Pri čítaní knihy Mars a Venuša navždy spolu od Johna Grey som sa dozvedela veľmi zaujímavú skutočnosť. A to, prečo sa potrebujeme porozprávať s inými ženami o svojich starostiach a slastiach pri výchové detí, zvládnutí domácností a o partnerských problémoch. Toto poznanie upevnilo moju vieru v dôležitosť tejto stránky.
John Gray vysvetľuje, že pred mnohými rokmi, keď bola väčšina žien v domácnosti, tak si navzájom pomáhali. Žena mohla na chvíľu prerušiť svoju prácu a porozprávať sa s ostatnými v prostredí, kde nevládla konkurencia, ale skôr duch spolupatričnosti. Rozprávanie o problémoch, pocitoch a túžbach sa stalo ženským rituálom. Ženy si prejavovali účasť. Riešenie problémov bolo až na druhom mieste. Keď žena hovorí o svojich problémoch, zároveň sa ich zbavuje. V dnešnom súťaživom svete práce, sa ženy musia zaobísť bez podpory, ktorú čerpali z priateľského ženského prostredia. Po návrate z práce, majú čo robiť aby zvládli domácnosť, deti a na stretnutia s priateľkami nemajú čas.
Milá dámy, môžeme smelo diskutovať, sťažovať sa, spolu sa smiať, občas aj nadávať. Máme to čierne na bielom. A trochu spokojnejšie, skôr zvládneme všetky naše povinnosti a možno z nás budú aj milšie matky a manželky.
Ale pekne sa to číta.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ale ved komu by sa mali zeny vyrozpravat, no predsa tomu, kto ich pochopi, takze zenske party je super a obcas treba zo seba dostat, co nas trapi a hlavne, ami neviete ako ma prekvapilo, ze nielen ja mam take pocita s pubertakom, alebo ze aj ine nestihaju, alebo ze aj vy sa doma obcas rozpravate so tlpom...Ved je to asi normalne, lebo niekedy som zacala o sebe pochybovat, ci mi fakt uz nesibe...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
EMA Mate pravdu,ja ked som sama doma a niekedy je mi smutno,tak som uvitala túto stránku,lebo sme si blízke svojimi ženskými osudmi a spája nás všetko čo je ženám -mamám vlastné.Ked som sa občas pozrela na diskusie v napr.Bleskovkách ,tak ma vždy chytil strach,hrôza a hnus z reakcií tých prevažne asi puberťákov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
AHOJ EMI, JA SOM MEDZI TÝMITO SUPERNANICMAMAMI IBA TÝŽDEŇ A MYSLÍM ,ŽE UŽ MI TO VEĽA DALO... NAPÍŠ PÁR SLOV O SEBE DO RUBRIKY-KTO JE KTO??, NECH SA TROŠKU O TEBE VIAC DOZVIEM, ČO MÁME SPOLOČNÉHO, V ČOM MÁME K SEBE NAJBLIŽŠIE.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hneď som si predstavila tie predminulé a minulé roky či už v jaskyniach pri udržiavaní ohňa, či v domčekoch s malými oknami a hlinenou podlahou, keď muži odchádzali za prácou, či do vojny na dlhé roky. Človek - žena potrebuje cítiť oporu-spolupatričnosť, a vždy to bude platiť, že najviac ju cíti od niekoho, kto sa vie vcítiť do jej problémov, lebo ich v podstate zažíva sám.
No jednoducho sme klebetné a ukecané, a pomáha nám to "prežiť".
Tak ja neváham a smelo diskutujem a sťažujem sa a cítim sa vyrovnanejšia a spokojnejšia.