B.B. - síce posledná, ale nie naposledy :)

Viem, že už som poriadne prešvihla termín uzávierky súťaže o kurz Bei Benkovej, ale aj tak som sa rozhodla prispieť kúskom seba. Jednak som to sľúbila a druhak som nad tým tak dlho rozmýšľala a zbierala odvahu na sebaodhalenie, že by bola škoda premeškať tú možnosť. Tak ako písali v podstate všetky naničmamy, aj ja som sa našla v Beiných videách. Som mladá žena s dvojročným dieťaťom a druhým na ceste, rok som bola na materskej a potom som utekala do práce kvôli sebarealizácii. Ale mala som tú úžasnú výhodu, že som si mohla svoj pracovný čas plne prispôsobovať (rodinná firma má svoje klady aj zápory) a tak som zo začiatku pracovala dva dni v týždni a neskôr to postupne zintenzívňovala, zatiaľ čo moje dieťa bolo doma s mojou šéfkou – starou mamou :)
Rodinná firma je o tom, že zďaleka nerobíte len to, na čo ste boli zamestnaní. A kým sa rozbieha, tak poväčšinou to nerobíte vôbec a venujete sa milión ďalším nepríjemným povinnostiam, ktoré vás frustrujú a zaťažujú. Tak to bolo aj v našom prípade. Mala som za úlohu kontrolovať stavebné faktúry, stavebný denník a komunikovať s inštitúciou, od ktorej sme dostali grant (tie, ktoré ste sa stretli s grantovým systémom si viete predstaviť tú byrokraciu). Úradníci ma neskutočne rozčuľovali, tá ich pohodlnosť a neochota.... no katastrofa. Ale všetko zlé je na niečo dobré a ja som sa veľmi rýchlo naučila, že musím zmeniť prístup, ak chcem niečo dosiahnuť a dnes, po niekoľkých rokoch, sa už na úrady vyslovene teším, lebo už sa viem “naladiť” na ich vlnovú dĺžku – aj tu sa mi potvrdilo, že je zbytočné chcieť zmeniť iného, častokrát stačí zmeniť vlastný prístup a zrazu všetko ide.
No a po materskej som konečne začala robiť svoju robotu – marketing! Už som to tu neraz spomínala, v marketingu som sa našla a neskutočne ma baví, budovanie značky je úžasná a mimoriadne zaujímavá vec, je to beh na dlhé trate a ja vidím pred sebou víziu, ktorej zatiaľ nikto neverí, ale ja viem, že raz sa mi podarí :) Tak ako hovorí Bea v jednom z jej videí – krôčik po krôčiku sa k tomu približujeme.
No a keď som tak nad tým všetkým uvažovala, došlo mi, že som šťastný človek. Že mám súkromie aké som si vysnívala, a aj prácu – nechodím do nej s nechuťou a príslovie “najhorší deň týždňa je pondelok” pre mňa neplatí. Osobne si myslím, že tento život som dostala za odmenu – žijem v šťastných časoch v oblasti bez vojen, prírodných katastrof, v slušnej ekonomickej situácii a nádhernom meste.
Tak kde mám problém? Ono je to o uhle pohľadu, neraz som preplakala noci paradoxne kvôli práci. Rodinná firma nie je sranda. Hlavne, keď sa rodina rozširuje o manželov, manželky a ďalších nových členov a kým sa všetky kolieska zladia, bolí to. Kým si všetci členovia nájdu svoje miesto a naučia sa oddeľovať súkromie od práce, je to sakra ťažké. A niekedy sa ani nezladia a vtedy nastáva problém. Niektoré z naničmám o tom vedia, písala som im súkromne s prosbou o radu, čo s tým. Dokonca som bola aj u psychológa, aby som sa poradila. V podstate mi bolo vždy odpovedané rovnako: buď sa zladíte, alebo choď od toho. Lenže kedysi som si nevedela predstaviť, čo budem robiť. So značkou a firmou, ktorú pomáham budovať som natoľko stotožnená, že som pochopila, čo to znamená vnímať firmu ako svoje dieťa – a opustiť dieťa je nadľudský výkon.
Vďaka Beiným videám som však prišla na jedno: už viem, čo ma napĺňa. A nie je to len táto konkrétna značka. Po celý čas, čo riešim svoj problém som netušila, čo by som chcela robiť – v čom podnikať, pre koho robiť, čo by ma tak nadchlo. A asi pred týždňom mi to došlo, docvaklo, bolo to ako skutočné osvietenie :)
Už viem, že ak raz naozaj nastane ten moment, že sa nebude dať ďalej ísť spoločnou cestou, ale budem sa musieť odtrhnúť, nebudem hľadať produkt, ktorému budem vytvárať značku. Budem hľadať šikovných ľudí (možno že sa aj ja zameriam práve na ženy), ktoré robia niečo celým srdcom, poctivo a poriadne a ja im budem radiť, ako s ich produktom alebo službou ísť na trh tak, aby sa dostali tam, kde si zaslúžia – na výslnie. Budem budovať značky :)
Po tomto svojom “výleve” sa cítim pred vami tak trochu nahá. Je tu veľa naničmám, ktoré nemajú problém podeliť sa o svoje radosti a starosti, nie som ten prípad. Svoje súkromie si strážim a pocity a myšlienky ešte viac. Ale je to zaujímavý pocit.