Bojovala som

sama so sebou celý deň, ale nakoniec moja vlastná ješitnosť zvíťazila. Dostala som dnes od Kisky mail. Najprv som si myslela, že je to iba kópia, že originál sama zavesila sem, na naničmamu. Ukázalo sa, že necháva to rozhodnutie na mne. Ako hovorím, váhala som, ale .... Veď prečítajte si (a posúďte, či by ste sa aj vy nechceli podeliť s niečím takým).

Nasa mama – nanicmama. Je to uz nejaky cas co mi vrta v hlave preco je nasa mamina na tento status taka hrda, lebo ta najlepsia mama pod slnkom by si predsa len zasluzila nejaky honostnejsi epiteton! Iste, ked vravim, ze ta nasa je najlepsia, som trochu predpojata. Lenze o nasej mamine to hovoria aj cudzie deti, nie len tie jej. A to uz azda ma nejaku vypovednu hodnotu!

Nasa mamina je to najobetavejsie stvorenie. Party v meste a uz nechodi MHD? Moja mama dojde na zavolanie. Oslava doma a kamarati co nemaju kde prespat? Nasa mama sa stane aj ich mamou a nema problem sa dokonca pridat a pokecat s dnesnou mladezou. Zla nalada, ci zivotna krivda? Maminka nas uchlacholi. Vylet do blizsich ci odlahlejsich koncin? Maminka pozicia auto. Pokazene nausnice, roztrhnute nohavice, utrhnute ramienko? Mama sa ani toho nezlakne. Spellcheck a proof reading bars aj o polnoci? Nasa mama si pozmoli oci a pusti sa do toho. Mlsny jazycek? Mama ma vzdy nejaku mnamku v rukave. Nasa mama vie byt vzorom (ale aj vystrahou). Nasa mama vie byt kamaratkou. Nasa mama vie byt ucitelkou. Nasa mama vie byt sefkucharom. Nasa mama vie byt kutilom. Nasa mama vie byt umelcom. Nasa mama vie byt spisovatelom. Nasa mama vie byt straznym anjelom. Nie je nic co by nasa mama nezvladla, ludovo povedane, s prstom v riti. Ale co vie zo vsetkeho najlepsie je to, ako byt tou NAJLEPSOU mamou na svete!

Niekedy jej nedavame dostatocny kredit. Niekedy ju oberame o slova chvaly a vdaky. Niekedy musi trpiet nase vrtochy a rozmary. A preco? Keby nasa mama vedela aku ma tam vonku cenu, este by sa z nej stal horenos, zbalila batoztek a skutocne odisla tak ako san am obcas vyhraza. ;) Nic to vsak nemeni na tom, ze nasa mama ma daleko od nanicmamy. Teda, aspon som si to az donedavna myslela.

Nie je tajomstvom, ze nasa mamina nedavno podnikla daleku cestu za ocean. Dopriala som jej trochu vyventilovat a oddychnut si od nas a od roboty. No na druhej strane mi to prislo aj luto. Aj ked nie sme uz zrovna ziadni krpci, nechat doma 3 deti na mesiac som povazovala za podraz. Hlavne preto, ze presne v obdobi ked opustala domov sa mne zacinalo skuskove obdobie. Dom bol komplet vyludneny a ja som nemala ziadnu kvalitnu zamienku na neucenie.

Za mamou sa na mesiac zavreli dvere. Mne sa tlacili slzy do oci. Cely den som netrpezlivo sledovala jej virtualny pohyb a pravidelne kontrolovala status jej letov. Z Amsterdamu odletela. Mne sa vsak katastrofalne zatvarali oci a tak nehrozilo, ze by som prebdela az do uspesneho pristatia. Nevadi, hovorim si. Mama isto napise aspon SMS-ku a ja si ju rano najdem.

Len co rozlepim oci hmatam po telefone – houby houby zlata rybka, po mamine ani chyru ani slychu. Zapinam pocitac. Email – nic. Facebook - nula bodov. NIC?! V tom mi zablika skype. Sprava od Chrisa: “Tvoja mama je tu.” Uzasne. Azda jej ani za tu SMS nestojime?! Nevadi, ozve sa neskor, predsa len ma za sebou narocnu cestu. Cakam, klopkam si prstami, pol dna za nami a stale NIC. Ak nejde hora k Mohamedovi... Beriem telefon. Pytam si maminu. Maminka moja. Pocut jej hlas staci na vycarenie usmevu. Ten vsak rychlo zamrzol. Mama ma odbila tym, ze sa ponahlaju a musi ist. Dobre, ze mi rovno nezlozila. Ofucana som sa vratila do izby.

U nas doma su vzajomne vztahy rodic-dieta zalozene na dovere. My sme boli vedeni k tomu, ze mama sa skor ci neskor aj tak vsetko dozvie a preto je lepsie neklamat a ukazat farbu. Na oplatku je len malo veci co mame zakazane. Ziadne zbytocne upodozrievanie ani vysetrovanie. A poviem vam, funguje to. Vramci tejto bilateralnej nepisanej dohody ja nesliedim co mama zaluje vo svojich blogoch a ona napriklad nesmejdi na mojom FB aj ked k nemu ma pristupove heslo (ktore si dnes mimochodom odomna pytala a aj mi to veru bolo troska podozrive ;). Musela mi preto asi neskutocne chybat, kedze som v snahe vystopovat akukolvek malickost zabludila az na stranky Nanicmamy, Datum jej posledneho blogu mi dobre ze oci nevypalil. Tak ta nasa mama sa vlastny detom neozve a skupa je na slovo, ale co je prve co urobi, ked si najde aspon minutku casu? Napise prvy zo serie svojich cestovatelskych blogov. A znakmi a pismenkami ktorymi opisovala svoje zazitky vobec nesetrila. Mrzuta vypinam pocitac. A v tom mi to doslo. Tato kvazi neprijemnost vniesla viac svetla do istej problematiky. Nepochopitelne sa mi dvihnu kutiky ust. Nasa mama je, telom aj dusou, prava NANICMAMA!

Lubime Ta, Mamci!

Kiska, Lucka (ale aj Barči a Mišiak) - ľúbim vás tiež