Ahojte. Je noc, ja nemôžem spať a premýšľam o možnej pomoci. O pomoci pre mňa.
Mám 33 rokov a som presne 10 rokov vydatá. A či šťastne? Nuž s odstupom času a skúsenosťami mi je stále viac jasnejšie, že to bol strašný omyl - celý náš vzťah.
Podala som návrh na rozvod manželstva, lebo už je to neúnosné, ako sa môj manžel správa. Máme dve deti - 9 a 4, o ktoré namá záujem. Stále len niečo robí v garáži, lebo je opravár aut, ale len ako hobby, ale zaberá mu to celý voľný čas. Vlastne, on zámerne zháňa zákazníkov, aby mal stále čo robiť a nemusel sa venovať rodine. Vyhovára sa, že to robí pre rodinu, ale zarobené peniaze nám nedá, radšej ich prepije v krčme s kamošmi. Moje požiadavky, aby s tým prestal neposlúcha, tvrdí, že mi dáva celú výplatu, tak mám byť spokojná. Je to pravda, výplata ide na účet, ale celá odchádza na trvalé príkazy... Takže žijeme z mojej výplaty, ale keďže žijeme na jednom dvore s našimi, je to ľahšie, lebo mi pomáhajú aj finančne aj s ďeťmi.
Naše nedorozumenia sú stále vtedy, keď má vypité, lebo už som si povedala, že nevadí, keď je v garáži, ale vždy, keď tam idem, tak je preč, svetlá sú zažaté - aj niekoľko hodín, dvere otvorené - garáž je v dome, takže sa dá vôjsť do domu. Strašne ma to hnevá, lebo je to nebezpečné, bojím sa ísť spať, aby niekto nevošiel dnu...
Konflikty sa vyostrli minulé leto. Boli sme na svadbe a tam mi urobil žiarlivostnú scénu, opitý sadol do auta a odišiel, ja som musela prísť domov /14km/ so švagrom, ktorý doma spal. Na ďalší deň kričal, robil scény, otrávil ryby v akváriu, prestrihol mi kábel na internet, poodpájal drôty a v polovici domu nešla elektrina...potom sa pobral preč, vraj od nás odchádza a cez noc bol preč, ale ráno už bol doma. Išiel k lekárke, že vraj aj k psychologičke, lebo vraj si uvedomil, že urobil veci,ktoré nemal, ale keď som si to overovala, tak lekárke povedal, že ho bolí chrbát, ale do práce zavolal, že má horúčky a týždeň bol PN a u psychl. vôbec nebol. Snažila som sa to nejako prekonaťa zniesť - to že tak klame a ten alkohol, ale teraz už stačí. Nedávno sme mali v práci poradu a varil sa aj guláš a tak mi ráno vzal všetky topánky - ale všetky, aby som tam nemohla ísť. Jeho žiarlivosť nemá hraníc. A pri tom nemá dôvod, ale asi za to môže alkohol.Keď som prišla domov, tak sme sa strašne pohádali a fyzicky ma napadol, modriny mám aj dnes a to bolo to posledné, čo rozhodlo a išla som za právničkou.
Prečo to ale píšem? On nevie, že som to urobila a neviem ako bude reagovať, keď dostane poštu zo súdu. My sa vôbec nerozprávame, deti sú v strese, ale stále za ním "doliezajú", aby sa s nimi hral, ale on im len odvrkne, že má robotu...ale tie deti sú úbožiatka, lebo ho majú radi a on si to neváži.
K rodičovskému domu sme pristavili prístavbu - náš dom s extra vchodom...ale všetko sa to financovalo z mojich peňazí, ktoré mi našetrili rodičia a dali, on nemal nič, lebo rodičia ho vyhodili mesiac pred našou svadbou z domu a ani na svadbe neboli a ani sa nestýkame a ani deti ešte nevideli /9 a 4/.Na čo si on môže nárokovať po rozvode, keď dom je papierovo napísaný na môjho otca. On tvrdí, že kým mu nedám aspoň 700tisícSK, tan neodíde.A čo s deťmi? Ako mám zabrániť aby ich nenosil k svojim rodičom, keďže doteraz sa hnevali a nemali záujem ani o neho ani o nás, ale on isto pôjde tam, lebo nemá kam?Ja si neželám, aby ich tam nosil, lebo sú to ľudia, ktorí majú radi alkohol a škaredo rozprávjú...a moje deti sú vychovávané inak a bude to pre nich šok, lebo oni ani nevedia, že majú ešte iných starých rodičov. A ako ho dostanem z domu po rozvode, keď tvrdí, že bez peňazí neodíde a má tu trvalý pobyt?Neviiem, čo mám robiť, je to hrozné, ani teraz nie je doma, niekde sa fláka, od tej hádky sa úplne odcudzil deťom, kašle na nich ešte viac a po nociach je preč a deti by s ním chceli byť...
Čo mám robiť keď zase niečo úmyselne pokazí,tak ako minulé leto? Všade má kamarátov, aj medzi policajtmi, mám v takom prípade volať políciu?
A ešte jedna vec. Pracuje ako vodič v jedne spoločnosti a tovar, ktorý rozváža, tak z neho kradne a potom predáva za polovičnú cenu a aj tak získava peniaze na alkohol, a potom je hrdina, že má peniaze a že on nemá problém s peniazmi. Ako by som mala oznámiť firme, že sa toto deje, ale aby sa to on nedozvedel? Keď som mu totiž povedala, že mu na to prídu, povedal, že ja som spoluvinník, lebo o tom viem, takže čo mám urobiť? Zaslúžil by si takú príučku. Alebo to mám nechať na náhodu, kedy mu na to prídu?
Dúfam, že mi niekto poradí, ako sa dostať z tejto šlamastiky tak, aby sa moje deti nemuseli hanbiť za otca a neprežívali stres pri stálych hádkach rodičov.
Komentáre
Mam dobry servis na metly 
Kludne prilet
kks, tak k tomuto niet co dodat
Eva 
Vo tom to jeeee. Taky je zivot. Ak existuju nejake fungujuce zakony, su to tie nepisane.
Tatiana, nechcem nikomu ublížiť. Hovorím len to, že manželstvo je o vzájomnej úcte, dôvere, tolerancii, komunikácii, stojím pri manželovi, nie s rodičmi proti nemu...
Ak je to už v takom štádiu, aké popisuješ, vzdala by som to. Nikde nepíšem, že máte trpieť a nechať robiť zo seba s prepáčením handru. Každý si k tebe dovolí len to, čo mu necháš. Treba to zaraziť na začiatku, vymedziť hranice, tak ako píše Eva. Asi to neviem dobre podať, keď máš pocit, že útočím. Každej z vás prajem, aby aj vo vašom živote vyšlo slnko.
Waikiki....nepovedala som že niekomu ubližuješ,ved to ani nerobíš....len viac menej som mala pocit že sa tu niekto musí skôr obhajovať alebo také čosi.
Tiež mi je jasné aké sú dôležité hodnoty v manželstve a aby to celkovo fungovalo,chce to dvoch,len niekedy sa stane že sa stretnú dvaja ludia,ktorí nemajú rovnaké predstavy o spolužití a rodinne ako takej,a potom to končí takto....
A s tými hranicami na začiatku....tiež sme ich mali na začiatku vymedzené a teraz sa nestačím čudovať čoho všetkého je muž schopný....vela s toho by som nebola povedala niekedy,že môj muž toto dokáže.To veru nie.
Takže aj tie hranice hoci sú vymedzené,kludne ich môže niekto prekročiť.Jasné že ak je ten chlap inteligentný a ide mu len o blaho rodiny,tak to jednoducho neurobí,ale......ved to ale
Ja som si už tú žiadosť podala a poviem to otvorene,že som nemohla urobiť lepšie,tak to cítim ja,ale nie všetci sme rovnakí.Tiež si prajem aby som bola pre svojho manžela vzácna a aby sme si vážili jeden druhého,ale........nie vždy to chce aj ten druhý....žial
mňa muž nebije ani nejako ,,netýra,, ani nie je alkoholik, to len raz by skúsil a už by bol preč, vadí mi iba jeho chovanie, v poslednej dobe, pred tým taký nebol, tak hádali sme sa, občas aj zvýšili hlas ale čo je teraz tak to ešte nebolo, viem že by nám možno bolo lepšie každému zvlášť a hlavne mať doma klud a pohodu, ale je kopa mužov ktorí teraz začnú využívať striedavú starostlivosť, aj keby nemali záujem o to dieťa, budú si ho brať a huckať voči matke len aby jej spravili naschvál, a deti sú deti, nechajú sa jednoducho zlákať, dieťa nemá ešte taký rozum aby vedelo kto to ako myslí, čo je pre nich dobré aby sa to nakoniec neotočilo tak, že prídem aj o deti, ťažko sa to takto vysvetluje nechcem zachádzať do podrobností, ale keby som si to nechala aby sa takto ku mne choval tak som ticho a nič mu nehovorím, ale ja mu to vždy poviem a z toho sú hádky, teraz je len na ňom aby to konečne pochopil a začal sa podľa toho chovať, nechcem to hnať do krajností, pretože ak by sa spamätal, mohli by sme ako rodina ešte v pohode fungovať, chcem sa vyhnúť handrkovaniu sa o majetok, dieťa, alebo aspoň dovtedy, kým deti nebudú väčšie aby dokázali pochopiť čo a ako
a co urobis ty pre to, aby vas vztah lepsie fungoval?
Eva
teraz už nič, stačilo, myslím že bolo dosť priestoru a času na to, aby sme sa mali kedy porozprávať, niekam ísť iba my dvaja, rozobrať naše problémy, porozprávať sa, vo veľa veciach som ustupovala, ale to sa nedá donekonečna, hlavne ked vidím, že to nikam nevedie, organizovala som pre nás program, s tým že mal na výber či súhlasí, príp. či pôjde, kopu výletov, kde by sme boli ako rodina ale on vždy vyhladával spoločnosť iných ako našu a aj ked bolo dobre na tých výletoch, pripadala som si ako keby som tam bola sama s deťmi, celá domácnosť bola na mne, nepohol doma ani prstom, nič som nehovorila, nech si chúďatko unavené oddýchne /pri tom aj ja chodím do roboty/, ale časom mám taký pocit začal to zneužívať, ved načo sa snažiť, ked všetko funguje bez toho aby prstom pohol, chcem žiť vo vzťahu, kde si partneri vážia jeden druhého, navzájom sa podporujú, pomáhajú a nie že jeden dlabe na všetko, a ked nie je doma chleba ako je to možné na čo celý deň myslíš ked nie je chleba? a to je taký problém zbehnúť do obchodu ktorý je 10 m od domu? tiež sa mi stane že idem variť a niečo mi chýába, tak to idem kúpiť a nerobím z toho tregédiu,
ok, tak teraz budes cakat, ze sa nieco zmeni, hm...
a ked sa nezmeni (akoze sa asi ani nezmeni), tak co?
ktovie, ako to vsetko citi tvoj muz, co by na to povedal on...
Eva
počkaj kým bude reklama
a čo cíti môj muž? občas mi to povie dvomi slovami, chcem toto a tamto a potom sa o tom prestane baviť, že viac o tom nebude diskutovať, kedže u nás nefunguje komunikácia, takže na to ti presnejšie odpovedať neviem,
vyhovuje mu to tvoje vecne organizovanie vasho zivota, tie tvoje stale snahy nieco menit, zlepsovat, "prevychovavat" ho? mozno toho ma proste akurat tak dost.
a mzno sa mylim. ty ho ale poznas, mozno si vies odpovedat. Fakt je, ze ak viazne komunikacia, tak sa tazko niekam pohnete. Ale mam pocit z tvojich slov, ze sa stavias do roly ukrivdenej zachranovatelky vztahu a ten nevdacnik jeden si to nevazi.
Ak sa ti zdaju moje slova tvrde, tak mi to prepac, ale nevidim dovod na hladkanie duse. Kazdy sme si strojcom svojho stastia.
Aka bola vasa komunikacia na zaciatku vztahu?
Eva
komunikácia bola normálna, to len v poslednej dobe sú takéto problémy, ked začali deti chodiť do školy cca 2 roky, viac povinností, menej času, jednoducho som niekedy chcela aby mi s niečím pomohol, postupne začali hádky častejšie a častejšie, kvôli bežným veciam, samozrejme niektoré som začala aj ja, potom väčší nezáujem, viac takého ,,agresívneho,, správania, ale za posledné 2 mesiace je to skoro denno denne, hádky, ignorácia, nezáujem sa porozprávať, necítim sa ukrivdená, iba ,,sklamaná, rozčarovaná?,, z toho ako to všetko skončilo kam sme sa dostali, a pri tom to nechcel ani jeden z nás
a predtym si nechcela, aby ti pomahal?
to, ze ste dospeli do takehoto stadia, je ale dosledkom spravania vas oboch. Tak co tak zacat od seba?
Eva
vzhľadom k tomu že som dosť samostatný človek, všetko som stíhala sama,
a netvrdím že za to môže iba on, vždy je chyba na obidvoch stranách /ako na strane manželky, tak na strane svokry
/
no asi nemá zmysel to dalej rozoberať, každý si to musí vyriešiť sám, tak vám baby držím palce nech to dopadne OK hlavne v prospech detí,
padám do práce
pekny den ti prajem
Eva
mimochodom, meniť nepotrebujem nič, v podstate žijeme takým bežným stereotypom, ale ked žiješ v paneláku potrebuješ aj rodine vymyslieť program, aby sme niekde z tej betonovej džungle aj vypadli, a ked som sa ho spýtala, čo chce robiť, VŽDY bola odpoved, čo vymyslíš, je mi to jedno,
.., rozvediete sa poriešite bývanie, bez ohľadu na to čo ti tu popíšeme, a život pôjde ďalej....čas....všetko má svoj čas.....ja ti len zažalám aby si neklesala na duchu a pokiať to bude možné nech to všetko ustojíte s pokorou a úctou jeden voči druhému.
vločka pekne si to vyjadrila...
tá pokora a úcta ktorú dokážeme vyjadriť tomu druhému v takýchto vypätých životných situáciách je vlastne aj o pokore a úcte ktorú vyjadrujeme sami sebe...
Ahojte dievčatá. Celý deň som tŕpla, či sa mi niekto ozve. Super, vďaka! Vidím, že nie som sama, kto má takýto problém, Ludkaaa, akoby som čítala vlastný život. Nemá náhodou toho istého chlapa ako ja?
Čo sa týka náško vzťahu pred svadbou, už vtedy to bola na vážkach, mali sme problémy a ja stále nechápem, prečo sme sa vzali. Často sme mali spory a viem, že mi vtedy vadilo, že stále niečo robil a ja som chcela, aby sme niečo robili spolu a potom, keď prišiel za mnou, tak som trucovala...mal to tiež ťažké, ale stále sme sa mali radi potom prišli problémy s jeho rodičmi - matkou, jej sa nepáčilo, že študujem na výške, lebo žene stačí, keď bude predavačka...Mne sa nepáčilo, že sa tam stále pilo. Starý prišiel domov z roboty - tak si mamka nalejme, veď som doma...No obracal sa mi z toho žalúdok Keď boli u nich deti jeho sestry - trojročnému naliali šampus a smiali sa, ako ho moce
no a vyznanie starého otca vnukovi - joj ty malý cecer...Tak som si povedala, že toto nedopustím a moje deti takto ničiť nebudú. Stará vedela, že mi to vadí, ale ja som bola taká sprostá, nikdy som nič nepovedala, len som mlčala a zazerala a pomaly som bola v stresoch, keď som tam mala ísť. Úplne sa to rozbilo na svadbe mojej sestry. Oni si mysleli, že tam budú za hviezdy o ktoré sa bude každý starať a tak sa urazili a začali robiť na prieky synovi - nechávali kľúče otočené vo dverách, aby sa nedostal dnu...trvalo to dva týždne a potom urobili scénu mojim rodičom...a syna vyhodili, no a my sme ho prijali, lebo sme ho ľutovali a boli sme zasnúbení a v malom meste sa ešte netolerovalo, aby sme žili bez papiera. Jeho rodičia stratili o neho záujem, vydedili ho, na svadbe neboli - nikto z rodiny, lebo ONA to zakázala a my sme ho ľutovali...Naši ho brali ako vlastné dieťa, dali by prvé-posledné, len aby sme sa mali dobre. Po čase ale prestal pomáhať, kašlal na celú domácnosť, to čo ho bavilo urobil, a začal sa aj arogantne správať . ku mne aj k našim. Jasne, je obeť - obeť rodičov, ktorí ho nemali za nič, asi sa nemôže inak správať k vlastným ďeťom, lebo to nebol naučený, jemu neprejavili lásku, tak ju tiež nevie prejaviť, ale ja som sa snažila, aby sa to naučil, ale on kašle na to.Jeho deti mu vadia, zavadzajú a obťažujú ho, ale je mi jasné, že v záujme toho, aby mi ublýžil, bude mi ich brať, bude ich huckať proti mne a kupovať si ich hlúposťami. V piatok boli v Dráčiku, malému kúpil hračky za 70€, ale dcére len za 11, lebo tú nemá tak rát a ona si to, chúďa uvedomuje...
Ano, je obeť, ale dostal šancu, dostal možnosť byť milovaný, ale odkopol ju a uprednostňuje kamarátov, alkohol...
Samozrejme, mám aj ja podiel viny, ale jednoducho už nevládzem. Tiež sa to zhoršilo, odkedy začala dcéra chodiť do školy - bude tretiačka - ani raz sa s ňou neučil, za známky ju nepochváli, na vysvedčenie kašle...Začali sa problémy - má dislexiu a ja sa s ňou učím aj tri hodiny každý deň. A myslíte, že on je so synom? Ha - kašle na neho, sedí v garáži a o malého sa starajú naši - utahaní po dni v práci, bez možnosti oddychu...a bojím sa, že malý skončí tiež s nejakou poruchou učenia, lebo v tomto napätom prostredí to ani inak nebude. Som na všetko sama- ráno dostihy do školy, škôlky, do práce, poobede pre nich a poďme sa učiť a on mi ešte kontroluje spotrebu, lebo kde som sa flákala, keď som toľko nafty spálila...a potom, že mu nechystám desiatu do roboty - a čo mám robiť ráno skôr, ked treba vybaviť obidve deti...
Aj ja som obeť! Obeť toho, že som ho mala rada, chcela som mu pomôcť lepšie žiť a šťastie, ale on si to neváži...
smoliarka..
to nevadi ze ma tam trvaly pobyt...dom je napisany na tvojich rodicov a podla noveho pravidla mozu uz aj majitelia odhlasit ludi z trvaleho pobytu (z ich majetku)
Smoliarka (uz tento tvoj nick o vselicom svedci...),
nie, ty nie si obet. Ty si vedela, aky tvoj partner je a vydala si sa zanho dobrovolne. Chcela si niekoho prerabat na svoj obraz, ale to jednoducho nejde. Tak to nefunguje. Dala si mu sancu...a on o nu stal? Vedela si, ako sa v jeho rodine navzajom spravaju a nebolo to pre teba dostatocnym varovanim. Cakas vdaku?
Eva
Smoliarka...viem čím prechádzaš ty aj deti. Máme doma to isté,akurát že ja som si už podala na rozvod.
Môj syn ide teraz do tretej a tiež má ale nie dyslexiu,ale dysgraphiu a plus ADHD-porucha pozornosti.
Učenie si vyžaduje poriadnú dávku trpezlivosti od rodiča,a ktomu malé bábo na rukách lebo ho hocikedy nebolo ku komu odložiť....A on ? Ani ho len nenapadlo zobrať malého,nech sa starší sústredí lebo ked malý plače tak to velmi nejde.
Ale už sme si konečne našli spôsob učenia a aj mladší už má 1,5 roka,tak po prázdninách to už bude lepšie.Verím tomu a robím preto všetko,dokonca sa kôli deťom vzdávam všetkého možného,len aby bolo im dobre a aby nepociťovali,čo sa deje doma.
Držím Ti palce...
Smoliarka.Prajem ti vela síl a energie.Kto neprežil taký život,nepochopí.Ja mám jednu priatelku,ktorá roky trpela.Jej ex mal tiež vela známych policajtov.Po jednej bytke,ktorú si dokonca odležala v nemocnici,sa rozhodla.Jej rodičia mu zrušili trvalý pobyt.V bezpodielovom spoluvlastníctve preukazovali,kto kolko investoval.Bol to úmorný boj.Teraz žije sama s detmi.Chlapa si nehladá.Je ako ranené vtáčatko.Smútok sa odráža v jej pohlade ešte aj dnes.To nie je o tom,že sa chlap cíti bezcenný,lebo dom je tvojich rodičov.Toto správanie chlapov je kopírovaný model svojich rodičov.On má asi rovnaké správanie,ako jeho otec.Poväčšine je to tak.Pokial budeš s ním žiť nadalej,tvoje deti budú nechtiac akosi automaticky kopírovať správanie svojho otca.Cítim s tebou a ešte raz ti prajem vela síl a energie.
baby klobúk dole, ja s deťmi problémy nemám, to si neviem predstaviť ako by som to zvládala, síce sa musíme pravidelne učiť ale ked sa dieťa snaží ide to, u nás práve že pred tým nič také nebolo, žiadne takéto nálady, aj ked sme sa pohádali bez problémov sme sa udobrili, to je iba v poslednej dobe také, a tak čakám čo bude dalej,
Páči sa mi, keď je žena rozhodnutá tak ako ty Smoliarka. Tebe fakt len držím palce, lebo vieš čo máš robiť. Bola si na lekarskom ošetrení? Ak nie užaj choď a povedz, že ťa napadol on!!! Uvidíš časom ako sa Ti to zíde.
Ach Baby, som rada, že ma podporujete. Právnička ma ubezpečuje tiež, že po tomto, čo robí nebude na rozvode problém a rozvedú nás na prvý krát, ale ja sa obávam toho po tom. On jednoducho nechce odísť a po tom čo predviedol minulé leto, keď zámerne poškodil veci v dome sa bojím, že to zopakuje a vo veľkom. Jemu keď prepne, tak asi nevie čo robí a ešte alkohol k tomu...
A riešim ešte jednu vec. Bola som už v bankách po výpisy z´účtov z čias pred svadbou, aby som dokázala, koľko financií som mala a teda, že ten dom sa postavil za moje. Ja som vtedy nemala ani v p§te, že si mám také veci ukladať a teraz po desiatich rokoch sa už nedajú zohnať všetky účty, kde boli peniaze investované a následne vybraté. Mám papiere asi na polovicu peňazí. Ako dokážem, že to boli moje peniaze a celá stavba bola dotovaná z môjho. No a tvrdí, že aj tak ho musím vyplatiť, lebo nosil 10 rokov výplatu a nemá nič. Ale aj ja som nosila plat, bola som síce 2x na materskej, ale popri som slušne zarábala na poistkách a tiež teraz nemám nič, lebo všetko sa minulo na dom, plus jedlo...proste na život. Právnička tvrdí, že výplaty sa zjedli a aj , že tu býval, tak čo čaká, dom nie je môj, ale podieľal sa na stavbe, veľa sme robili svojpomocne...zvod uýJa viem, je to kruté, žije niekde roky a potom nemá nič a musí preč, ale matka mu za 24 rokov nenašetrila nič a vykopla ho s dvomi igelitkami. Ja sa snažím deťom šetriť, ako sa dá a na svoj vek majú už "naškrečkované" celkom slušne, ale nám som nešetrila, lebo sme stavali. A ako sa to aj dá zo spoločných 800€? Na vyplatenie, keby k tomu došlo by som musela vziať nejaký úver a dajú mi ho, samej s dvoma deťmi a smiešnym platom? A ako tým pomôže on deťom, ˇveď tým by boli ukrátené aj oni, keby som musela splácať nejaký úver. Viem, je to sebecké, on zostane naholo, my máme aspoň dom, ale on si to zapríčinil a len moja miernosť a hlúposť a ľútosť mi bránila, že som nepodala na rozvod už skôr. Proste som ho ľutovala, že nebude mať kam ísť...
moja mila uz dost lutovania to uz tak nemoze ijst dalej musis sa postavit na nohy rozviestsa a vsetko bude v poriadku 
Nám manželovi rodičia zrušili bez mihnutia oka trvalý pobyt aj našim deťom.Zostali sme zo dna na den bezdomovci.Vzápätí sme prišli aj o náš majetok.Vtedy ,ked dúfali,ako sa obohatia,ohlad na nás nebrali.Dom sa im predať nepodarilo.Stáva sa z neho ruina.Peniaze rozdali svojim a nemajú na renováciu.Už sme dostali ponuku,aby sme prišli tam bývať.Lenže ja už neverím.My sa pomaly staviame na vlastné nohy.A znova investovať za sluby do cudzieho nemienim.
Tým chcem povedať len tolko:Tvoj manžel je dospelý človek.Ty musíšmyslieť hlavne na seba a svoje deti.Nemôžeš ho celý život ťahať a znášať príkoria.Pokial je pracovitý,bývanie si nájde.Aj ked zozačiatku len prenájom.Je predsa dospelý.
prípad podobný tvojmu mám cez ulicu.Kočka so synom a manželom.On pil,bil,ju nedával peniaze,lebo posledné roky bol nezamestnaný.Jedol im z chladničky aj to čo si kúpili len pre nich dvoch.Bol tam krik každý týžden.Išla na to veľmi systematicky.Najprv podala o rozvod.Niekolkokrát volala aj policajtov - mala potvrdenie.Zrušila mu trvalé bydlisko.Bez mihnutia oka to na úrade urobili.Mali nadstavené podkrovie,na rodičovskom dome dievky,ale jej rodičia to prezieravo nenechali prepísať na mladých, nadstavovali na rodičov.My sme sa čudovali,že prečo?ved budú musieť zbytočne platiť dedičstvo!!Dobre jej mama vedela aký je a aj sa z neho nakoniec vyklulo!!!Mala súdne rozhodnutie,že muž musí odísť z už "cudzieho"domu.Musela mu nájsť ubytovanie.Muž sa snažil robiť naschvály.Dobrý nechcel byť a chcel žiť na cudzí úkor!!!Našla podnájom-nechcel.Nakoniec ho na základe súdneho rozhodnutia za asistencie polície deložovali jeho matke.Zobral jej sporák,chladničku - čo si kúpili,ked sa stahovali,za peniaze jeho matky.Jedinému synovi zobral aj video z Vianoc.Naprd mu bolo,ked nemal tv.Asistovala tam pri tom pani z úradu a pracovníci,čo to nakladali,lebo on sa stále priečil.
Ale ona povedala,že jej to stálo za tie nervy so súdmi a peniaze/musela poplatiť všetky súdne rozhodnutia a všetkých zúčastnených policajtov/Má klud,chlapec vyštudoval prírodné vedy,ona má takého o dosť staršieho priateľa,ale má sa s kym porozprávať.
A za našetrené peniaze neuveritelne rýchlo zveľaduje dom a okolie.Je už sama bez rodičov.
Určite aj teba čakajú krušné chvíle.Ale prečo neľutuješ aj seba?Len jeho.Iný už nebude.Len si ničíš spokojný spánok.Rýchlo konaj.Tieto stresy,čo prežívaš nepridávajú ani na pokoji,ani na zdraví.Život je krátky a nedoži ho s bezcharakterným chlapom,čo vás nemá rád.Prajem veľa síl.
ja pridám len toľko - baby, myslite hlavne na deti, aký príklad vidia. Jedna známa takto trpela dlhé roky - manžel pil, bil ju, hádky na dennom poriadku. Pred necelými dvoma rokmi ako 40-ročný zomrel - následky ťažkého alkoholizmu. Človek by povedal, že už bude mať pokoj. Figu - podobné problémy teraz začína mať so svojim 19-ročným synom, alkohol, agresivita...chlapec presne kopíruje správanie svojho otca. Možno, keby bola odišla od manžela pred rokmi, keď sa to začalo, mohol byť teraz chlapec úplne iný. Ktovie, čo z neho bude...
Myslím, že už len názov blogu dáva cítiť Tvoje citové rozpoloženie, týmto si si to "privodila" a "držíš" sa toho a nevieš sa odtrhnúť...čo radiť?-myslím, že Ti tu kočky už veľa a dobre poradili...ja len dodám, že akurát je tomu dva týždne, čo som "pomohla" kámoške sa z takéhoto vzťahu dostať-ale to ona musela chcieť...keby nechcela, tak ja nezmôžem nič...iba doplním, že bude to mať ťažké, ale snaží sa a hlavne je šťastná, že deti(dve kočky)sú už z takého prostredia preč...dokonca si našla aj prácu a prenájom...treba sa len "naštartovať", nebáť sa a hlavne myslieť na deti a samozrejme aj na seba...všetko dobré želám
lia6, prosím ťa, ako si jej "pomohla"?
Ja som sa totiž pokúšala aj o také, že ako to všetko zachrániť, ako sa mám zmeniť ja, aby mi nevadilo to čo on robí, aby som bola imúnna voči jeho hlúpim narážkam - zašla som najprv za numerologičkou, že teda či nevie, ako poriečiť môj problém, tak tá mi narozprávala samé pozitývne veci, aká som ja super a inteligentná a všetko bude OK...o pár dní sme sa tak pohádali, že som prvý krát zašla za právničkou.
Neskôr som zašla za nejakou diagnostičkou, ktorá "upravuje" neviem čo v osobnost - energiu...a pomáha pri prekliati...tá mi povedala, že som mala na sebe dve prekliatia, ale už ich odstránila a bude OK, ale že nakoniec to aj tak skončí rozvodom, ale ešte nie, ešte nie je ten správny čas. Lenže keď na mňa zaútočil, tak si myslím, že ten čas už nastal a možno je už aj neskoro.
Teraz si myslím, že je veľmi neskoro, prebrať som sa mala pred 10tim rokmi, ale bola som zaslepená, hoci neviem čím. Je to OSUD? Či čo nás vedie do prúserov?
Ja osobne numerologii,diagnostike a podobnému vôbec neverím.Možno že je niekto taký.Lenže ja som sa žial stretla len s takými,čo vedeli možno menej ako ja.A pred pár rokmi jedna cigánka,ktorá veštila každému z nášho zájazdu,mna odmietla.Pozrela mi do očí a povedala,že ja mám ísť preč.Mne veštiť nebude.Vraj mám silné oči a ona nemôže.Väčšina z tých,čo im veštila,sa splnila.Nebrala peniaze.Povedala,kto čo dá.A mna odmietla aj za peniaze.A nepochopila som tie oči aj tak.
Osud si riadime sami.
bud videla veci, ktore ti nechcela povedat alebo naopak do teba vidiet nedokazala. tak ti nemala co povedat.
niektori ludia taky pohlad maju. kamoskina mama taky ma. ma obycajne oci, obycajnu farbu. ale ked na teba pozrie, aj od chrbta vies, ze pozera. priamo do oci jej pozrie malokto. ale neurieka. ani podvedome. proste ma v tom pohlade taku silnu az spalujucu energiu. teda aspon mne sa zda. mozno som len slaba povaha.
No to aj dcéry sa smejú,že môj pohlad cítia aj na chrbáte.A mamu nikdy neoklamem.A manžel hovorí,že mne sa dá z očí čítať.Prezradia nálady a nevedia ukriť lož.Ak chcem klamať,tak nesmiem na toho človeka pozerať.Ale to si myslím,je skôr v povahe.Oči sú len akési zrkadlo.
Pomoc,
rada by som pomohla, ale každy prípad je individuálny.Ak máte o deti strach , navšívte psych.poradňu a to v prvom rade.potom podať zákaz styku aj s deťmi, ako dôkazy použiť trestné oznámenia a potvrdenia od psychologičky.Potom podať o rozvod.Ak vás niekto fyzicky napadne raz, zopakuje to!Mužské EGo je nevyspytateľné!V dnešnej dobe si už trufnu len na deti a ženy.Majetok: po rozvode do 3 rokov podať návrh a rozdeliť.Trvalý pobyt má právo odhlásiť len majiteľ nehnuteľnosti. Tyranom da´t na sude zrušiť užívacie právo na základe strachu o zdravie a život seba aj detí.Pokiaľ je majetok nadobudnutý dedením, alebo napísaný na rodičov druhá strana nem žiadny nárok.Pri každom sudnom procese žiadať potvrdeniadokazovanie o príjme druhej strany.To je všetko v kocke, narýchlo.Uvedomte Si že rozvod je boj.Musíte byt silné a v psychickej pohode.Všetko konzultujte s právnikom, aby Ste si nevyrobili ine problemy.Všetkým držím palce , prešla som tým pred 6 rokmi.Stále bojujem o výživné, nevzdám sa!je to pre deti, nie pre nás.!
Tak dnes ma čakaj o pol noci s nažhavenou gulou
Hádam mi chití metla a nakopnem ju
