnou doménou je rýchlo urobit, kašlat na kvalitu, a íst domov!!!
Ošetrovateliek-sanitáriek je mizerne málo, a ich výplata, je na zaplakanie, takže sa ani nečudujem, že to nik, za tak vela roboty nechce robit, a sestry, či už s Bc, či Mgr, či s postgraduálnym študium, zastupuje lekara, robí svoju robotu, prebaluje, a umýva...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola,máš pravdu,všetci vieme že je to tak
,ale obávam sa že v dohladnej dobe sa asi ťažko niečo zmení 
.A tak ma napadá že v dobe počítačov a rôznej techniky čo by mala ludom /zdravotníkom/ ulahčovať ich prácu,to ani tak nevyzerá.A dalšia vec je rozdiel medzi zdravotnou starostlivosťou v štátnej nemocnici a povedzme súkromnej klinike.Prečo je to tak že ten kto má peniaze má aj lepšiu opateru a starostlivosť ako ten čo je odkázaný na štátne zariadenie.Prečo sme si neni všetci rovní...
