reklama

Vyššie sféry

Pridal/a Kamila dňa 21. 07. 2010 - 11:06

reklama

Opäť som tu so spoveďou dokonalej naničmamy. Moja mamka často hovorila "Zostúp z výšin", "Delej, delej ať seš v novinách" a podobne. Od malinka som bola spomalená, zasnívaná, mala rada televízne rozprávky, neskôr romantické knižky. Ak som náhdodou neplávala v ružovom opare, tak ma pohltila hĺbka čierňavy, alebo len námesačná únava. Do fuknčnej reality ma vedel vrátiť pohyb. Aj keď som športové drevo, zvykla som vďaka nemu miestami prebrať k životu.

Keď som podrástla - ťažko triezvy manžel, štyri deti a sedemnásť rokov pobytu v domácnosti, ktorá mi padá na hlavu ..., to všetko smrteľne otriaslo mojimi vyššími sférami. Pristatie v realite bolo veľmi boľavé. Keby, že som len spadla na zadok, ale ja umelkyňa rovno na hlavu. Mám štyridsať rokov, žeby som sa konečne začínala spamätávať z otrasu, ktorý som utrpela? Keď tak rozmýšľam, ja som do výšin utekala aj naďalej a samozrejme najmenej vhodným spôsobom. Temnota a únava, úteky za hranicu prítomnosti sa stali mojou súčasťou.

Už je to lepšie, dozrievam ako víno. Odkedy sa realizujem na stránkach strašidelná tma odišla, ostala len únava, na ktorú raz dorastiem - čestné pionierske. A ... vraciam sa znova k svojim rozprávočkam pre dospelé ženy. Na romantiku som nezanevrela, ani v období temna, moja zlatá psychologička mi ju naordinovala ako terapiu, teraz si ju však začínam vychutnávať. Drahý mal skvelý nápad, pri pohľade na kopu kníh pri nočnom stolíku, mi navrhol malú knižnicu v spálni. Ja ho milujem. A tak po večeroch pri uspávaní malej slečny siaham po knižkách, ktoré som už čítala dvakrát, trikrát. Na chvíľu je zo mňa hravá, usmiata, utrápeno zaľúbená krásna deva. Už si nemyslím, aspoň nie vždy, že sú to ďalšie moje úteky. Romantické príbehy prebúdzajú spiacu krásavicu, rozkošnú, zmyselnú, pokojnú aj živelnú ... schovanú hlboko vo mne. Som im za to veľmi vďačná. Nehľadám umenie, nehľadám posolstvá, múdre slová ..., nachádzam samú seba a verím, že raz aj nájdem.

Čaká ma ešte jedna náročná úloha, nadobro zatočiť s námesačnou únavou. Je mi jasné, že kombinácia, ktorú som si zvolila: štyri deti, manžel, dom, záhrada, "taxikárčenie", x - stránok, občianske združenie, moje behanie, čítanie ..., sa s pocitom úplného energetického výcucu nedajú zvládnuť ani pri najlepšej vôli. Ťažká dilema - Som to naozaj ja - večne unavená, spomalená šípková Ruženka, mala by som sa s tým vyrovnať a zariadiť sa podľa toho. Alebo vo mne naozaj drieme jedno plne životaschopné žieňa, ktoré už nečaká na bozk od princa, ale preberá veľmi pomaličky velenie nad svojím životom? Verím, že mám ešte dosť času, aby som rozlúskla túto záhadu. Ja sa stále chystám zomierať s pokojom v duši. Váľam sa od smiechu po podlahe Ešte rečnícka otázka: "Ako ide dohromady ambiciózna karieristka s totálne spomalenou a zaspatou matkou štyroch detí?" Chichocem sa Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe

Devy krásne, kam sa radíte vy? K prebudeným, či neprebudeným, realistkám alebo snílkom?
Už som Vám písala, že Vás má rada? Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce


reklama

reklama

vločka, St, 21. 07. 2010 - 11:20

som neprebudená, stále snívam a rada hrám, lietam v oblakoch s nohami tesne pri zemi...aj ja ťa ľúbim KamilkaObjímam

daisy, St, 21. 07. 2010 - 11:21

Kamilka Kvietok . Niekedy som neprebudená realistka, tiež rada snívam a mám hlavu v oblakoch, často ma však prebudí tvrdý dopad na zem.

eva m, St, 21. 07. 2010 - 11:28

dobreee, dobreee, dobreee...Tlieskam Tlieskam Tlieskam
na tvoju recnicku otazku nepoznam odpoved, ale ved je recnickaChichocem sa
A kam sa radim ja? S mojim tiez tazko triezvym manzelom k prebudenym realistkam...
sny som prisposobila realite, prestala som snivat o nesplnitelnom...
a sny sa zrazu plnia...(tie realneMrkám , hoci niektore aj take, ake sa mi neprisnili...)
tesim sa z toho, co je, nesmutim za tym, co nie je...
hoci tiene z dob davno minulych este obcas zaclanaju stastiu, ktore prezivam. Ale odhanam ich, viac - menej uspesne.
Som vdacna za to, co dostavam. Od deti, od zivota, od muza...
Ambicie? Prisposobila som ich realite a uzivam si aj male uspechy.
Eva Slnko

kuriatko, St, 21. 07. 2010 - 11:34

Delej, delej, ať seš v novináchÚsmev tak to veľmi dobre pozná moja dcérka.Jej vždy všetko straaašne dlho trvá, kým sa rozhýbe a toto hovorím dosť často.Ale to má po tatíkovi, aj on je občas zadriemaný.Chichocem sa

waikiki, St, 21. 07. 2010 - 12:05

Načo zostupovať z výšin, keď ti tam je dobre? Chichocem sa Až tak pri zemi sa nie je dobré držať, všetky potrebujeme malé úniky z reality, proste vypnúť. Bez snívania by bol život príliš sivý. Ale všetko s mierou, samozrejme. Aby zas tie dopady tak neboleli. Zlomené srdce Objímam Slnko

ludka79, St, 21. 07. 2010 - 20:29

ťažško sa mi samej zaradiť... veľkú časť svojho života trávim v akom si optimistickom opare cez ktorý vidno svet v ružovkastých farbách a zvyšný čas narážam na tvrdú realitu...áno aj ja som zasnená a asi je to tak lepšie... pri manželovi tvrdom pesimistovi vyvažujem rodinný kruh ...Hambím sa

mikve, St, 21. 07. 2010 - 12:58

Nuz kam sa radim ja sama to ti tazko poviem, nezvyknm nad sebou takto premyslat, casto vsak pocuvam o sebe ( samozrejme kritika z kruhu najblizsich) vraj nezijem v realnom svete, ze zijem niekde vo svojom vysnivanom a v tom realnom nie som schpna fungovat. Po precitani tvojho blogu Kami som sa teda nad sebou zamyslela. Ano moje okolie ma pravdu zijem svoju rozpravku mozno neschopna fungovat v realite, ale pozrime sa pravde do oci. Som tu a predsa zijem. Napriek mojej rozpravke. A preto teda vravim: som tym kym chcem a zijem vo svete v ktorom chcem zit a predsa sa to da.
Aby som to rozobrala na drobne"Zijem ako by som bola bohata, zijem ako by som vsetko stihala, zijem ako by ma nic netrapilo, zijem ako by som bola stale stastna, zijem ako by mi nic nechybalo -a vsetkym naokolo tvrdim ze to tak aj je...dokonca to tak aj citim aj ked to ostatni nechapu- no aco ...ja to tak citim a basta fidli" je to predsa moj svet nie?

apple, St, 21. 07. 2010 - 12:59

Zlomené srdce ja som bola plachý plačko, ale aj vďaka NM, rastiem a pevniem, ĎAKUJEM!!!Ste úžasné!Zlomené srdce

brona, St, 21. 07. 2010 - 13:01

Zaradím sa hneď, ako sa zobudím a zistím, kam patrím...Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa
Kvietok Zlomené srdce Slnko Zlomené srdce Kvietok

Kamila, St, 21. 07. 2010 - 14:28

Raz si spomínala, že je lepšie sa nezobudiť, to by sme sa mohli dozvedieť niečo čo sme nechceli, načo sme ešte nedorástli. Chichocem sa

fidorka, St, 21. 07. 2010 - 14:35

ja som bývala kedysi ťažký realista,čo je zo mňa dnes,ťažko povedať,pretože jedného krásneho dňa som stretla teraz už MM,a ten mi vie v tú pravú chvíľu nasadiť ružové okuliare.Priznám sa dobrovoľne,že zo začiatku som odolávala,ale on to vie tak pekne romantikuš,že som si na to veru zvykla a páči sa mi to.Veľmi často mi to pomáha pochopiť druhých a zahodiť na chvíľu svoje starosti,oddýchnuť si,čo som pred tým nevedela...Zlomené srdce Úsmev Slnko

Kamila, St, 21. 07. 2010 - 14:42

Tak to je podla mna velmi vzacna premena. Srdecne blahozelem k manzelovi. Kvietok

ja_hodka (bez overenia), St, 21. 07. 2010 - 15:28

Mne sa zda, ze v kazdom je nieco z oboch, u niekoho prevazuje jedno, u niekoho druhe a niekto dokonca vie v sebe v pravej chvili to prave najst, pracovat s tym...Ja viem, ze bez moznosti zasnivat si, by som nemohla dobre fungovat ako realista. Pre mna je to psychobalzam Úsmev

ivet36, St, 21. 07. 2010 - 22:24

Kami.....pekne si sa zhodnotila.....nie si sama....a ani ja uz neviem, kde som, co robim a kam vlastne kracam....a je to vobec dolezite vediet?...ktovie.
ivetMrkám

Kamila, Št, 22. 07. 2010 - 13:51

Najpodstatnejsie je, aby sme sa pri tom citili dobre.Úsmev

lusesita, Št, 22. 07. 2010 - 15:41

Aj ja teba Kamilka Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama