Amniocentéza

Amniocenteza je odber malickeho mnozstva plodovej vody z ktorej potom vysetruju ci vobec a v akom rozsahu je dawnov syndrom....naozaj to vraj robia vsetkym zenam po 35 ale zasa na druhej strane nieje to povinnost, takze sa treba len a len rozhodnut ci na to pojdes alebo nie...pokial ja viem je tam neake percento po amniocenteze samovolnych potratov....takze pre mna to je asi takto: ja si neviem predstavit ako by som zvladla zivot s postihnutym dietatom, v podstate musela by som od zakladou zmenit kolobech mojho zivota takze ja by som na amniocentezu isla. Ked sme cakali nase dieta tak presne toto sme s muzom riesili ze keby dosli krvne testy pozitivne co by sme spravili. Vtedy sme sa pekne spolu posadili a vysvetlila som mu ze ak by boli pozitivne nasledovala by amniocenteza a ak by aj ta potvrdila tak by som isla na potrat, ja viem ze ma za to vela ludi odsudi ale toto je moj nazor. Moj manzel moje rozhodnutie toleroval a stal pri mne. Nastastie vysledky nam dosli v poriadku a teraz mame skoro 5 rocneho sibala:))) Zasa na druhej strane ak si presvedcena ze babetko chces aj napriek tomu ze je tam riziko a vies ze by si nikdy neisla na potrat aj keby vysledky potvrdili chorobu tak podla mna je tam zbytocne ist a nechat si odoberat plodovu vodu. Kazdopadne ti drzim vsetky prsty aby babetko a aj ty ste boli v poriadku....

Ahoj, rada by som ti napísala, aké "skóre" som mala, ale už si nepamätám. Aj som to tu kedysi písala, ale boli kočky, čo mali vyššie riziko a narodili sa im zdravé bábätká.

Mne vychádzalo už od 29 roku down, vzhľadom k veku matky, a ďalšie dieťa zas ďalšia amniocentéza. Len tú druhú už posunuli skôr, čo sa mi zdalo ohľaduplnejšie. Len odobrali tú vodu a ja som sa dívala ako v tom nič brušku sa mrví maličké dieťa, také bubliny mi plávali pod kožou. A bolo tam.

Ver si, že to zvládneš. Ver svojmu dieťaťu, že to zvládne, dôverujte si jeden druhému. A ty musíš byť v kľude, presvedč samu seba.

Ja som sa bála, či to niečo nespôsobí, lebo potvrdzuješ, že lekár neberie za prípadné komplikácie zodpovednosť, takže nejaké riziko môže nastať a dosť ma vytrápilo to čakanie.

Pri oboch junákoch mi z krvi vyšlo, že by mali mať downov syndrom a obaja sa narodili zdraví. Bola som na amniocentéze 2x. Záleží na Tebe, či si dieťatko necháš aj s postihnutím, alebo chceš mať zvyšok tehotenstva jasno, aby si sa mohla pripraviť, ak by malo downov syndrom. Na druhej strane, amniocentéza ti môže vylúčiť downov syndróm, ale iné postihnutia a vrodené choroby sa ňou zistiť nedajú (napr. autizmus, choroby srdiečka, očí...). Čakanie na výsledky je nekonečné. Tie 3 týždne sa mi zdali prinajmenšom ako 3 mesiace. A riziká? Sú riziká, že môžeš potratiť, ale pravdepodobnosť, že budeš mať dopravnú nehodu, je vyššia. Ak to robí skúsený lekár a Ty sa budeš pár dní šetriť a oddychovať, tak by malo byť všetko v pohode. Držím palce!

Netreba sa toho báť. Veď to, že vieme zistiť či bude naše dieťa, ktoré čakáme, je super skvelá vec. treba samozrejme brať do úvahy, že nič nie je na 100 %. čo sa amnio týka, je tam velké percento spolahlivosti. každopádne, na svoje dieťa sa teším najviac ako sa dá, som v 11. týždni a ak bude v krvi niečo v neporiadku, nebudem váhať nad amnio. dúfam, že bude všetko v poriadku. jediné čo si prajem, aby moje dieťa prežilo tak plnohodnotné skvele detstvo ako ja. v prípade, že chcú rodičia vedieť či je dieťa v poriadku, nie je nič sebecké. mne by puklo srdce keby vidím, ako sa decká hrajú pod domov na ihrisku a to moje ani nevie čo je život určite nie je namieste odsudzovať ludí ktorí takto zmýšlaju. je vela plných ústavov takýchto detí, ja by som tam svoje nedala. ale štát by mi určite nepomohol aby som mala svoj životný štandard ak by som musela opatrovať chore dieťa 24 hodín. takže tých dôvodov prečo sa zaujímať zdravotný, vyvojový stav baba čo čakamé je naozaj dosť.

Ja som odmietla,namiesto amnio ma objednali na podrobne sono.Výsledky som mala tiež iba koli veku hraničné.