Príbeh ďalšieho života II.

Milá Edit, tým tisícročím, to si asi celé vystihla. Lebo to som sa pýtala ja, moja rodina, kolegovia a priatelia okolo.
Vtedy som akurát nemala už sily na to, aby som niekde "žalovala" alebo sa ešte dožadovala nejakého prešetrenia.

Je pravda, že u gynekologičky som bola prvý krát v 16-tich. Vraj robila čo mohla (inak - som stále u tej istej) Skúšala som aj iných, ale výsledok bol úplne rovnaký, takže mi zostalo len sa s daným stavom zmieriť.
Jej to už bolo podozrivé, tak ma pri kontrole, keď všetky testy boli opäť v poriadku, poslala na kožné a pľúcne. Vôbec som nechápala, prečo. Vravela, že problém môže byť niekde úplne ale úplne inde a prejavuje sa to takýmto spôsobom. Tak som šla.

U kožnej, až na neviem aký ster, v podstate všetko OK.

U pľúcnej mi do predlaktia pichli mantu, ktorá nereagovala - čiže údajne tuberu som nemala, rontgen OK. No tam ma po prvýkrát pľúciarka informovala, že existuje tuberkulóza ženských pohlavných orgánov a močových ciest. Ona sama, žena pred dôchodkom, sa s tým stretla jediný raz v živote. Mladú ženu ale vyliečili bez následkov a dnes má zdravé dieťa. Vraj, nech to neberiem osobne, ale ona by mi to aj želala, keď ma tak počúva. V mojom prípade by to bola tá najlepšia diagnóza, akú mi mohli potvrdiť.

Lidičky, ja som tak strašne chcela mať tuberu, až si to neviete predstaviť! Vedieť konečne, čo vám je a ako sa to dá liečiť - o tom, že sa to dá aj vyliečiť ani nevravím! - fakt som sa za to modlila.

Chceli ma poslať na špeciálne vyšetrenia do Vyšných Hágov - do odborného liečebného ústavu pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ak mám byť presná. No najprv sa konal ten zápal pobrušnice a čriev a nová košická nemocnica.

Normálne vážne ma vtedy odoperovali - prednosta kliniky mi vysvetlil, že to nebude nič hrozné, len 3 dierky pre laparoskop a nástroje+ doba hojenia je oveľa kratšia, tak som sa aj tešila, že to nebude taká dráma, ako po slepáku. Vraj mi USG ukazuje nejaký útvar - už ani neviem koľko cm x koľko cm veľký, to dajú preč a bude mi šeja - hoja, duša moja!

Keď som sa zobudila, až na nepríjemný pocit dusenia, keď som si sadla, som sa cítila skvelo. To ma dusil len vzduch, ktorý do mňa napumpovali pri operácii.(Ak ste ešte nepočuli, to vás položia na stôl hlavou dole - nevisíte ako netopier, naklonia len o pár stupňov, roztiahnu vám nohy - medzi nimi stojí lekár, ktorý operuje - a napumpuju dákym oxidom, aby sa vám oddelili črevá a bolo tam viac toho priestoru). Ten vzduch tam zostane, ale on sa postupne vstrebe - za dva - tri dni, no dovtedy ma strašne bolelo pri kľúčnych kostiach a nemohla som sedieť ani stáť.

No očividne sa mi uľavilo. Bolo mi síce čudné, že mám akúsi veľkú lepku na ľavej strane oproti tým zvyšným dvom - v pupku a napravo dole, ale neriešila som to.

O dva dni som sa chcela ospršiť. Pekne som sa spýtala sestričky, či si môžem poodlepovať tie flajstre, vyzerala čudne, ale dovolila. V sprche som videla, že presne po dĺžke rezu po slepáku mám nový - rovnako dlhý. Zasmiala som sa, že toto je tá dierka...

Keď som zo sprchy vyliezla, už ma čakal prednosta. Sedel na posteli a začal:" Viete, to preto, lebo sa kolegovi stala taká vec - laparoskopom vám pretrhol jednu z hrubších žíl, silno to krvácalo, tak sme to museli svorkovať. Stáva sa to štatisticky jeden z 1000 prípadov, ale stáva sa to."
Proste sa tá cieva neuhla pánovi doktorovi, krava jedna. Dívala som sa na neho, že o čom to, preboha, ten človek rozpráva. Ale vraj nech sa neobávam, vybrali mi z pravého vaječníka veľa veľa malých cističiek, šlo to na rozbor, no už bude dobre.

Plus vysvetlenie pôvodu mojich ťažkostí: keď som mala 10 rokov, vybrali mi slepák, no do otvoru na hrubom čreve, ktorý po ňom zostal, sa mi zasunul pravý vaječník a zostal, masochista, trčať - prepáčte sa výraz - v srač..... A keďže to nie je normálny stav a jemu to vadilo, preto tie moje bolesti a pichanie v pravom boku od 10 rokov veku. Celý sa "zapálil pre vec" a toto sa moja gynekologička márne snažila riešiť medikamentami... Syzifovská robota sa tomu vraví. Takže kočky, veľký pozor na na apendixy - či u vás alebo vašich dcér. Osobne odvtedy poznám 6 žien a malých dievčatiek, ktorým operácia apendixu pomohla k poriadnym problémom.

Nič som si z toho nerobila, celá rodina spolu so mnou bola happy, že je po tom...

Presne na deň mesiac po tom všetkom som ráno doma nemohla zliezť z postele kvôli novým a presne totožným bolestiam, aké som mala dovtedy. To bolo prvé zúfalstvo. Manžel ma naložil do auta a už sme boli späť v nemocnici.
Na USG mi vravia: kedyže vás to operovali? Lebo tu je nejaký útvar cca o 1cm z každej strany väčší ako pred mesiacom!
Tomu, čo som vtedy cítila, vravím strach! Ako to, že je tam niečo a ešte väčšie! Veď mi mesiac dozadu čosi vybrali. Po hlave sa vám krútia slovíčka ako rakovina, chemoterapia, regres, sekundárne metastázy...
Vraj okamžite operovať. No ja som si po tomto "trapase" spomenula na sväté Vyšné Hágy...
Odmietla som, rozhodla som sa, že napriek tomu, že ma to v aute strašne bolí, idem skúsiť Hágy. Akurát tu v Košiciach doznievali škandály s umieraním na gynde a odvolávaním primárov a kdekoho, tak ja reku pekne ďakujem, ale skúsim šťastie o trochu ďalej.

Pracoviská zamerané na liečbu takýchto "neidentifikovateľných" dlhotrvajúcich gynekologických problémov sú len dva: v Hágoch a v Poddunajských Biskupiciach.

V Tatrách mi hneď po príchode pichli manty nanovo, ale už do podbruška. Nad každý vaječník jednu. Vraj keď sa nalejú, rozšíria a budú hnusne svrbieť, potvrdí sa čiastočne ložisko tuberkulózy. Vzala som to hopom a za dva dni sa mi manty stretli a zliali na mojom nie veľmi malom bruchu dohromady. Primár Adam pískal, doktorka Kováčová krútila hlavou. To je ale reakcia!
Ja, šťastná ako blcha, som obvolala všetkých, šéfov, kolegov a kamošov so šťastnými výkrikmi:"Mám tuberu! Mám tuberu! Hurá, ja mám tuberu! Sestričky sa rehotali, vraj takého pošahanca ešte nemali.

Potom začali ďalšie tortúry... O nich, kočky, až inokedy. Ešte naúčtujem pár zahraničných faktúr, splesknem sa do vane a idem napodobniť môjho Marka.

Dobrú nôcku!