Znem, co som zasadila....

Vcera som bola vyzdvihnut dceru na konzervatoriu. Mala hodinu spevu a klaviru. Vo vstupnej hale som stretla byvaleho ziaka. Minuly rok, ked som zastupovala kolegynu, ktora bola na materskej dovolenke bol v triede, ktoru som vyucovala. Ziak mal priemer pod 10 bodov z 20tich z anglictiny. Tichy chlapec, avsak sikovny v inych predmetoch, len anglictina mu nesla. Dala som sa do prace a zacali sme pracovat s textom, gramatika, fonetika.... Ziak si zlepsil priemer na 15 bodov z dvatsiatich. Stretla som jeho mamu v pristupovej hale, ked bola nahlasit, ze jej syn je chory. Ked prisla na to, ze som jeho nova ucitelka anglictiny, tak na mna pozrela a hovori mi: Len zostante, prosim. Moj syn je velmi spokojny a na hodiny sa tesi, pripravuje sa... Potesilo vtedy, velmi. 

Teraz sa vratim ku vcerajsku. Rozpravali sme sa spolu a spytala som sa ho, na ktorej strednej skole je a ako sa mu dari. Samozrejme, neodpustila som si otazku, ako mu ide anglictina a co ucitel. Pochvalil sa, ze mal priemer z anglictiny 16 z 20tich. Bola som velmi rada, ze mu zostalo nadsenie a aj mojim pricinenim odstranil blok, ktory mal. Castokrat som sa pristihla pri tom, ze som rozmyslala nad tym, ze som prilis makka a znamkujem ich velmi "stedro". Potvrdil mi, ze znamkujem primerane ich vedomostiam, kedze ma taku istu znamku, dokonca lepsiu, ako mal so mnou. Ked som sa mu priznala, ze to bol moj prvy rok, co som ucila, bol velmi prekvapeny 

Momentalne mam zmluvu do konca skolskeho roku na tej istej skole. Skola si ma "zarezervovala" a od 13teho aprila do tretieho jula mam pracu. Boli so mnou velmi spokojni a ich pochvaly a uznania neboli len prazdne slova, ale skutosnost. Mam vela pochybnosti o tom co robim, a hlavne ako robim, kedze nemam takmer ziadne pedagogicke vzdelanie. Moji minulorocni ziaci sa vzdy pristavia a milo pozdravia, aj to zahreje. Zanechala som v nich malu, pozitivnu stopu. Samozrejme, ze nie vo vsetkych, ale vo vacsine a to je podstatne. Keby som dokazala pomoct najst doveru v seba len jednemu ziakovi, tak moja praca ma zmysel. Dufam, ze ich je viac, teda verim, ze ich je viac a velmi ma to tesi a hreje pri 

A tak mam pred sebou takmer tri mesiace prace, nie vzdy lahkej a usmievavej, ale naplnujucej a povznasajucej. Verim, ze vo vacsine mojich ziakov zanecham znovu malu, pozitivnu stopu...