Ako ďalej ?

Dobrý deň,

chcem Vás touto cestou požiadať o radu. Neviem totiž ako ďalej.
Neľúbim svojho manžela a chcela by som sa rozviesť, ale mám strach to urobiť. Máme dve deti / 8 ročný syn, 6 ročná dcéra /

Prečo neľúbim svojho manžela?

Neviem, či ma mal niekedy skutočne rád, možno áno svojím spôsobom. Sme manželia 11 rokov. Často ma slovne ponižoval, často je nespokojný s tým, ako upracem, resp. neupracem, keďže pracujem a starám sa aj o deti a domácnosť, často krát na upratovanie aké by si on predstavoval nemám čas ani síl. Výmeny názorov a hádky sú u nás v poslednom čase časté, deti žiaľ počúvajú veci, ktoré by vôbec počuť nemali ...
...počas mojej materskej to nebolo až také časté ako keď som začala pracovať a zostalo mi menej času na domácnosť... ale tiež boli ponosy na to, že nie je umytý riad, že nie je zametená podlaha, bola som na materskej 5 rokov s dvomi deťmi, varila im a denne sa s nimi hrala, chodila von,robila im program, učila ich básničky, skrátka naplno sa im venovala. Žehlenie a ostatné práce robila po nociach a v čase keď deti spali.

Manžel je poriadkumilovný a svoj čas väčšinou trávil v práci.
Reči typu, kde by som bez neho bola a čo by som bez neho robila, keď priberiem tak sa so mnou rozvedie som brala žartom ...
Keď som začala pracovať a deti chorlavieť, bolo s nimi treba zostávať doma, začali sa problémy, pretože manžel a jeho charakter práce mu to nedovolovali, väčšinou som bola doma ja. Stalo sa, že aj deťom vytkol, že kvoli nim nemôže ísť do práce, lebo sú choré... Často sme sa pre OČR s deťmi hádali, vždy, keď ochoreli vedela som ako to bude pokračovať. Nemôže, lebo v práci má audit, nemôže lebo v práci má tamto ... z môjho pohľadu som na všetko zostala sama. Keď s nimi zostal doma, nechal ich raz samé pre krivo zašitý lem na župane a šiel ho do Lidla vymeniť... smeje sa zo mňa, že to stále vyťahujem, že nič naňho nemám a robím zo seba týrynú manželku.
Počas jednej dovolenky v Chorvátsku ma pre jednu tašku, ktoru som zabudla vysadil na ceste a ja som sa pešo po ňu vracala do apartmánu iba v plavkách a sukničke. Mojej mame vtedy povedal, že ak sa nepolepším, tak sa so mnou rozvedie...

Prestala som sa s ním milovať, vlastne už pomaly dva roky nežijeme ako milenci. Aj voči tomu mal výhrady, že to so mnou za veľa nestálo, že som mu nikdy nechcela tancovať v spodnom prádle, že si ma nemohol vyfotiť nahú, že som mala ísť radšej do kláštora / som veriaca a chodím do kostola, na tance v negližé a pod. skrátka nie som/

V terajšej práci som sa spoznala s kolegom a máme priateľský vzťah. Keď sa to doma zhoršilo už natoľko, že som nevládala počúvať, že som frigidná, že sa mám ísť liečiť a že sa neviem postarať o manžela, že som iba ako pomocnica v domácnosti a opatrovateľka detí, povedala som manželovi, že mám priateľa a začalo sa hrozné obdobie...
Myslela som si, že sa rozvedie, ale on sa najskôr zložil, potom ma chcel získať späť. Vzal ma na sedenia k dekanovi, ktorý nás sobášil, aby zachránil našu rodinu. Všade, kde mohol povedal, že mám "frajera" aby sa na mňa pozerali ako na kur.. Jeho rodičia mu poradili, aby ma spacifikoval, aby si doma urobil poriadok. Keď som sa dekonovi zdôverila s tým, ako sa ku mne správal, povedal mu, že to môže trvať aj dva roky, kým naša kríza pominie, ale že on si myslí, že do dvoch rokov nebude u nás žiadny manž. trojuholník. Všetci mu vlatne radili, že to chce čas, že každá kríza sa dá prekonať, no on nebol ochotný čakať...
Bral lieky na upokojenie a bol aj u psychologa, ktorý ma nazval parazitom, pretože doma užívam všetky výhody domácnosti, ale city mám niekde inde.
Podotýkam, že s kolegom sme priatelia, nie milenci.
Keď už manžel nevedel ako na mňa, dal mi vlani v novembri ultimatum, bud sa ku nemu do konca novembra citovo naspäť vrátim, alebo budem musieť na všetky výdavky v domácnosti prispievať.
Je to nereálne pretože moj plat je 350 Eur jeho 900 Eur. Máme dve autá, každý vlastné, aj preto, že keď som bola doma nemala som odvahu šoferovať. Ked som vsak zacala pracovat a potrebovala auto, bol zase problem, ze mi nechcel to jeho poziciavat, najskor som mala ist do autoskoly na rekondicne jazdy a potom jazdit jeho autom.
Tak som si kupila auto a jazdim. Prispieval mi na benzin 50 EUR aj to som si vypapulovala, lebo vozim deti, nie iba seba, na auto mam uver a tak mi nevide platit veci navyse.

Kedze som sa k nemu citovo nevratila za ten mesiac, prestal mi prispievat na benzin,vsetky peniaze sú na jeho ucte, ku ktoremu nemam pristup, mam vlastne iba svoj plat. Platí nájomné, výdavky detom spojene so skolou, oblecenim a potraviny.
Mne sa vzdy iba vysmeje, ze co este chcem, mam stravu, mam ubytovanie a ze co by som este chcela, ze ani on zo mna nic navyse nemá, iba navarené, upratané, ozehlene, a postarané o deti, ze ved ako manzelka nefungujem, iba ako pomocnica v domácnosti a opatrovateľka detí. Lenže opatrovatelku detí a pomocnicu v domácnosti by musel zaplatit.

Ako povedal aj dekanovi, on ako chlap potrebuje sex a cakat dva roky je dlho ... zacal chodit do tanecnej, volal aj mna, ale ja sa ucim so synom po skole, kazdy den, tak tam zacal chodit sam a nasiel si priatelku ...
Ked mne moj priatel posle sms tak robil a aj este obcas robi krik, preco mi píse, preco mi neda pokoj, ved som jeho zena ...on si to nezela ... jeho priatelka mu telefonovala neraz pocas dna, aj ked sme boli s detmi vonku, a ja som sa s nim pred detmi preto nevadila.
Stravil s nou noc v Kosiciach aj ked mi stále tvrdí, že s nou nic nemal neverim mu. Ked som mu povedala, ze teda aj ja stravim noc niekde mimo dom, hrozil sa výmenou zámkou, že len potom uvidím, ked to urobim. Mám v podstate vsetko a len stale vymyslam a nevázim si toho, co mám, rozbijam rodinu, jeho som znicila, ponizila ...
Za vsetko som stale vynovata len ja. Ked chcem odist, tak mozem, on ma nedrzi, mozem hocikedy, ale deti mi neda, o tie bude bojovat do posledneho centu a nevzda sa ich, pocuvam stale.
Deti casto pocuvaju, aka som chladna a odmietam manzela, ako sa o neho neviem postarat, ako on je pripraveny aj po tom vsetkom ma stale lubit a ja ho od seba iba odhanam.
Viem pritom, že s tou priatelkou je v kontakte stále, že sa obcas stretajú a pisu si, i ked menej casto ako predtym.

Pred casom bol na sluzobke v Tunisku a ked sa stade vratil, utekal hned vecer za nou, povedal, ze rozist sa s nou, lebo si uvedomil, co má doma a ze som sa sama starala o deti vzorne celý ten čas, co on nebol doma.
Lenze ja sa tak vzorne o deti a domacnost staram po cely cas, aj ked je doma. Ze obcas mam neutrety prach a nevyzehlene pradlo? Ved, ked je pekne, idem radsej z detmi von, alebo sa im venujem, ked on je v praci, alebo v garazi alebo v kine s priatelkou...
Ani tam nemozem ist s priatelom, lebo ak sa to dozvie, bude zle, a on sa so mnou rozvedie, a nic mi nenecha ani deti...

Prečo mám strach?

Udrel ma iba raz, aj to som ho vlastne ja vyprovokovala, potom sa mi ospravedlnoval a priniesol kvety do vazy, vacsinou mi dava kvety priamo do vazy a nie do ruk so slovami, ze ich neviem prijímat, že sa pri tom tak zvlastne tvarim...
Syn je starsi a ked pocuval vsetky tieto nase hadky, lebo manzel mal tendenciu hadat sa prave pred detmi, casto krical, aby sme uz prestali, a nehadali sa, chcel ujst z domu a zopar krat povedal, ze vyskoci z balkona.
Po tej facke, co som dostala, syn ju videl, spava noc čo noc vedla mna v posteli. Zaspi vo svojej ale pride nad ranom do mojej.
Tak casto poculi deti, ze mam odist, ze sa zrejme boja, ze aj pojdem a bez nich, ale to nikdy v zivote. Su moje vsetko, pre ne toto vsetko denne prezivam, i ked to zrejme nie je spravne.
Na letnu dovolenku ma velmi vziat nechce, detom povedal, ze ja s nimi ist nechcem a deti mu povedali, ze bezo mna nepojdu.
Ze ked pojde maminka z domu, pojdu so mnou. Vzdy sa postavia za mna, ked pocuju hadky.

Pred casom syn zartoval a nechcel sa ist poutierat sam, robil si zartiky, ja som v kuchyni piekla kolac a zrazu bol doma velky krik a plac. Manzel to nezvladol. ze ho syn neposluchol a udrel ho papucou po holom zadku tak silno, ze mal na nom celu podrazku papuce odtlacenu a zostali mu popraskane cievky na zadku.
Odsotila som muza a vynadala mu, pohadali sme sa a vo mne sa nieco zlomilo. Obcas aj sama vyletim na deti, obcas ich aj sama capnem po zadku, nie som natolko silna, ale nie som zastancom trestov bitkou.
Manzel ma vysmial, ze som len prehnane citliva, ze deti rozmaznavam a ze ich len proti nemu huckam, ale to nie je pravda. Ucim ich aby si vázili otca, aby ho posluchali. Ale nepaci sa mi to, ako sa zachoval.
Potom mu to natieral hepariodom a robil si zarty, ze tam ma dezen ako s pneumatiky.
Mne to vsak smiesne nepríde. Rozpravala som sa s nim o tom dlho, ale on ma aj tak vysmial, ze je to normalne, ze ja iba prehanam, ze som zo stredoveku a nie z dnesnej doby.
Sam totiz vyrastal v prostredi, kde ho aj jeho sestru bili, takze to berie normalne. Vraj som vyrastala v perinke a neviem, co je ozajstny zivot, vraj sa mam dobre ale stale sa mi nieco nepaci...

Ked som povedala, ze to tak nenecham a popytam sa na to, ci je to spravne, vysmial ma. Vraj vobec nie som tyrana, mozem ist kam chcem, mozem robit, co chcem, stretat sa s kym chcem, teda okrem priatela, s tym nesuhlasi.
Ale ked mi pipne sms, komentuje to, co mi pise, preco mi pise aj ked to nie je sms od priatela,ale od rodiny.

Posledný náš spoločný výlet, pred pár dňami tiež dopadol ako katastrofa... Manžel vyprovokoval hádku, musela som sa mu ospravedlniť,lebo inak nás nechcel zaviesť do Štúrova na kúpalisko. Syn preto veľmi plakal a deti počuvali, ako som im zase ja pokazila výlet. Cestou domov vypol a schoval rádio, vraj jeho budem počúvať, chce sa so mnou rozprávať. Prečo sa s ním odmietam milovať, či som už zakúsila iného a preto nie, že on je môj manžel a má na to nárok, aj keď ja nechcem. Povedala som mu, že to by bolo znásilnenie, a vysmial ma, vraj si mám prečitať príručku, ako sa má vzorná manželka správať k manželovi. Smial sa, či budem opäť preto večer plakať ...
Zistila som, že z účtu, ktorý má, minul skoro všetky úspory. Každý máme vlastný účet a ja nemám prístup k jeho účtu. Pozrela som si výpisy, tajne, zatiaľ nevie, že som ich videla. Prednedávnom si kúpil garáž aj motorku. V podstate platí všetky výdavky a mne sa len vyhráža,že okrem stravy a ubytovania nemám na nič iné nárok,lebo ani on zo mňa nič nemá.

Preto sa chcem spytat, je toto psychicke tyranie? Moja rodina tvrdi, ze je a uz zaslo pridaleko.
Na čo vlastne mám ako žena, manželka a matka nárok ja? Nie som snáď rovnoprávna osoba s mojím manželom?
Mozem sudnou cestou prist o svoje deti, ak by sme sa s manzelom rozvadzali?

Ja sa snazim zo vsetkych sil toto vsetko zvladat, chodim denne do prace, po praci sa ucim a venujem detom, dva krat v tyzdni mam anglictinu, vtedy je manzel pri detom, aj mi obcas doma pomoze, ked ma cas, ale radsej som, ked doma ani nie je.
Mam klud od neho a jeho reci.
Som s nim, lebo si myslim, ze deti potrebuju oboch rodicov, no obavam sa,ze pre ne nie sme dobrým vzorom ani jeden z nás.

Ďakujem