Tuzby a ciele som mala vzdy, ako myslim kazda z nas. Niekedy, ak som si latku nedala prilis vysoko, sa aj podaktore z nich splnili, ale aj to sa treba v zivote naucit, krok za krocikom sa posuvat dalej. Sedemmilove cizmy nema asi nikto...
Je rok 198., som mlada baba s hlavou plnou vselijakych myslienok, len nie o tom, akou cestou sa v zivote poberiem, co ma bude raz zivit. S ucenim mi to ide, bavia ma jazyky, z kazdej strany pocuvam, ake je dolezite vediet aspon jeden cudzi jazyk, pridam si teda kurz rustiny, aby som sa v nej zdokonalila.
Dni letia, cas na podanie prihlasok na stredne skoly sa neuprosne blizi. Kurz som obstala, co tak vyskusat to na ekonomickej skole? Zaujem je velky, kapacita mensia. Necitim sa na to, rodicia to tak chcu, mam v zivote robit nieco poriadne. V nejakej firme, s vyhliadkou na podnikovy byt, to je predsa perspektiva. Na skolu som sa dostala, ale postupne som zistovala, ze to nie je nic pre mna, sediet pri pisacom stroji ma nebavi. Som skor aktivny clovek, rada nieco tvorim a tesi ma, ked zanecham po sebe kreativny vysledok.
Ale potom pride november '89. Otvaraju sa hranice, kamaratky sa mi zveruju ako super je vonku, za hranicami,je to nieco, co sme doteraz nepoznali. Mam zase tuzbu. Tiez ist do cudziny, do sveta. Po skole ale zacinam v banke, tak sme to doma vsetci naplanovali. Prejdu tri roky a ja potrebujem zmenu. Na zdesenie vsetkych necham banku bankou a idem k detom, ako aupairka. Bavi ma to, vidim, ako sa do tych malych hlaviciek dostava cosi, co som sprostredkovala ja, som ako druha mama. Cas plynie a ja uz mam skoro tridsat, pocuvam na svoju adresu, ze by bol cas mat aj vlastnu rodinu, nie iba sa starat o cudzie deti...
Rodinu uz mam, ale po tom, co ma uz ratolesti az tak nepotrebuju, samozrejme, ze potrebuju, ale len z cireho pohodlia, chcela by som urobit aj cosi pre seba, 24 hodinovy rodinny servis by som najradsej co najskor ukoncila. S detmi, pravdu povedane, som si uzila az-az, moj elan robit cosi kreativne, ma neopustil, ale kde zacat?
Znama mi poradila, pocuvaj samu seba, svoje vnutro, co citis? Co ta laka? Hm... Moje vnutro, to je napad. Rada citam knihy o ezoterike, alternativnom lieceni, cinskej medicine, dalo by sa zacat tu? Vsetko cele prevratit naruby a na stare kolena znova drat skolsku lavicu? Nejaky kurz nestaci, ked, tak uz potom s vysvedcenim. Nechavam si to prejst hlavou, uz tri tyzdne, ale zatial ma to drzi, lebo iny lepsi napad este nemam. Hlavne, chcem robit to, co ma bude tesit a pre nic ine.
Niekedy mi moje napady pridu ako vzdusne zamky, mam ich vela a casto ich preberam z kazdej strany, posuvam ich pred sebou... Ale potom pride cosi, ako blesk a ja sa rozhodnem, potom uz niet navratu. Na takyto blesk aj teraz cakam. Hadam pride.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte