Môže mať písaný príspevok "tón" ?

Ja si myslím že niet nad osobný kontakt,ale neviem vysvetliť prečo mám s niektorých slov,viet fakt zlý dojem/pocit/ - neviem posúdiť či si to iba namýšlam alebo je to tak.Ano mohla by som si to vysvetliť v tom lepšom svetle,ale kedže ja tiež počúvam srdcom /aj ked sa to možno nezdá /,dám väčšinou nan a trúfam si povedať že to funguje aj v reálnom svete,nie iba v tomto našom virtuálnom...Snažím sa vidieť v tom pozitívum,ale niekedy by som išla sama proti sebe a to určite nechcem...klamať sa,to nie...

Myslím, že áno....za seba osobne, takmer vždy do správy pridávam energiu

Kamilka podľa môjho názoru, skúsenosti odosielateľ pridáva k svojej správe aj energiu.Určite áno.A vnímavejšie osoby, senzibilnejšie, citlivejšie to dokážu vycítiť.Niekto to však vycítiť nedokáže, niekto si aj domyslí niečo čo tam energeticky nie je, ale sú ľudia ktorí vedia dosť jasne vnímať aj túto energiu.

Písala som istému pánovi, ktorý sa niekoľko rokov liečil z rakoviny, okrem klasickej medicíny však využíval aj pomoc liečiteľa a sám odpozoroval na sebe, že sa postupne stal vnímavým na energiu ľudí.Nechcem sa tu rozpisovať ako to funguje, to by bolo nadlho a ani by som to nevysvetlila, pretože to sama často cítim, vnímam ale vysvetliť to presne neviem, občas tieto veci dosť jasne pomenuje Filip- vie ich slovne zadefinovať, pomenovať, mne tento rozmer zatiaľ chýba...No a tento pán keď si prečítal Filipkov životný príbeh napísaný v skratke mi odpísal, že pri čítaní mojich slov cítil Filipovu obrovskú energiu ktorou on disponuje a že je úžasné že Filip je, aby som ho chránila...Bolo to cez písmenká tak nádherné, pretože aj ja som cítila jeho energiu, ale nebola spôsobená nasládlými slovami, jeho slová boli jednoduché, neboli prikrášlované, boli prosté, no zároveň plné energie.Tá energia mnou celkom prestupovala, cítila som to...

energia je podľa mňa prítomná v každom slove ktoré napíšeme, ide o to kto sme aký citlivý prijímač tejto energie a ide aj o to kto si k tomu ako zamontuje svoje ego a popridáva si k tomu to svoje...To už je na dlhú debatu kto za slovami cíti, vidí, vníma...ak by sme vo svojich srdciach boli maximálne čistý cítili by sme tie energie celkom jasne...

Písané slovo... či má tón... Kamilka dávaš priam filozofické otázky Podľa mňa môže. Ale nie sám o sebe. Dáva mu ho (presne ako si správne popísala prenos informácií a vznik komunikačného šumu) z časti odosielateľ a z časti prijímateľ. To znamená, že tá istá veta môže mať úplne iný tón pri inom odosielateľovi/prijímateľovi. K zmenšeniu rizika komunikačných šumov výrazne prispieva osobné spoznatie odosielateľa/prijímateľa, lebo si človek môže vytvoriť obraz o zvyčajnom tóne toho druhého, mimike, spôsobe vyjadrovania, a aj keď potom už používajú len písomnú formu komunikácie, vedia k jednotlivým frázam priradiť tón (nie stopercentne presne, ale väčšinou). Preto sa po osobnom spoznaní väčšinou NM rešpektujú, lebo si vedia k fráze priradiť tón a viac-menej si doplnia k informácii zvyšných 93%.
Uvediem príklad: dajme tomu, že mám kamarátku, ktorá sa vyjadruje "nekonvenčne" a ak jej poviem prekvapivú informáciu, reaguje slovami: choď do prdele! Keby mi to napísala, viem, ako to myslí, lebo ju poznám, tú frázu už použila pri mne naživo a viem, že sa tvári prekvapene a vôbec to nemyslí doslovne.
Keby mi to napísala žena, ktorú som v živote nevidela, ako takú istú reakciu na prekvapivú správu, už si k tomu neviem priradiť mimiku ani tón, čiže si ho domýšľam. A môžem to zobrať tak, ako mi píše kamarátka, alebo tak, že ma dotyčná naozaj posiela niekam a dehonestuje ma.

ja by som si tipla, že áno, minimálne ja sa o to snažím

za seba - úplne inak sa mi čítajú príspevky, za ktorými poznám živú bytosť s jej reálnymi komunikačnými vlastnosťami - viem ako sa asi tvári, v duši počujem to, čo mi hovorí, a úplne inak sa mi čítajú príspevky ľudí, ktorých nepoznám a nemám ani šajnu o intonácii a farbe ich hlasu o ich mimike či gestikulácii. Amen.

som v papradí

staci si vsimnut ako prebiehaju prijimacie pohovory na skoly s talentovkami, do zamestnani. najprv IQ testy, to je vsak len zaciatok. velky doraz sa kladie na EQ. spolupraca, dobre vztahy, empatia, tvorivost a moralne zasady.

"ton" ci sposob ako je prispevok podany je pre mna jedno z podstatnych kriterii.

internetova diskusia nemoze byt sterilna. este aj ked telefonujete davate doraz na ton akym to hovorite a s kym hovorite. s kamaratkou? babkou? sefom?. a pritom tam tiez moze dochadzat k nedorozumeniam. nemozme sa vyhovarat na "vecnost" rozhovoru. aj muzi, ked si nadavaju: "hovado jedno", buchaju sa do pleca a skeria sa pri tom. muzsko-zenske vnimanie, kamaratske vnimanie, formalne stretnutie ... alebo nie stretnutie, staci telefonat, diskusia.

na referaty.sk som par dni dozadu hladala a natrafila na referat , v ktorom boli pozorovania pocas niekolkych desatroci. z vyskumu vyplynulo, ze IQ spolocnosti sa zvysuje (strava, podmienky) ale co je zaujimave EQ pokleslo. nechcela som clankom "provokovat", ono tie nekonciace prispevky unavuju a tak som sa nezapajala. ale ak je prispevok podnetny , rada sa zapajam.

pekny den

Ja cítim z riadkov povahu,alebo aj momentálnu náladu,akú má ten kto to písal.Niekto je zlý a svoj štýl nezmení,ani keď by sa snažil akokoľvek,vycítim to.Môže napodobňovať,opakovať po iných a rozoznám,že to nie sú jeho slová.Niekto je povaha dobrosrdečná,úprimná a môže mať deň BLBEC aj týždeň a nenapíše ani jedno písmenko,ktoré by druhému ublížilo.Vycítim temperament človeka,podľa mňa má každé písmo svoj zvuk,alebo "melódiu",len nie veštci a vždy máme čas tu hudbu počúvať.A netýka sa to len písaného slova na internete,to isté platí aj na články v novinách,alebo obyčajné klasické listy,ktoré nám chodia poštou,či SMS-ky.

Kamilka, iba 7%? Nuž - tak už tomu (možno) konečne rozumiem. Ďakujem

Myslím si, že každý do písmeniek dáva nejakú energiu - či už vedome alebo nevedome. A na čítajúcom potom zase je, či tých zvyšných 93% vycíti, alebo si tam dosadí (niečo) svoje.

aj ja mám občas dojem, že cítim z príspevku momentálnu náladu. Ale napríklad ma zaráža, prečo sa veľké písmená považujú za krik- pretože ja naozaj nekričím, ale už si bez takého zvýraznenia neviem písmenkovú komunikáciu ani predstaviť. Najväčší problém mám, ak píšem niečo a nedokážem "opozícii" vysvetliť, že je to naozaj, ale naozaj v takom príjemnom--- učiacom sa tóne Vtedy mi najviac pomáhajú smajlíky. A vôbec, sama som taký úsmevný človek, moje krédo je, že "úsmev je lacnejší ako guľka" a preto nimi nešetrím A táto moja vlastnosť sa prenáša aj do mojich písmeniek. Lenže často nie je problém nájsť smajlíka aj pri "zákernom" príspevku a potom často čítať "a kde sú teraz tie vaše všadeprítomné objatia, pusinky a srdiečka?". To ma mrzí, pretože pre mňa majú smajlíky veľký význam. Zistila som, že mám normálne problém komunikovať bez nich
A čo ma najviac baví--- to sú tie pomyselné tábory ako nás ľudia pospájali. Samozrejme, sú ľudia s ktorými si vymieňame samé , ale nie preto, lebo je to on. Proste preto, lebo je nám ten ktorý názor blízky. Ja sama nemám problém dať komukoľvek Myslím, že aj to je o komunikácii a vnímaní- pretože keď som proti vnímajú všetci, keď som za akoby ma prehliadli

Kamilka, veľmi súhlasím. To som vysvetľovala aj v diskusií. Každý aj písateľ aj čitateľ pridáva k tomu emócie a aj energiu. Preto je dobre vážiť svoje slová aj ked nie vždy to ide. Každý sme iní, ale to je to úžasné, lebo len tak môžme vytvoriť celok.
Ja určite pridávam aj energiu a ako to vidím, tak každy. Aj ked niekedy pasivnú a ta možno viac irituje, ale je tu a je všadeprítomná.
No a budeme úprimné, nestáva sa Vám že niečo čitate a odrazu vidite ako ten písateľ sa tvári alebo niečo podobné. Mne áno, ja som vždy rada čitala knihy a nemala som rada opisy, lebo som si ihned pri postave urobila svoj opis a ta postava s tým išla.
Je to niečo podobne, či chceme alebo nie, ale všetci čítame aj medzi riadkami a hlavne nie rovnako. To je to, čo každý z nás pridáva sám.
Ja som taká rada, že sa nastolili tieto témy, nikoho neurážajú a tak veľa vysvetlia. Učiť sa, učiť sa, učiť sa, v tom sa zrejme nemýlil. To človek potrebuje celý život, aj ked je to skôr škola života a nie kníh.

Zasa som o cosi mudrejsia.
Ako Amalka, tak aj ja mam rada slova, za ktorymi si viem predstavit konkretnu bytost, potom smajlik alebo vykricniky maju pre mna iny vyznam, ako ked to citam od osoby, ktoru citam prvykrat.
Caro slov a hlavne atmosfery okolo nich som naozaj zistila a pochopila asi az vtedy, ked sme boli v rodine odluceni na dlhsi cas a pisanie cez chat, aj to len urcity cas, bol pre nas jedinou formou komunikacie a vtedy v tych par slovach bolo neskutocne vela etericna
Je sice pravda, ze len 7% ako pises, ale slovo na papieri aj ked len internetovom ma vacsiu sili, ako slovo len vypovedane....podla mna.
Ja osobne miesto gestikulacie v pisanom prejave pouzivam smajlikov a ine pomocky

Pekny den.

Zuzana

Kamila, ja si myslím, že by sa to dalo vyriešiť asertivitou. To je taký ten zdravý stred, medzi agresivitou a prílišnou plachosťou a ústupčivosťou. Veď aj ten najvážnejší nesúhlas s niečím sa dá povedať tak, že nikoho nezraní. Niečo v tom zmysle, že ja si síce myslím niečo iné, poviem Ti môj názor, ak chceš, ale neberiem Ti ani Tvoj názor. A adresovaný sa sám rozhodne, či zmení svoj názor, alebo nie. A ak nechce adresovaný súhlasiť s mojím názorom, tak ho už ďalej nepresviedčam o svojej pravde. Takisto, ak si poďľa reakcie všimnem, že sa môj názor dotkol , snažím sa situáciu skôr zmierniť a vysvetliť, než prilievať olej do ohňa. Kamilka a ešte malá prosba. Nedá sa do smajlíkov pridať taký ten smajlík podávajúcich rúk? Taký smajlík by bol jasným signálom prosby o zmier. Ďakujem.

ahotje dievcence,

presne o tejto teme som polemizovala v niektorom blogu a suhlasim naozaj s faktom, ze pisane slova maju ton.

Casto riesime veci opisonmou formou v oraci a prijimame poziadavky a casto sa stretavame s tym, ze kolegyna po par slovach konstatuje ze je to ...debil...

Preco to tak je?....nie je to basnicka otazka, len dotycny nepouzil tie vyrazy, ktopre mal a suchou formou, bez zdvorilostnych /smajlikov/ fraz a vyvolava to negativnu enerdiu.

Casty jav je ale aj ten, ze ked sme dostycneho osobne stratli, nebol prijemny ako ten druhy, ktoreho e-mail sme doriesili bez komentarov.

Je vela takych prikladov u kazdej z nas, mohli by sme pisat cele tirady o tom.
Faktom, ale je, ze niekto to vie ako na ludi a niekto nie.
Mne sa to obcas podari,ale stane sa ze ani nie. To zalezi naozaj individualne od pocasia.
Pozitivny priklad......ked sme vybavovali stavebne povolenie, tak ma kazdy upozornoval, ze na finalnom akte podpisu je dolezita osoba jedna starsia pani, s ktorou mali takmer vsetci konflikt. Vraj je arogantna a kotula s celou svojou bytostou polena pod nohy.
Tak som sa k nej vybrala a vedela som, ze ziadna bonboniera ci nic ine je nemyslitelne, to ma upozornovali.
Ked som vosla, prave sa bez usmevu otocila, nech cakam.
V tychto situaciach m,am chut sa rozosmiat a nico vypotit co necaka nikto.
Tak som spustila monolog......Bola som v tej velajsiej kancelarii a neviem pochopit, ze oni maju taky bordel na stoloch a VY, co neviete kde mate hlavu tak mate taky pekny poriadok....neuveritelne, ze stihate mat tolko kvetov a vsetko naukladane, to je ale v cloveku.....atd.
Keby tam bol merac pozitvnej energie, tak normalne stupa hladina, lebo z prisnej pani uradnicky sa stala behom par minut privetiva chapava osoba, ktora ocenila, ze nikto si nic nevsima, len chce svoje rychlo vybavit a uz som vedela, ze mam vyhrate.
Viem ake je to narocne pracovat na takom oddeleni, kazdy vas ide potrhat, ale na druhej strane mna to nic nestalo a pomohlo to nielen mne, ale jej som aspon trochu zdvihla naladu......

Ked si to clovek tak uvedomi, je to fajn, pokecat si s pokladnickou v tesku, samozrejme nie v spicke, poradit babke, ked nevie si precitat navod...je milion prikladov, vopchat sa do vlastnej duse a spolucitit s okolim, usmiat loen tak na niekoho len tak......su to neskutocne dolezite veci....

Davat si pozor na pismenka, mozu potesit, ale aj ranit.....

Nechcem, aby Ste to chapali, ako spasitelske maniere, ja som tiez taky isty clovek ako ostatni, ale obcas ma mrzi, ked citam ako sa z temy sklzlo na hadku a ponizovanie, to by ale nemalo.....

Prajem Vam pekne slnecne dni nielen v zivote, ale aj v dusi.....

Ja si tiež myslím, že aj písané slovo má svoju energiu. Veľa krát sa tu už písalo o sile myšlienky a tá je prvotná, až potom ju formulujeme do slov alebo napíšeme. Mne sa stáva, že som plná emócií ale slovami to neviem v danej chvíli opísať. Myslím si, že tak je to u každého človeka. Sila tejto energie závisí od momentálneho duševného stavu človeka, pohode/nepohode - nazvala by som to "ako má práve nastavený prijímač alebo vysielač". Pri osobnom kontakte je to jednoduchšie, významnú rolu tam hrá mimika, reč tela, tón hlasu, pohľad ....Pri písanom slove je asi dôležitejší výber slova = ak teda pre danú vec existuje viac výrazov.

Ja myslím, že záleží, ako sú napísané slová.A teda v podstate majú svoj tón.Ale nie každý má ten dar použiť to a preto potom vznikajú tie vojny, lebo naozaj do hlavy nik nevidí.