Dobré ránko prajem, aj keď pre mňa stále akési smutné.
Včera som si tu (a nie len tu) prečítala toľko smutných správ....Môj včerajší večer bol jedno slzavé údolie. Keď som si prečítala príbehy maminiek http://www.anjeliky.sk/ , ktoré prišli o svoje bábetká bolo mi strašne. Chvíľu nato písala Polárka o maminke, ktorá tiež prišla o svojho predčasne narodeného chlapčeka. Nechce sa mi ani veriť, že život môže byť tak nespravodlivý. Prečo?
Keď som spoza počítača sledovala svojho 12ročného syna ako leží v posteli a pozerá priamy prenos ,,dôležitého" futbalového stretnutia spomenula som si na chlapca, ktorý žije so svojou mamou v podchode. Spomenula ho ailataN v príspevku Mami, adoptujme si černoška. Neviem o ňom nič, neviem ako je starý, v akom podchode bývajú... a prečo....Len mi ho prišlo tak veľmi ľúto...čo asi dnes jedol, v akej postieľke leží on, nie je mu zima....ailataN, ako by sa im dalo pomôcť?
Bolo mi z toho všetkého strašne, tak veľmi som snaď ešte ani neplakala.S toľkého smútku som nevedela vôbec zaspať.
Uvedomila som si, že moje podľa mňa problémi, sa problémami ani nedajú nazvať. Sú to absolútne banality.To najdôležitejšie je, aby boli detičky zdravé. Všetko ostatné príde samo.
Bože, ako veľmi som sa tešila, keď moje najmenšie zlatíčko Samko (dnes má 4 týždne) sa ráno zobudil a svojim plačom mi dával vedieť ako veľmi ma potrebuje....
Ďakujem za moje zlaťíčka, za chvíle, ktoré s nimi môžem stráviť... za to, že ich mám!
Mila Ronika, moja babka ma take jedno krasne prirovnanie "tazko je byt Bohom". A veru tazko, pretoze vidiet skutocnu biedu a utrpenie tohto sveta nie je len pre jedny oci a jedno srdce. Ja mavam podobne stavy ako ty, tiez nemozem zaspavat ci uz pre zverstva, ake si ludia robia navzajom, alebo ich robia zvieratam, alebo pre osudy nevinnych, a najma, dobrych ludi, ktori si to vobec nezasluzia, pretoze niekedy mam pocit, ze tym "zlym- zloprajnym" sa akosi nic nedeje. Velmi ma boli stav, v akom sa nachadza nasa spolocnost. A to by uz mohla byt aj vyspelejsia, ale nie je.
Naposledy ma uplne zobrali mobilvidea tyranych zvierat. Strasne som plakala a vobec nechapem, ako sa mozu mladistvi takto nechutne zabavat. Normalne na tych zaberoch vidiet bieleho psika, ktory je priviazany, oni ho polievaju horlavinou a potom nan hodia horiace noviny. On vzblkne, zacne sa zvijat /nastastie, zvukovu kartu som nezapla, bo pocut este jeho kvilenie a ich sniech , tak zomriem od zialu/ a nakoniec po cca 4 minutach uz len sem tam zahrabne ciernou, obhoretou labkou, leziac na chrbte. A je po vsetkom.
Alebo ten netvor, ktory kovovou tycou zmlatil maleho vlciaka. uz pri prvom zabere mu zlomil vazy, je to vidiet, pes nahle ochrnie. Toto su zvierata, ale aj oni citia a nik nema pravo vylievbat si na nich svoje zvrhle krutosti. ja som velky psickar, stale nejakeho zoberim z ulice k nam domov.
Ale, co je horsie, idioti si uz nahravaju aj tyranie deti. Minule sa mi dostalo video, kde dvaja 17 rocni americania nutia 18 mesacne dievcatko fajcit marihuanu. Oni ju akoze strazia, rodicia nie su doma a ono chuda place, odvracia hlavu, kope nozkami a oni mu pchaju do ust sklenenu tycinku s vyparmi drogy. Ja ked som toto videla, zacala som sa hadzat po izbe od zufalstva /a to uz nie som najmladsia/. Mam toho vsetkeho dost. Tych opustenych deti, ktore rodicia nechaju same doma a idu pit do krciem. Podla mna, chcem v to dufat, je im v detskych domovoch lepsie, lebo tam maju aspon pravidelne jedlo a spanok, a vychovavatelia sa im urcite venuju.
Ja uz mam nachystane tasky s vecami, ktore chcem venovat detickam v dojcenskom ustave v nasom meste. Viem, ze to nic nie je, ale aspon trochu by som chcela tymto detickam pomoct.
Viem, ze nemozno pomoct vsetkym, ale je velmi dolezite sirit medzi nami dobro. Tak od srdiecka. Hoc aj takymito prispevkami, aky si napisala ty Ronika. Najkrajsia vec je urobit toho druheho stastnym. Kto rad dava, dvakrat dava. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ronika
Viem ako sa citis. Ani ja nechapem tento svet a jeho zakony. K vela veciam zacinam byt akosi imunna. Niektore akoze problemy ludi ma uz nedokazu patricne vzrusit. No smrt dietatka ci osudy ludi, alebo aj zvierat ma dokazu velmi rozcitliviet. No k placu ma nedozenu. Niezeby som mala miesto srdca kamen. Ja by som aj plakala ale nemam slzy. Nejde sa mi vyplakat, aj ked moje srdiecko krvaca. Citim smutok no z oci mi slza nepadne - neviem cim to je.
Nuz ako dievcata vravia treba sa s tou zlobou vo svete dako vyrovnat, inak ta to nestastie pohlti. A aj ked dokaze byt svet zly, dokaze byt aj neskutocne nadherny. Ked pozries na svoj 4 tyzdnovy zazrak das mi za pravdu 
vela sil a krasnych dni ti prajem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievcata, beriem vsetko co ste tu povedali , svet je niekdy naozaj zly... naozaj niekedy nechapem, co sa to deje s ludmi. Nasilia je okolo nas tolko, ze uz sa niekedy snazim to ani velmi nevnimat, pretoze cely svet nezachranit nemozem... 
Dnes sa mi ale nachvilu rozum zastavil nad inym...
U nas v Trencine pod mestskou vezou stava takmer denne pani s asi 2-3 rocnym dietatom v kociari a predava Notabene. Sem tam kupime, minule jej dcera dala nejake vyzivy pre chlapceka... Niekedy tam byva aj jej partner (?) Trva to mozno viac ako rok... Neviem, kde byvaju, preco aspon on nepracuje, tazko posudit...
Dnes bolo teplejsie, nemala oblecenu bundu a mne sa nachvilu zastavil dych: one je tehotna !!! asi tak v 7-mom mesiaci... a co budu robit teraz???
Povedzte mi niekto, aky to ma zmysel priviest na svet dieta, ked neviem ci budem mat vobec strechu nad hlavou??? ani neviem, ako by som to nazvala - mozno nezodpovednost?
... a potom cakaju, ze im stat alebo ludia okolo budu pomahat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš dobré srdiečko keď sa trápiš za druhých a si zrejme veľmi empatická osôbka. Ale nemôžeš si to takto púšťať k telu, budeš sa stále veľmi trápiť. Keď sme boli zo združenia v ústave Rosa, čo je ústav pre zdravotne postihnuté deti, tak sa človek musel odosobniť. Musela by som si oči vyplakať nad tou kopu bolesti a trápenia, čo som tam videla. 40 detí na vozíčkoch s pokrútenými rúčkami s grimasami na tváričkách....ach nebudem ťa rozrušovať viac. Chcela som ti tým len povedať, že to treba brať inak. Smrť je hrozná ale zároveň je to zákon prírody. Nič s tým nespravíme. Každý sme sa s ňou stretli a nechcem sa s ňou zmieriť, ale nič s ňou nenarobíme.
Pomôcť môžeme každý jeden, či už korunkami, vecami , ktoré doma nepotrebujeme, alebo obyčajným objatím. Je na nás ako to spravíme..
Ak sa mi podarí pridám do obrázkove nejaké fotky z našich akcií.
Ronika -