reklama

Rozpúšťame programy s radosťou i bolesťou...

Pridal/a Anonymný (bez overenia) dňa 03. 10. 2010 - 15:16

reklama

Kto som ? Načo tu som ? Čo tu mam robiť ? Čo je moja úloha ? Čo je ego a čo som ja ?
Takto ku mne netrpezlivo prehovárala moja duša. Neúnavne od detstva až po dnešný deň.
Keď sme sedeli v pohostinstve s Havranom a tým veľkým mužom, nazvime ho Milanom. Neodolala som a spýtala som sa. Čo tu mám robiť ? Načo som sem prišla ? Nauč sa komunikovať s mužmi. Tak, ako moja duša dychtivo čakala, že sa prebudí moje vedomie, opäť klesla na dno. Nič viac ? Len pre toto ? To je celý význam môjho bytia ? Odchádzala som nespokojná, nepokojná a neucelená. Znútra ma znova žral červík nevedomosti. To predsa nemôže byť pravda. Tomu never. Si viac, ako len žena. Ako hmota. Ozývalo sa z vnútra. Prečo by mi však klamal niekto, kto má prístup k zasväteniu, kto vie to a to ? Nenamýšľam si opäť ? Možno som skutočne len tá malá skladačka. Podstatná, ale nahraditeľná. O pár dní som sa celkom nečakane "zbavila" môjho nastávajúceho duchovného učiteľa. Cítila som, že "okolnosti" tomu bránia. On bol pracovne zaneprázdnený a mne nevyhovoval prístup.
Hnev. Hnevala som sa na Univerzum, na seba, na učiteľa. Ako to môžeš do čerta dopustiť ?! Konečne som sa rozhúpala a ty takto ?! Ako si to ten učiteľ dovolil ?! Do čerta s týmto celým. Idem zas sama. Ale ja chcééém kruci špagát učiteľa ! Čo to nechápeš ? Celé zle...
Vo svojej naivite som si myslela, len to najhoršie. Vo svojich programoch. A zrazu ? Ustúpil hnev. Hmla sa začala rozplývať.
On ťa učiť nemohol, nebol tvoj učiteľ. Nebola to tvoja cesta. Ty predsa nie si tu LEN kvôli komunikácii s iným druhom energie. Ty nie si len žena. Nie si LEN žena a napriek tomu je dobré a žiadúce, že tebou vibruje ženská energia. Si úžasný a nenahraditeľný potenciál energie, ako každá jedna duša .
Kto to je ? čo to ku mne rozpráva ? Blúznim snáď ? Sedím v priestore. Som tu i tam. Asi nemám telo. Hlas nepočujem a predsa, predsa ku mne doliehajú informácie. Hladia mi dušu. Objímajú ju. Sú láskavé.
Prečo ? : chcem sa spýtať. Nepočujem nič. Len cítim, že všetko je v poriadku. Cítim, ako sa hnev lieči a reparujú sa škody. Ako celú záležitosť objíma láska.

Čo sa to deje ? Čo to je ? Rozpúšťame autopilota, pretože Ty si pilot. Ja ? Áno Ty. JA, veď ja som taká malá ! Smiech a neskutočná hravosť zavládla v priestore. Naozaj ?! Pozri, aká vieš byť malá a veľká zároveň. Ako galaxia na Orionovom páse, alebo mliečna dráha Váľam sa od smiechu po podlahe. Mikrokozmos v makrokozme. Duša je nekonečná, ale dokáže sa čiastočne vtesnať aj do ľudského tela. Hmm. Necítim sa tu dobrovoľne. Som tu na silu. Mne sa tu nepáči ! Nepáči sa tu tvojmu egu, tvojim programom, lebo ich prerábame Mrkám Uisťujem ťa, že tvojej duši sa to bude páčiť čoraz viac a nekonečne sa teší.

Hmm. Bolí to, občas to hodne bolí. Občas to neviem ukočírovať a ide to dole brehom. Neviem to !
Učíš sa, ale sme tu a pomáhame ti. Keby nás viac ľudí k sebe zavolalo, tiež by sme im pomáhali. Veď to cítiš.
Ale prečo ma zbavujete vecí, ktoré sú mi najdrahšie.
My ťa ich nezbavujeme. Zbavujeme ťa závislostí. Je to radostný pohľad pre dušu, a bolestný pre hmotu. Keď budeš viac dušou, ako hmotou intenzita bolesti sa zmenší Úsmev Zlomené srdce

Úsmev Zlomené srdce


reklama

reklama

Polárka (bez overenia), Ne, 03. 10. 2010 - 15:35

jaaaj Objímam Bozkávam Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Zuzana1978, Ne, 03. 10. 2010 - 15:44

Slnko Tesim sa s Tebou

Zuzana1978, Ne, 03. 10. 2010 - 17:35

A mozno Ta ten ucitel naucil presne to, co mal: ze nemusis hladat vonkajsi zdroj vedenia...mozno, ze to co teraz potrebujes je ukryte v tebe pod nanosmi v urcitych koncepcii, ktore v tejto etape budu testovane... Mozno len treba, aby si sa dokazala sustredit na svoje vnutro a dokazala nacuvat svojmu vnutru/srdcu a to co sa ti snazi povedat..dalsi krok bude potom velmi jednoduchySlnko

Polárka (bez overenia), Ne, 03. 10. 2010 - 17:41

Hej, chvilu mi to trvalo kym som to stravila Chichocem sa.Dupala som nohou, ako male dieta a trvala na svojom. Chvala Bohu maju so mnou Bozsku trpezlivost Zlomené srdce Za co im dakujem Objímam Objímam Objímam

cibinkals, Ne, 03. 10. 2010 - 16:58

...pohlad do zrkadla, a nech je v tvojich očiach spokojnost....to je to nejhlavnejšieZlomené srdce

ivet36, Ne, 03. 10. 2010 - 19:05

A co keby si Ty sama zacala byt ucitelom....sebe v prvom rade a inym v druhom......hmmm?Neuvazovala si Ty nad niecim takym uz?
ivetMrkám

Polárka (bez overenia), Ne, 03. 10. 2010 - 21:40

To prvé sa učím akceptovať, a to druhé ma ešte veeeeeľa času Úsmev
Ale chcela som odovzdať možno posolstvo, že všetko čo nami húpe sú väčšinou naše programy, ktoré môžeme cielene ovládať. I keď, dá to niekedy riadne práce. Ak však požiadame o pomoc, príde veľmi rada a nezištne Úsmev Objímam

púpavienka, Ne, 03. 10. 2010 - 21:16

Nuž niečo podobné som prežívala pred 10 rokmi a cítila som sa zo začiatku stratená, odrazu som bola sama sebe učiteľom a dokonca tým najväčším. Pripomenula si mi to. Ďakujem a objímamBozkávam

Polárka (bez overenia), Ne, 03. 10. 2010 - 21:41

Úsmev Objímam Objímam rado sa stalo

Core, Po, 04. 10. 2010 - 00:41

No keby sa to podarilo aj mne - aspon na par%.Mlčím Snazim sa, snazim - ale to co ma hryzie vo vnutri je asi stale silnejsie. Babo radBozkávam . Ako sa zbavit hnevu - pocitu nespravodlivosti - zavisti.Vyplazený jazyk

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 01:56

Neviem čo ti bude vyhovovať, ciest je veľa Úsmev
Možno na začiatok je dobré upresniť si, a snažiť sa zistiť čo skutočne SOM ? Som telo ? Som len telo ? Som len hmota ? Na akých úrovniach fungujem.
Ak to už viem, môžem pokračovať, pretože zistím aký je môj potenciál na rôznych úrovniach môjho bytia. Netreba to vzdávať po prvom, ale ani po desiatom neúspechu. Netreba zaspať na vavrínoch s tým, že my už sa nemáme nič učiť. Prd Veľký úsmev. Nemožné. vždy sa je čo učiť, inak zastavíme svoj vývoj.

Hnev, pocit nespravodlivosti, závisť - sú akokeby programy. Ak si bytosť uvedomí, že je tvorca, že má život vo svojich dlaniach každý jeden okamih, a začne žiť tvorivo, tvorivo usmerňovať svoje TU a TERAZ má možnosť tieto programy eliminovať. Jednoducho sa pristihneš pri hneve. Ako napr. ja. Hnevala som sa najprv na skoromôjho duchovného učiteľa, že nemá čas. Potom na vyššiu moc, že mi ho vzala. A potom na seba.
A potom ma niekto vzal za rúčku, keď som prestala dupať nožičkou a ukázal mi čo to spôsobilo. Nič pekné, ale aspoň poučné. Treba analyzovať. Ísť do hĺbky toho pocitu, neustále sa pýtať PREČo závidím, hnevám sa, prečo sa cítim ukrivdená - obeť ? čo za tým stojí ?
A to čo za tým stojí mi vyhovuje ? Páči sa mi to ? Chcem, aby to bolo mojou súčasťou ? Stotožňujem sa s tým ?

Nie ? Tak ja už viem, že nie som LEN telo, nie som LEN hmota, nie som LEN moje ego. Že môj potenciál je omnoho väčší a má širší záber. Tak sa na vedomej úrovni rozhodnem, že hnev, závisť, a xy vecí nebudú mojou súčasťou. Tieto programy odmietam napĺňať a hotovo. A oni sa opäť vrátia, aj keď človek maká Vyplazený jazyk Budú sa vracať dovtedy, kým ich človek nespracuje úplne.

Prostriedkov, ako sa ich zbaviť - týchto negatívnych programov je veľa. Niektorí ľudia to nemajú radi, ale je dobré veľa čítať, skúšať sa napojiť na svoje srdce a svoju duše. Pôjde to :), treba veriť. Veľa síl a šťastia prajem Slnko Zlomené srdce

magic, Po, 04. 10. 2010 - 10:02

jedneho cinskeho mudrca navstivil mlady muz s tym, zeby chcel byt jeho ziakom. dosiel, uctivo pozdravil a cakal, co bude, lebo slusnost prikazovala nezacat hovorit prv ako starsi vzneseny muz. ale bolo ticho. znervoznel, nevedel, co teraz dalej. tak sa odvazil spytat: pane, mozem jednu malu otazku?
mudrc mu odpovedal: NIE! Kto sa chce pytat, musi sa najprv otazky naucit klast. Inak jedna otazka splodi dalsich sto. A nakoniec je tvoja mysel zahltena len nekonecnymi otazkami, a preto nepocujes odpovede. Odpovede dostava len ten, kto sa nepyta, ale pocuva. Nauc sa pocuvat.

A nedavno som citala:
K blazenosti sa clovek dostane len dvoma cestami: bud preryva hlavou bahno ako zemsky cerv alebo vzlietne k nebesiam ako ohnivy drak. Obe cesty su spravne.

Asi sa zbytocne privela pytas, premyslas, akoby si svoje bytie tlacila dopredu, aby si za tento zivot stihla pochopenie zivotov troch.
Osobne mam odskusane, ze ked nieco momentalne nedosiahnutelne chcem/potrebujem vediet, necham to tak. Po case (rychlo, alebo aj za par rokov), odpoved pride ako na tacke, jasna, zrozumitelna. Bez namahy, bez patrania, bez pochmurnych myslienok tapania a neistoty. Fakt je, ze nie vzdy sa mi ta odpoved paci, hlavne ked sa dostane do krizku s mojou vrodenou lenivostou. Ale to uz je iny problem.

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 10:28

S príchodom odpovedí momentálne nemám nejaký závažný problém Úsmev - skôr naopak. Je však pravda, že som netrpezlivá a chcela by som všetko najradšej hneď, lebo včera bolo neskoro Veľký úsmev. Taká zbrklá dušička, alebo fluber Veľký úsmev Chichocem sa.
Relatívne máme všetci toľko času koľko potrebujeme. Myslím si však, že sa treba aktívne zapojiť do svojej premeny. Aspoň ja to vidím na sebe, ako sa mení svet okolo mňa. Ako sa pretvára energia vo mne /ak momentálne aktívne a vedome som, žijem/, a okolo mňa. A dokonca to zatiaľ ide aj bez duchovného vodcu v hmotnej dimenzii - čo som niekedy považovala za viac menej nemožné Úsmev.

Ale nie o tom som chcela. Ja som vedela, že to mám dopísať, len tá lenivosť, a pohodlnosť Chichocem sa ... Asi ju zaženiem na budúce do kúta mršku jednu Veľký úsmev.

V zásade išlo o to, že každý z nás má možnosť načrieť do informačného kanálu a sprístupniť si akékoľvek informácie. Stačí sa započúvať do svojho vnútra. Keď to tu Jahodka spomínala, mňa vystrelovalo zo stoličky Veľký úsmev. Ako to môže tvrdiť, ja nič také nemám ! Vrrr Veľký úsmev
Nemám teraz, neznamená, že nebudem mať zajtra, ale len tak z neba to väčšinou nespadne. Treba odbúravať vrstvy programov, ktoré nám v tom bránia /veď vieš vedome žiť, vedome sa rozhodnúť - prečo to kričím ? ja nechcem kričať, prečo sa hnevám, veď ja nechcem, aby toto bolo mojou súčasťou ? čo je za tým ?/. A aj keď to bolí nezastaviť sa. Samozrejme, že to bolí Veľký úsmev. Ale koho to bolí ? Mňa ? Kto som ja ? A už to ide... Dvere sú otvorené pre každého, každý jeden je dôležitý.

No a áno, toto nie je celkom z moje hlavy, som len sprostredkovateľ. Nič viac, nič menej. Ale pokladám za dôležité, aby sa ľudia dostali k takýmto informáciám. Už začínam aj prispôsobovať formu, tak, aby bola skôr hladkajúca, ako fackajúca Úsmev

linda999, Po, 04. 10. 2010 - 10:23

Dobre napisane Áno
Tiez som zistila, ze vacsinou kto sa dava do ulohy ucitela, ma sam so sebou este vela starosti a prace.
Od ucitela musi byt predovsetkym citit pokora. Vtedy sme motivovani k nemu pristupit.
Ale nemyslim si, ze ucitel je nevyhnutny. Ako pisala hore niektora zienka - nebola to tvoja cesta.
Zlomené srdce

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 10:34

Ak budem úprimná dal mi nádhernú lekciu, po ktorej voľačo odpadlo. A to čo odpadlo spustilo vodopád. Takže mu mám byť za čo vďačná Zlomené srdce. V tomto kontexte bol mojím učiteľom, a niečo ma naučil. Ale v tej hmle som to nechcela vidieť. Vždy som to chcela na niekoho otočiť. Nakoniec som pochopila, že aj pre mňa stále platia zrkadlá a ľudia okolo mňa mi odrzkadlia všetko, čo nemám spracované.
Ako vravíš, je to o pokore a o láske, ktorá ide z takých ľudí - tzv. osvietených. A to je na nich tak nádherné, dokonca by som povedala božské Objímam Zlomené srdce

Adinka, Po, 04. 10. 2010 - 19:10

Chichocem sa No vidíš, a zase je všetko tak ako má byť Mrkám ....
Ja keď mám pocit že nejako to nejde ďalej alebo cítim že už už vidím tú ďalšiu cestu, len v poslednej chvíli sa zľaknem alebo sa to snažím "prerozumovať" až to stratím, zvyknem okrem iného použiť runový cvik "Othala" , ktorý privoláva ľudí čo ma majú posunúť :D predstavujem si vždy pri tom priateľov -ale pozor, ono to nemusí byť vždy príjemné ... Preto aby som sa nazaľakla, pospevujem si Radúzu: ... pochopím že nepřítel, ať už chtěl anebo nechtěl nejlepší byl učitel Bozkávam
Ale tam hore vedia, že so mnou najlepšie podobrotky Slnko Slnko Slnko

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 20:40

No, veď toto Vyplazený jazyk. Niekedy si retrospektívne poviem, Božínku - si ale bola náramne slepá Chichocem sa.
Mne v poslednej dobe šahajú na všetky "istoty". Ale zdá sa mi, že makajú na mne, ako fretky, pretože už dávno som sa napriek tomu čo sa deje necítila lepšie. Dokonca by som povedala, že v tých istotách mi bolo horšie. Akosi som zlenivela a zatiahla ručnú. Teraz sa veci pohli a mám z toho omnoho lepší pocit Slnko Slnko Slnko

Amalka, Po, 04. 10. 2010 - 21:14

Polarka, Ty veris alebo neveris v Boha? Nemyslim univerzum, myslim Boha ako zivu osobu.

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 21:46

Ja neriešim, ako "to" kto nazve. Myslím si, že v princípe ide o "to" isté /mýliť sa však môžem/. Isteže si Boha nepredstavujem, ako starého deduška na obláčiku. Skôr, ako nekonečný tvorivý, energetický potenciál, ktorý je skutočne všade, a je v dokonalej rovnováhe. A "to" čo nazývam anjelmi, tiež nevnímam, ako okrídlených ľudí. Keďže ja som ich ani nevidela. Občas ich pri sebe cítim. Či je to skutočne anjel, alebo iná svetelná bytosť na 100% neviem. Veď ja som ešte len na začiatku Váľam sa od smiechu po podlahe

Zuzana1978, Po, 04. 10. 2010 - 21:53

Hmmm v existenciu anjelov verim aj ja. Citala si Coelho: Valkeries?

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 21:57

Mám od neho pár kníh, ale zrovna túto nemám Úsmev

Zuzana1978, Po, 04. 10. 2010 - 22:05

Valkeries opisuje autorovu osobnu skusenost zo 40 dnoveho pobytu v Mojave pusti pocas ktoreho sa naucil komunikovat so svojim anjelom.

Amalka, Po, 04. 10. 2010 - 22:09

ja len ze hovoris Bozinku alebo vdaka Bohu a pod. Chichocem sa tak som bola zmatena Mrkám

Polárka (bez overenia), Po, 04. 10. 2010 - 22:28

Ano, nemám s tým problém. Ale je to slovo a pod každé slovo si každý z nás môže predstaviť niečo úplne iné. To máš, ako s tými čarami a energetizovanou vodu Úsmev

púpavienka, St, 06. 10. 2010 - 20:21

Amalka, napadlo ťa niekedy, že aj ten čo iba hovorí vdaka Bohu alebo niečo podobne môže mať vnútornú vieru v Boha? Vieš človek ked sa nekontroluje rozumom, povie väčšinou pravdu. Vieš aj najväčší ateista si povzdychne ked mu je zle o Bože pomôž mi - prečo? toto určite nevie ani on, ale? a to je to o čom hovorím. Tu vieru v Boha alebo niečo najvyššie máme všetci, zrejme s tým prídeme sem na tento svet a niekedy rozum nestačí ukočírovať ducha. Neviem, ja len polemizujem alebo filozofujem, ale takto som to pochopila pozorovaním ľudí v ťažkých chvíľach.Objímam

púpavienka, St, 06. 10. 2010 - 20:30

Amalka,ja si Boha predstavujem ako láskavého starca s bielymi vlasmi, ja viem má podobu môjho deda a potom aj môjho otca, ale hovorím si, ak sa mi stotožňuje s ľudmi, ktorých som si nesmierne vážila a ctila tak potom ma istotne miluje, lebo aj oni ma milovali. Myslím, že to je prijateľné pre mňa a som rada, že ho vnímam tak. To mi ostalo ešte z detstva.Zlomené srdce
Nie som aktívne veriaca.Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama