Rok XXL zmien a predsavzatí

Z voňavého bábätka sa pomaly stáva mladý muž a ja, doposiaľ obetavá matka, sa momentálnu fázu metamorfózy ufrflanej kukly snažím prehliadať cez iné, zmysluplné aktivity. Začínam sa rozpamätávať, čo som to ešte také chcela dosiahnuť v (teoreticky) záverečnej tretine svojho bytia, ak nám bude vôbec dopriate. Lebo ten motýľ, čo čochvíľa vzíde z kukly, rozprestrie krídla a vydá sa za vlastnými cieľmi.

Minulý rok som sa na potulkách Bavorským lesom zaľúbila do tamojšej prírody a začala zvažovať možnosti. Blízkosť českej hranice rozhodla a ja som sa pustila do intenzívneho hľadania. Veľakrát som mala cieľ na dosah ruky a po každom novom neúspechu (lebo ma predbehol niekto iný) menila priority. Lepšie povedané nanovo zvažovala pre a proti.

Z toho, čo som nakoniec získala, sa veľmi teším. Nikdy som nebola nejakým veľkým fanúšikom novoročných predsavzatí, ale tento rok je to iné. Tento rok som si dokonca kúpila extra debilníček na zapisovanie jednotlivých aktivít, čo všetko potrebujem vybaviť, čo všetko sa nové potrebujem naučiť. Ako chovať alpaky, ako postaviť lego domček z dreva. Potrebujem znovu oprášiť angličtinu, rozmýšľam nad seniorským štúdiom (niečo v poľnohospodárskom smere), kurzom poľovníctva. Listujem knihou o permakultúre. Hlavu vetrám po večeroch pri štrikovaní (patrí to ku tzv. premenám "do it yourself"). Zvažujem, či znovu vyučovať nemčinu - čisto teoreticky na nejakej základnej škole hneď za hranicou. Na august spisujem turistické atrakcie na trase Seattle-Vancouver-Toronto, aby sme neboli prekvapení ako kedysi na Novom Zélande.

Ešte prednedávnom som tvrdila, že kým Michael neskončí gymnázium, zostanem v Mníchove. Dnes neviem s istotou povedať, či v ňom vôbec vydržím do leta. Začínam pomaly pokukovať po inzerátoch na pracovné miesto v mojom novom pôsobisku. Najlepšie tri dni tam, štyri tu.

Už nechcem iba snívať, už chcem konať. Lebo život nekončí dospelosťou potomkov, život sa práve rozbieha novým, interesantným smerom Mrkám

Komentáre

To všetko znie ako riadna výzva a miesto musí byť ozaj krásne, keď si tak netrpezlivá. Ale rozumiem tomu, byť tak blízko svojho sna .... Nech sa darí . Áno

dakujem Úsmev

pána beka :-)))

ty to rozbiehaš

práve som rozmýšľala, ako veľa vecí nám ujde lebo sa bojíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny

zaujímalo by ma aj, ste v tom s mužom spolu??...vaše sny idú jednym smerom, alebo prerážaš len ty??

odpovede na tvoje otazky su na dalsi blog Úsmevrozhodla som sa jednotlive etapy zapisovat u seba na blogu - viacmenej pre seba, aby som videla, ako napredujem, aby ma cierne na bielom pohanalo vpred, tak ked chces, nakukni tam, hoci prave ten spominany blog s odpovedou este nie je zdokumentovany (lebo ten konecny vyvin som neocakavala ani ja Chichocem sa ) kazdopadne teraz cez vikend planujeme navstivit veltrh s montovanymi domami

dik

Niekedy je možno tie želenia treba vysloviť. Pekne nahlas.

Cez Vianoce môj manžel upratoval fotky. Teda, práca bola podelená, pred rokom som ja povyberala, dala urobiť a popísala dátumy. Len pre istotu, aby nevyzeralo, že ja nič nerobím Veľký úsmevVeľký úsmev

No a pri tej príležitosti vyhrabal moju fotku staru asi tak 35 rokov. Bola som vtedy na návšteve u tety. Vtedy to kapitalistická cudzina. Zobrali ma na výlet na jazero (stade tá fotka). A v slabej chvílke sa zasnívala - mať tak raz tu nejaké bývanie, to by bola krása. O pár rokov neskôr investovali do bytu v bývalom hostinci presne na brehu toho istého jazera, len teda trochu ďalej. Kedysi tam prebývali pašeráci, ktorí po jazere pašovali tovar. Dodnes neviem, či to už vtedy bolo vo výhľade, alebo len sa tie túžby takto zhmotnili.

niekedy v druhej alebo tretej triede na gympli sme museli prezentovat nejaky lubovolny projekt pred triedou - vybrala som si Yellowstonsky narodny park - fascinoval ma takisto ako vsetko okolo Indianov - ale inak bol pre mna nedostupny, cize zelania o jeho navsteve som brala ako science fiction ... a teraz v lete sa sf stane skutocnostou Úsmev ... a ano, sny treba vyslovit i nahlas a viackrat - nie vsetko sa da vzdy aj prakticky zrealizovat, ale ak sa da, treba o ne zabojovat

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok