Právna poradňa

Dobrý večer,

podľa Vašej otázky predpokladám, že po rozvode a následnom odsťahovaní od manžela ste sa dohodli na rozdelení hnuteľných vecí nadobudnutých počas manželstva (niečo ste si zobrala Vy a niečo nechala u manžela) a mala by ste záujem o vyporiadanie peňažnej sumy zaplatenej titulom hypotéky na prerábku manželovho domu..ak je to správne, tak potom by ste si z tejto sumy mohla nárokovať určitú časť, nakoľko ste počas manželstva použili spoločné peniaze na majetok vo výlučnom vlastníctve manžela. Z tej zaplatenej čiastky však v žiadnom prípade nebudete mať nárok na polovicu peňazí, nakoľko podstatná časť zaplatenej sumy išla na úroky z úveru a len časť išla na splácanie samotnej istiny (pôžičky alebo úveru). Z tej menšej časti by ste si od neho mohla žiadať polovicu, úprimne však poviem, ak tá suma nebude moc vysoká a manžel Vám ju sám od seba nevyplatí, asi by ste sa s tým mali zmieriť, ak by Vám totiž nechcel z tej sumy nič dať, čakalo by Vás náročné súdne konanie o vyporiadanie BSM, pričom by ste na začiatku musela platiť súdny poplatok a taktiež advokáta, bez neho Vám takéto konanie neodporúčam a pokiaľ ide o bytovú náhradu, na ňu nárok nemáte, žiadny zákon či iný predpis neurčuje Vášmu manželovi, aby Vám ju po odchode z jeho domu poskytol. Vo všeobecnosti sa bytová náhrada poskytuje po skončení nájomného vzťahu v prípadoch presne určených Občianskym zákonníkom...asi som Vás nepotešil, ale napísal som všetko narovinu

Dobrú noc želám

Mgr. Róbert Bános, advokát

Dobrý deň,

našiel som si to rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý vytvoril akýsi precedens na použitie ustanovení bytovej náhrady aj iným osobám ako nájomcom bytov, za určitých podmienok by sa dal použiť aj na Váš prípad. Vložím Vám sem celý text tohto rozsudku, prečítajte si ho, ja si ešte vec premyslím a potom Vám napíšem na e-mail, ak mi ho pošlete alebo mi pošlite Vaše číslo a zavolám Vám. Zatiaľ Vám prajem pekný zvyšok dňa

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 43/99:

Manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka

Skutkový stav

Okresný súd uložil žalovanému povinnosť vypratať domovú nehnuteľnosť do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Rozhodol tak, pretože mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe osvedčenia. Manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom a do rozvodu žalovaný býval v nehnuteľnosti ako manžel žalobkyne a jeho právo bývania bolo odvodené od vlastníckeho právo žalobkyne. Rozvodom jeho právo bývania zaniklo, a preto súd návrhu na vypratanie nehnuteľnosti vyhovel. Rozhodnutie o bytovej náhrade súd odôvodnil analogickým použitím ustanovenia § 713 ods. 1 OZ. Nepriznanie bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný sa podieľal na výstavbe prístavby rodinného domu fakticky aj finančne, v dome býval 25 rokov a staral sa o jeho údržbu.

Na odvolanie žalobkyne do výroku o bytovej náhrade, krajský súd zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť do 15 dní bez zabezpečenia bytovej náhrady. Za nesprávne považoval právne posúdenie veci v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného vypratať predmetnú nehnuteľnosť len za podmienky zabezpečenia náhradného bytu. Vydaním osvedčenia o vlastníctve nehnuteľnosti v prospech žalobkyne sa postavenie žalovaného od zániku manželstva účastníkov zmenilo, lebo v rodinnom dome má iba odvodené právo bývania od manželky na základe rodinnoprávnych vzťahov, ktoré po zániku manželstva rozvodom zaniklo a nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danom prípade právo žalovaného na zabezpečenie náhradného bytu vyvodiť ani na základe § 3 ods. 1 OZ, pretože na základe tohto ustanovenia nemožno založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinnosti vzhľadom na tú skutočnosť, že toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku krajského súdu dovolanie z dôvodu, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nepopieral, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej domovej nehnuteľnosti a že do rozvodu manželstva bolo jeho právo bývania odvodené od vlastníckeho práva žalobkyne. Zmena nastala až rozvodom manželstva, keď zaniklo jeho odvodené právo na užívanie predmetného domu. Bol toho názoru, že pre daný prípad je nutné analogicky aplikovať ustanovenie § 713 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že má nárok na náhradný byt, pričom bytová náhrada mu môže byť odopretá iba výnimočne, ak by zabezpečenie bytu bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.

Z odôvodnenia súdu

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi konania nie je sporné, že byt, ktorý sa má vypratať, sa nachádza v rodinnom dome, vlastníčkou ktorého je žalobkyňa. Do nadobudnutia vlastníckeho práva k domu žalobkyňou, užívali obaja účastníci byt v ňom právnym titulom odvodeným od práv vlastníka tohto domu (otca žalobkyne) užívať ho pre seba, pre príslušníkov domácnosti alebo iné osoby. Nadobudnutie vlastníctva domu žalobkyňou zmenilo situáciu v tom smere, že žalovaný naďalej nebol nájomcom bytu, jeho právo bývať v byte bolo odvodené od práva žalobkyne ako jeho vlastníčky. Žalovaný byt spočiatku užíval na základe odvodeného právneho titulu najskôr ako zať pôvodného vlastníka domu, neskôr ako manžel novej vlastníčky domu, teda vždy ako príslušník domácnosti na základe rodinnoprávneho vzťahu k žalobkyni založeného manželstvom. Tento odvodený právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe užívajúcej byt na základe neodvodeného právneho dôvodu (v danom prípade vlastníctva), môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu - v danom prípade rozvodom manželstva, resp. zánikom vlastníckeho práva neodvodenému užívateľovi, jednak spolu so zánikom tohto vzťahu. Toto právo žalovaného odvodené od práva žalobkyne zaniklo rozvodom ich manželstva.

Vzťah vyplývajúci z užívania bytu v rodinnom dome žalobkyne žalovaným po rozvode ich manželstva je občianskoprávnym vzťahom. Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu existencie a podmienok nároku na bytovú náhradu pri zániku uvedeného odvodeného právneho dôvodu užívania bytu. Z toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v týchto prípadoch vylučoval. Na daný právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle § 853 OZ tie jeho ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t.j. ustanovenia § 713 ods. 1 OZ, ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než nájomcom bytu a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží nájomcovi. Podľa názoru dovolacieho súdu niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome, mal mať horšie postavenie po rozvode manželstva ako manžel, ktorý užíval služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo ustanovením § 713 ods. 1 OZ, podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Analogicky je chránený aj bývalý manžel vlastníka rodinného domu, ktorý tiež nie je povinný vysťahovať sa z bytu v tomto rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada. Táto analogicky poskytnutá ochrana však nie je neobmedzená. Výkon práva na bytovú náhradu nesmie byť totiž v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, inak môže byť ochrana odopretá.

Pretože odvolací súd pri posudzovaní podmienok a lehoty na vypratanie nehnuteľnosti vychádzal z nesprávneho právneho názoru, okolnosti zakladajúce rozpor s dobrými mravmi nezisťoval. Bez poznania a posúdenia týchto okolností rozhodol predčasne, a preto dovolací súd jeho rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mgr. Róbert Bános, advokát