Už je tu!!!

Nebojte sa, ešte som neporodila To ma čaká až o šesť týždňov a hoci sa mi už o tom snívajú poriadne krváky, snažím presvedčiť seba aj dítko v brušku, že to zvládneme ľavou zadnou.
Dnes ma zobudil zvonček pri bráne. Obliekla som si župan a ešte taká motkajúca sa neprebudená hotovala som si cestou dolu schodmi, ako sfúknem MM, prečo si neberie kľúče, keď z roboty po niečo zasa odskočil a nenechá ma spať ďalej. Veď všetky dobroprajné duše mi to radia, "vyspi sa teraz, potom sa už nevyspíš, chichichi". Aj na toto sa snažím už teraz presviedčať svoje dítko v brušku, že bude úplne najlepšie, ak bude vstávať tak dvakrát za noc a potom spať až do deviatej (som zvedavá, či si moje rady vezme k srdcu, alebo bude ďalším dieťaťom svojho rodiča, ktoré vie všetko najlepšie a podľa seba. Nuž ak bude po mne, tak sa veľmi nevyspím. ). A tak si teda hotujem svoje prvé vrúcne vety svojmu manželovi v tento deň a za pochodu ich musím meniť na prvé vrúcne vety nášmu poštárovi. Vraj "Pani, máte tu dobierku od nejakej A.M.". Hneď mu bolo odpustené, že ma zobudil, utekala som po peňaženku, vybavila formality a hrdo si niesla svoj poklad dovnútra. Tam som z neho zorvala obálku a už na mňa žmurkala zelená knižočka, dokonca s podpisom od autoriek.
Neviem sa dočkať, ako sa do nej ponorím, tuším dnes zanechám všetky plány šialenej reorganizácie nášho domu pre príchod dieťatka, ostanem pekne v tej posteli a prelúskam Obyčajné naničmamy.
Takže: hurá do postele, už je tu!!!