Tak sme si dnes na chvilu vymenili s drobcom role. Je piatok, teda upratujem dom, varim, periem, vsetko v jednom. A potrebovala som zo zahrady vegetu do polievky. Tak hovorim drobcovi: "Pockaj ma tu. Idem si zobrat do zahradky vegetu, hned som naspat."
"Ale ja idem s tebou."
Hadat sa s nim o tom, ze nez sa obuje a pojde, to uz budem aj naspat, nema zmysel, tak trpezlivo cakam, kym sa obuje a sprevadza ma do zahrady.
"Maminka, ja sa tam teda este pohram, kym si to zoberies."
"To asi nie. Nebudeme tu tak dlho, nebudes mat na to cas."
"Ale ja mam casu dost."
"To ti verim, ty mas vzdy na vsetko casu dost. No ja dnes mam dnes casu malo. Nemozem si dovolit tu s tebou cakat, kym sa pohras."
Na to drobec siahol do vacku, podisiel ku mne a podaval mi nieco neviditelne v natiahnutej dlani. "Na, tu mas, maminka. Dam ti z mojho casu. Teraz ho uz mas dost. Mozem sa ist hrat?"
jasne, ze mal pravdu. sme generacia, co sa stale za niecim nahana, pachti, potom od nervozity robi chyby a chyta nervy. ked si spomeniem, ze pred cca 15 rokmi sme existovali bez mobilov, pocitacov, e-mailov a vsetkeho toho, co urychlilo komunikaciu a tym aj nas zivot... a dokazali sme bez toho zit... vsade sa pise, ze mame vypnut, prehodnotit, co je dolezite a co moze pockat... a venovat svoj cas tomu najdolezitejsiemu, vzajomnej osobnej komunikacii a hlavne cas nasim detom...
Ibaze ten variaci sa obed pockat nemohol! Alebo mohol. Ale potom by som musela vydrhnut sporak a zacat od znova. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je mile 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne
máš múdreho drobca
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Deti, blazni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti biju, blaznov zatvaraju a filozofov nechapu. Nemam to z vlastnej hlavy, niekde som to citala.
Je to fakt mile. Keby sme nemali deticky, tak by sme si uz nevsimali a neuvedomovali veci, ktore su nam tak dobre zname.
Nasemu drobcovi (cochvila ma 2 r.) minule hovorim: "Neplac tak hlasno, bude ta boliet hrdielko." ... neprestaval ... hovorim dalej "Milacik, chlapi ved neplacu." Snazila som sa, aby prestal. Na to trochu stichol a hovori: "Vej, pacu, tiho."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne. Pohodové.
Poučné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uuuuuuzasne a neskutocne pravdive...deti svojimi cistymi hlavkami a srdieckami vidia svet taky aky je...to len my dospeli sme si vymysleli pravidla, zakazy a prikazy, nahaname sa s casom a kvoli comu?
Je dobre raz za cas prebudit to dieta v nas a hrat sa....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked sa jednym z prckovych najoblubenejsich slov stalo "potom", uvedomila som si, ze ho je prilis vela, toho slovicka v nasich rozhovoroch. a casto tie "potom" ani nepridu a pritom ich neevytlaci nic extra dolezite. tak s tym uz nejaku dobu pracujem, aby toho "potom" bolo co najmenej. magic, pekne napisane.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
úžasné, mali by sme si z detičiek brať príklad a niekedy len tak všetko hodiť za hlavu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No dakedy sú tie naše deti áááááááááááááž moc inteligentné. Vždy sa náhaňame za niečim a kôli čomu????
Moja svokra je typ človeka čo vie odložiť prácu kôli vnučke a ja sa snažím robiť to isté. Robota predsa nie je zajac, neutečie. Mne tiež koľko krát rodičia povedali, teraz nemám čas musím urobiť toto a hento a mňa to ako dieťa štvalo, že nie som "u rodičov provradá" . Vlastne sú taký doteraz. Nevedia jednoducho vypnúť polievku keď malá príde za nimi a povie, že sa chce hrať. Nevedia povedať, vieš čo ideme sa hrať však potom to dorobíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mici prosim ta nema trosku ten tvoj maly mudrc este v druhom vacku pre mna, lebo nestiham nic, nohy neoholene, do skoly nenaucena, neozehlene pradlo, na hlave slama....keby ostalo prosim poslat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spytam sa ho, ked pride zo skolky. ale nemal by to byt problem. lebo aj dnes rano som od netrpezlivosti obhryzala klucku na vchodovych dverach, kym spapal ranajky, vypil kakavko, obul sa a medzitym sme poriesili kopec dolezitych veci, ako napriklad ci sa este moze pohrat s autickom, nez pojde. on ma proste na vsetko casu vzdy dost. to iba my jeho netrpezlivi rodicia musime popri nom svoj cas planovat o hodinu dopredu.
esteze druhy drobec je dost maly na to, aby sa rozculoval nad tym, ze ho vezme uprostred hrania sa, pichnem do stolicky a zacnem krmit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to poznam ale bohuzial nemozme ist detskym tempom, ved kam by sme dosli? Clovek ma tolko povinnosti, ze by nespravil ani polovicu, keby sme stali pri havinkovi na ulici pol hodinu namiesto 2 minut... je to smutne, lebo cas leti, ale zijeme tak rychlo, ze rano vstavame s tym, ze uz vtedy nestihame...kua dneska nejak filozofujem, to asi z toho nocneho zuru 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...tak to je nieco uzasne...
Mam slzy na krajicku, deti su najuzasnejsie stvorenia na svete. Nas drobcek ma 4 tyzdne a vcera sa nam prvy krat usmial - vsetky prebdene noci, kruhy pod ocami a neviem co vsetko ma este caka stoje za tieto krasne okamihy. Vsak mam pravdu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milé a uvažovala si nad tým, že drobec mal pravdu?