Rozmýšľala som, ktorou oblasťou z mojich vytúžených premien by som mala začať a asi najviac v mojej pomätenej hlave svietilo slovíčko - spomaliť, zastaviť sa aspoň na chvíľu, oddýchnuť si a vedieť si to vychutnať. Je veľkým paradoxom, že ja večne fungujúca ako v spomalenom filme, mám intenzívny pocit stresu, štvanej zvery ... Možno je to práve tým, že som tak pomalá a všetko mi trvá veľmi dlho, som nesústredená, skáčem z jednej činnosti na druhú..., nič po mne nevidno, ale som tak unavená. Vyzerá to, že som hneď odbehla k ďalšej téme potencialnej premeny - väčšej efektivity mojej práce, lebo rýchlejšia nebudem nikdy, ale snáď menej zmätená a viac sústredená na jednu činnosť, možno práve vtedy, keď sa naučim vypnúť, relaxovať, zastaviť ... a to všetko bez pocitu viny.
Niečo z tých výčitiek som dostala do vienka výchovou, niečo som si "privydala" a najvyšší čas aby som prebrala zodpovednosť a kontrolu nad sebou. Veľmi ťažká úloha. Už som počula z viacerých strán, že máme dve uši jedným aby šli výčitky dnu a druhým von, ale ... Akým párovým orgánom by mali ísť z hlavy von vlastné chaotické pocity toto smieš, nesmieš, nezaslúžiš si, nemáš nárok ... jasne už som zase v inej oblasti - sebavedomie, poznanie vlastných hodnôt ...., asi všetko so všetkým súvisí a prísť na to, čo sú sekndúrne problémy a čo primárne, ktoré stoja na počiatku všetkého, celého môjho mierne zmäteného bytia. Ok už zase idem oddychovať, tak to vyzerá u mňa so všetkým ... utekám, naháňam sa a stále len za vlastným chvostom, dosť, ideme relaxovať.
Víkend pred sviatkami sa mi celkom darilo na chvíľočku sa zastaviť, prečítala som si rozprávočku pre veľké ženy, pozrela peknú romantickú komédiu ..., šak sme mali doma len jedno dieťa a manželovi som to zdôvodnila, že pri zápale močových ciest potrebujem pokoj a teplo ... Sviatky boli náročné, to je o inom, ale už sme doma tak sa snažím zvoľniť ...
asi pred dvoma týždňami som dostala veľmi náročnú úlohu, pri jednom čaji, lepšie povedané pri jeho pití, a je úplne jedno o aký čaj ide by som si mala sadnúť, pomaly vypiť a nič iné pri tom nerobiť ... Jaj ešte si predstavovať, ako sa spolu s čajom vyplavujú zo mňa všetky zdravotné neduhy, ktoré som si vlastnou zásluhou i zhodou smutných okolností nahonobila. Devy máte predstavu, aká je to náročná úloha, si len tak sadnúť na 5-10 minút a vypiť čaj, bez toho aby som kukala na monitor, pobehovala zmätene okolo detí, alebo čohokoľvek ...
Tak si dávam znova úlohu na najbližšie obdobie, naučiť sa sadnúť si do kresla, vyložiť nohy niekam, na luster asi nedosiahnem, vychutnať si čaj, predstaviť si jeho liečivú silu a nenechať sa ničím, nikým, predovšetkým vlastnou hlavou vyrušovať.
Kludne sa pridaj. Ale ked si oddychnes aj pri kombinacii 2v1 tak je vsetko v poriadku. Pre mna je to pitie caju prvym krocikom naucit sa robit len jednu vec naraz a dokonca si to naplno vychutnat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, ved ja som sa veru pridala - sedim si tu pri kavicke a citam si NM - ale dnes to rozhodne nie je ziadne umenie, lebo mam dovolenku 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super, malý krôčik vpred k veľkej premene tak už Ti len zostáva tento čajíčkový rituál absolvovať aspoň raz denne a stále predlžoavť jeho čas, najskôr minútku, potom dve a skončiť aspoň pri 15-tich
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mali by sme by brať priklad s naších mužíkoch ,oni ked relaxujú tak relaxujú 
,teda aspom môj určite ,môžu aj "kamene padať"...to je už asi v nás ženách zakodované že pri popíjaní kávy čaju,rozmýšlame nad tým čo treba ešte urobiť,čo by sme za ten čas stihli čo si len tak sedíme a vegetíme 
,ja som taká istá,ale zaujímavé ked sedím za počítačom výčitky svedomia nemám 
asi to nepokladám "za mrhanie času"...je to super ked si to človek vie aj sám zdôvodniť 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najtazsia vec je vydrzat sam so sebou a so svojimi myslienkami. Malokto vie trebars stat v rade na poste len tak si premyslat...vacsina ludi tuka do mobilu, nervozne klopka nohou, vrti sa, dava hlasnym vzdychanim najavo nesuhlas s celou situaciou...
Byt sam so sebou a ostat v pokoji, to je umenie, clovek sa sam seba najviac boji a toho co schovava ukryte v srdci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlasim, mam velky problem byt sama so sebou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som rada so sebou - najviac si užívam napríklad chvíle za volantom (keď som v aute sama) alebo napríklad teraz keď chodíme na plaváreň a točím si tam svoje "rundy" - krásne sa dokážem sama so sebou porozprávať, rozobrať ("prehrať") si rôzne situácie, ako by som ich riešila, plánovať si veci, čo budem robiť a ako .....
Stáť v rade (na pošte, pri pokladni,...) - to je ako kedy, závisí od situácie, ak všetko beží ako má, tak nemám problém, ale ak napríklad vidím, že tam niečo "hapruje" - niekto sa predbieha, niekto sa fláka a pod. - tak začnem byť "nervózna" a podupkávať, hádzať ksichty, púšťať poznámky .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hehe Lydushka, tak ja sama so sebou vydrzim velmi dlho...zvyknem sa zamysliet tak ze nevnimam okolie. Toto mam uz od detstva. Raz som mala dvere zamknute zvnutra a "bola v sebe samej" a mamina sa polhodinu nevedela dozvonit. ja mam skor opacny problem, ked sa vypnem , je tazke sa znova zapnut.....Ludia v mojom okoli to vsak velmi tazko nesu...myslia si ze ich ignorujem...a ja som zatial len v stand-by mode....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..neboj sa Kamilka...tych krasnych dlhsich chvil budes mat viac..len ti musia deti odrast...budes mat viac casu aj na seba...len si nezanedbaj zdravie...aby si si to vsetko potom vedela lepsie vychutnat....teraz si velmi vytazena...ale pridu aj lepsie casy....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tyjamy,prepáč,ale aj ja som si to myslela...žiaľ realita je úplne iná.Keď boli chlapci malí,tešila som sa,že keď trošku odrastú,aj ja si "ľahnem" na dve hodiny do vane,alebo si niekde vyrazím s kamarátkami,alebo si len tak sadnem pred telku,vyložím nohy na stôl...Ale čím sú starší,tým viac na nich nestíham!Sú na mňa prílíš akční,majú množstvo záujmov,otázok,aktivít,stále sú hladní ....a keď si napustím vaňu a ľahnem do nej,tak mám v hlave milión "nevyriešených" vecí a rýchlo od tiaľ utekám,lebo čo keď náhodou niečo nestihnem...a keď si zapnem pekný film a zvalím sa na gauč,tak zaspím skôr ako stihnem "vhupnúť" do deja...
To je asi všetko o našich povahách,prioritách a ale aj našom okolí,kto a ako nám umožní tie zmeny realizovať...Kami,máme sa ešte čo učiť,ja tiež,nič si z toho nerob
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..fidorka...zaruka sice neni... ..ale nieco sa zmeni..a ti tvoji hladosi
..ked sa ti pozenia...potom sa uz mozes valat aj v posteli aj vo vani... alebo..zas sa zacne tocit kolotoc s vnucatami ...vzdavam to...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale mója ,nevzdávaj
Vieš,teraz si občas pohundrem,ale keď na nich večer pozerám ako spia,chcem zastaviť čas,lebo viem veľmi dobre,že jedného dňa mi odídu z domu a bude mi za týmto všetkým ľúto...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...vies..niekedy chcem niekoho skratka povzbudit...ono...niecomu musis verit...lebo naozaj raz bude lepsie...potom horsie..potom super..a to sa bude striedat....taktiez budeme hundrat..tesit sa..plakat.. ..ved o tom je zivot..no nie ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máš pravdu,to je ten kolotoč
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som niekedy dávno dostala od múdrej ženy dobrú radu, že by som mala každý deň večer v tichu a tme NA NIČ NEMYSLIEŤ a to tým sposobom, že každú myšlienku, ktorá ma napadne, musím v hlave zhmotniť a poslať preč. Je to strašne ťažké, ale dá sa to. Hlavne mi to pomáha v tom, že si uvedomím, že večšinu vecí, ktoré ma trápia, možem fakt poslať preč...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A zabudla som na taky maly detail, ja si neviem sadnut ani k ranajkam, ani k veceri, vacsinou okolo toho pobehujem, stojim ..., tak aj s tym by som mala nieco spravit . A dalsia malickost som zavisla na sladkom, co je teraz nie hlavna tema, ale ja si neviem ani to sladke vychutnat, zjem ho skor ako zistim, ake to bolo fajne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je dosť veľká chyba - to ja stále hučím do toho môjho, že jesť treba v kľude, pekne "v sede" za stolom.
Nie je to ľahké, priznávam, ale v tomto som sa naučila - ak si nemám čas k jedlu sadnúť, tak radšej nejem.
Je to aj o tom, že ak "v letku" ujedáme tu kúsok, tam kúsok tak nekontrolujeme "dávku" a máme tendenciu sa prejedať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami akoby si o mne písala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž s tým jedlom som bola na tom rovnako, až som ochorela a bola nešťastná a osamotená /rozvadzala som sa/ a odrazu ma napadlo, že by som si mala urobiť radosť. Bola som sama doma a predsa som si vybrala kúsok mäska a urobila takú dobrú minútku, zapalila sviečku, pustila hudbu, otvorila vínko a čuduj sa svete, prvýkrat som vychutnala jedlo asi každym sústom vedela čo dávam do úst. Vtedy som si uvedomila, že za to stojím a zaslúžim si to. Je to ako s tým čajom, aj teraz niekedy zjem len v rýchlosti jedlo, ale väčšinou som gurman a mám rada tu atmosféru určitého prepychu, ten je dostupný a povznesie aj na duši aj na tele. Prajem ešte veľa pitia čajíku a ničnerobenia. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takze proste - postoj chvíľu, bude to krásne - bud si to povieš sama sebe, alebo manzelovi... to necham na Teba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ved to....naucit sa oddychovat a potom nemat vycitky, ze som zasa nic poriadne neurobila.....ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ja som nervózna na návšteve,najprv je to pohodka-rozprávame sa,ale už po polhodke som jak na ihlách,že by som mohla robiť niečo "užitočnejšie"(upratovať,tvoriť,písať,učiť sa a hrať sa s malým atď.)...úúúplne stále mám v hlave taký myšlienkový pochod-úplný mix(dôležité i absurdity)...a som čierna kronika,vždy myslím na to najhoršie,aj keď som šťastná a vysmiata...takže pre nás všetky predsavzatie do roku 2010: 10minút denne relax pri čajíku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Mami, prečo tsk rýchlo ješ?" veta môjho dieťaťa pri nedeľnom obede.
" Ty strašne rýchlo ješ!" veta na stretnutí v Jasnej 
.
Mali sme ísť na kávu, ale bolo by to len tak na 15 minút aj s cestou servírky. Ideme, nejdeme??? Ale však aj tak viac neposedíme .
Rýchla doba, rýchla a väčšinou sa ponáhľame vieš kam ...
Idem si ja uvariť čaj a vyložiť nohy s knížkou (Ježiško naježil ).
PS: Chystám ti príspevok do premien - bude to veeeľka PREMENA!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tým pobehovaním máte pravdu ,ani ja som nevedela oddychovať,nevedela som sa zastaviť a ani prestať premýšlať .Ešte to vybaviť ,kúpiť,zohnať.Stále v jednom kolotoči a ako manžel zomrel nevedela som ani spávať.Ráno som stávala unavená viac ako večer,ale zmenilo sa to .zostala som sama so synom.Viem si pozrieť telku(večer),viem si vypiť v pokoji kávu .A mám toho pokoja dosť aj by som povedala moc.20 rokov som bola v pohotovosti a teraz si na to neviem zvyknúť.Viete dievčatá že je to ťažšie ako makať?A preto dokiaľ to vaše deti a lásky potrebujú tak sa im venujte je krásny pocit vidieť ich v noci kľudne spať ako píše fidorka a príde čas aj na vyloženie nôh aj na kávičku v kľude a aj na 2 hod.vo vani len treba trošku počkať.Všetky vás pozdravujem a prajem šťastné vykročenie do Nového roku a hlavne veľa zdravia a pokoja v duši
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila vytiahni ten krasny porcelan zo sekretaru a pouzivaj ho denne.Ja milujem caj z krasnej salky,z hrnceka mi tak nechuti.Naucila som sa pit caj aj kavu bez cukru prave vdaka krase salky.Raz za tyzden mam taky zvyk,ked som uz doma sama prichystam si krasne ranajky a vonavy cajik alebo kavu do postele alebo ku vani a hodinku si uzivam.Vyskusaj je to veeelmi prijemne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka....ja Ti držím palce..k tej Tvojej premene,ale hlavne aby si rýchlo vyzdravela...Ani nevieš ženo,jak si mi hovorila z duše..Od sviatkov rozmýšľam o tom,že napíšem sem môj postreh o Vianociach,ale neodhodlala som sa,pretože by to nebolo nič veselé..Kým boli deti malé,nevedela som tiež čo je to spomaliť,zastaviť sa o oddychu ani nehovoriac keďže som ich vychovávala sama..stále som si predstavovala aké to bude,ked vyrastú a budú mi pomáhať..Vyrástli.. ale ten pocit stresu ako píšeš a štvanej zvery /to je prekrásne prirovnanie / mi ostal po dnes deň..
Pred Vianocami som si sama sebe prisahala,že aj ja pôjdem do mesta na punč,popozerať obchody,poflákať sa s kamoškami...No určite!!! Kedže máme 15.1.stužkovú,nabrala som si objednávok na vianočné pečenie,do toho ma zaskočili štyri torty na poslednú chvílku a keďže neviem povedať nie a každý ma ukecá na počkanie, moje dva týždne pred sviatkami vyzerali tak,že z práce som chodila o piatej poobede domov,do druhej v noci som stála pri trúbe /som ja pekná trúba !!/ a dva dni pred Štedrým večerom sa nedalo nikde stúpiť kôli škatuliam s koláčmi..Upratovať sa nedalo,Swapík som ledva stihla zabaliť,nákup som robila ráno 24.12....darčeky som vybavila cestou domov za 30 min...nenormálny stav!!..a zasa som bola tam,kde som vôbec nechcela byť..Ale čo ma zaskočilo asi najviac bolo,že traja z tých,ktorí ma otravovali s pečením si nakoniec ani neprišli pre koláče,lebo "nestihli"..400 kusov mi zostalo..peniaze v čudu,plač na krajíčku a nevýslovná zlosť..nie na nich..zlostila som sa na seba! A tak som si slubovala "sama sebe si",že KONIEC!!..toto už robiť nebudem!....posledný krát!
Na spestrenie a umocnenie tohto zážitku som stihla ešte pojednávanie na súde o výživnom na syna a dva dni na to dedičské konanie po ockovi,ktorý umrel pred troma mesiacmi...Takže na Štedrý večer,ked som mala ísť s deťmi k mame ako každý rok som jej volala,že som úplne grogy a že jednoducho nevládzem sa ani obuť!!..Totálne na mňa všetko doľahlo!...Hmmmm... a neviem,či to mám spomenúť,ale bolo mi strašne ľúto aj to,že môj syn po návšteve jeho otca, ktorého vidí len sporadicky nechcel ísť ani k stolu a vyhlásil,že neznáša Vianoce... Všetko sa dá prekonať..len tých nádychov a výdychov bolo viac ako obyčajne...A tak som si sľúbila PREMENU...
Hneď po stužkovej v januári som zvolala moje Drbárium - stretko kamošiek pri čajíku u mňa doma,oslávime moje narodky,na február som si naplánovala cestu do Piešťan k rodine,v marci pôjdem zasa na tri dni na východ k známym... a takto každý mesiac niečo pre seba spravím...radôstku..potrebujem nabrať nový dych..ja viem,že to zvládnem..a viem,že budúce Vianoce budú iné...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž tie predsavzatia na konci sú veľmi fajn, drž sa ich, tento rok bol celý veľmi náročný. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to bolo moc aj na koňa , prajem aspoň do konca roka vytúžený oddych a vo februári, keď budeš v PN, tak sa ozvi, dáme nejaké mini stretko s kávičkou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
OK !!..budem rada... a teším sa!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hlasim, ze s cajom sa mi dari posadit slabsie, ale uz som sa parkrat stopla, ked som s ranajkami, vecerou ci obedom, chcela putovat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sa poda, Kami. Nakoniec si z cajikovania jedenia urobis ritual. A bude z teba gurman a fajnsmeker
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A najsamlepsie bude ak z toho vsetkeho este vynecham haldu sladkeho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka,
až teraz som si prečítala celý článok aj s odpoveďami. Prosím ťa, v dobrom a po vlastných skúsenostiach - udrž sa aspoň chvíľu v pokoji. Pred rokom sa mi zhoršil zrak - som v 1/2 invalidnom a viem,že raz/nik netuší/oslepnem. Od "odloženia viditeľnosti" som sa strašne naháňala, chcela všetko stihnúť,upratať,navariť,poprať,urobiť každému všetko čo ešte len ani nepovedal.....veď čo ak sa zajtra zobudím slepá?!Bola som nervózna, zlá, niekedy skoro až hysterická.A vtedy som si uvedomila, že ubližujem - okoliu i sebe. Neviem prečo, a čo sa odohralo,ale jedného dňa som si povedala,že si "ukradnem aspoň 15 minút denne LEN a LEN PRE SEBA. Rodinu som poprosila, že keď budú počuť tikať minútky a mňa uvidia sedieť pri šálke čaju, nech ma láskavo nevyrušujú. Zvykli si, a ja si počas tejto pauzičky rekapitulujem svoj deň. Tie pekné momenty, čo som kde - kedy - koho - videla.Čo ma potešilo, čím som ja potešila... Toto je moja premena. Stála ma naozaj dosť sebazapretia a pomohli naozaj minútky, ktoré odtikávali tých 15 minút, ale pomohlo mi to. Zmeniť seba, svoj vzťah k okoliu a dúfam, že k lepšiemu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamila26
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jééééj - a prečo nedá takú úlohu niekto mne?????
) - lebo samozrejme, vtedy bolo treba "kumulovať" aktivity, hlavne tie relaxačné, oddychové - tak som si zvykla na takéto 2 v 1, proste ja si ten oddychový čajík vždy uvarím "k niečomu".
Inak - tiež je to asi taký nejaký prežitok - "zlozvyk" z čias, keď boli decká malé - ja si veru snáď ani neviem predstaviť vypiť si kávu či čaj "len tak" - teda napríklad bez toho, aby som si pri tom listovala v časáku (alebo dnes skôr v NM