Rodičovská hádanka, Deťúrence, Diskusie

No, tak poďme si to predstaviť. V prvom momente by som asi skríkla: Lucka! /Luky má už trinásť, on by to asi neurobil /. Potom by som skontrolovala dietko, či plače preto, že sa len zľaklo, alebo sa nedajbože poranilo. Pravdepodobne sa len zľaklo vlastného výkonu, tak by som ho utíšila, dala do náručia manželovi, ospravedlnila sa hosťom a snažila sa odstrániť pohromu do takej miery, aby sme mohli v obývačke sedieť i naďalej.
No som veľmi zvedavá na pokračovanie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Paci sa mi tato hra , co by sme urobili. Nemam stvorrocne, neviem, co vsetko si uvedomuje, ale ako sa poznam, asi by som trvala este skor, ako sa to stalo, na tom, aby s tym prestal (kedze si spominala, ze ho predtym upozornovali). Keby sa to aj tak stalo, asi by som ho tiez vzala na ruky, ale vysvetlila mu, co urobil zle a ze musi posluchat. Pripadne, keby sa velmi chcel hrat s vankusmi, zariadila by som to tak, aby mu v ceste nestal stolik (posunula fotelku ku gaucu alebo co)
Ale jednoznacne by som ho prisne vyhresila - tym jedinym som si ista

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nuž, toto bola jednoznačne chyba rodičov - nie dieťaťa. Malé dieťa sa chce hrať, to je normálne a je na rodičoch, aby ustriehli, či sa nehrá spôsobom, pri ktorom by si mohlo ublížiť, alebo niečo nedobré vykonať. A ak na upozornenie nereaguje, znova je to chyba dospelých - dieťa skúša, kde sú hranice a tie musí stanoviť dospelý. Ak neposlúchne na tretí krát, treba sa z pohodlnej sedačky postaviť, ísť za malým, vysvetliť mu pokojným hlasom a veku primeranými slovami, čo by sa mohlo stať, prečo nesmie robiť to, čo robí a ponúknuť mu inú hru - krik a vyhrážky proste nefungujú. Ak sa predsa len stane nejaká nehoda, najprv sa treba presvedčiť, či dieťa nie je zranené, prípadne ho ošetriť, ak treba, upokojiť ho, vysvetliť mu vyššie opísaným spôsobom, prečo sa stalo to, čo sa stalo a upozorniť ho, že nabudúce musí poslúchnuť, ak ho budete varovať pred nebezpečnou hrou. Potom odstrániť škody a tým to hasne. Ak dieťa niečo zlé neurobilo vyslovene naschvál, nie je ho za čo trestať. Povedzte, ktorá z vás ešte nikdy nič nerozbila, nestratila, nezničila? Stane sa to proste aj dospelým, tak prečo by sme za to mali trestať deti?
A ešte - dieťa v opísanom prípade sa zrejme snažilo na seba upútať pozornosť - dospelí sa bavili medzi sebou a ono sa nudilo. Znova - treba mu ponúknuť zaujímavejšiu a bezpečnejšiu hru.
Tieto pravidlá v praxi síce trvajú podstatne dlhšie, ako prípadne jedna " výchovná", učinok je však rozhodne dlhodobejší. Keď dieťaťu jednu capnem, síce prestane okamžite robiť to, čo robí, ale len asi na max.15 minút a potom buď pokračuje, alebo si vymyslí ešte väčšiu lotrovinu Pri postupe, ktorý som opísala, dieťa veľmi rýchlo pochopí, že sú hry bezpečné a nebezpečné a pri upozornení, aby nejakú činnosť nevykonávalo, poslúchne. Len to proste nesmú byť iba výkriky typu: "Prestaň!" alebo "Už aj to pusť!", ale pokojným hlasom prednesené vysvetlenie: "Toto radšej nerob, lebo by sa mohlo stať to a to..."
A že to skutočne funguje, mám vyskúšané nielen na vlastnom synovi, ale aj na cca. 150 deťoch, ktoré som svojho času učila v MŠ. To len na vysvetlenie, aby to nebola len teória

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

súhlas s tebou georgína. keď vidím že sa chce hraŤ celkom zaujímavú neškodnú hru, tak mu posuniem kreslo, alebo spracem poháre na inú podložku, tiež má nárok sa baviť... Chybili rodičia, lebo riešiť takúto situáciu "prestaň" je fakt úbohé -ALE šak každý si je strojcom svojho šťastia...ja by som to dieťa nehrešila

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

hmmm, no najprv ako by som reagovala ja a prečo.
Nechala by som dieťa chvíľu poplakať- slzy ešte nikomu neublížili a ono by malo svoj čas premyslieť si, čo spravilo. Myslím, že chyba rodiča by to bola vtedy, ak by dieťa neupozornil- dieťa má mať zakotvené, že platí prvé slovo.
Riešená situácia prebiehala v domácnosti, kde dieťa vyrastá, má svoje zázemie, svoje hračky. Vo vedľajšej izbe sa dokonca hral starší súrodenec. Nudí? Vie sa zahrať v iných situáciách, musí sa vedieť zahrať aj samé a predvádzanie podporovať nemienim.
Ako zareagovali rodičia?
Obaja sa rozbehli k dieťaťu, začali ho tíšiť a ľutovať.
Aký to malo dopad na dieťa? Ako sa zmenilo jeho správanie po utíšení? Prišlo nazad do izby a hrdým tónom sa chválilo, že porozbíja poháre všetky. Ak je toto "víťazstvo", tak to bolo dobré riešenie.
Na ďaľší raz som túto svoju "taktiku" vyskúšala na tom istom dieťati- na dvore mu povolili hru s kladivom, sedela som v altánku a sledovala. Dieťa trieskalo kladivom do polystyrénovej doštičky- robilo na dvore neporiadok a bolo to nebezpečné. Prišla som k nemu a vysvetľovala. Účinok to nemalo a po x- tom napomenutí zrazu kladivo vyskočilo a dieťa si kleplo do čela. Nič strašné, iba sa zľaklo. Prišlo za mnou- dať sa poľutovať- nepoľutovala som. Iba som sa tvárila, že nepočujem. Presne tak ako to dieťa vtedy, keď som ho varovala. Poplakalo si a po chvíli za mnou prišlo. Prisadlo si do altánku a hľadelo na mňa. "No čo, bola to dobrá hra?" "nebola" "bolí ťa čielko?" začalo fňukať. "poď sem" a čelo som mu pofúkala. Od vtedy má ku mne väčší rešpekt, vie, že keď pri príchode nepozdraví, nebudem sa s ním rozprávať "veď som nepočula nikoho pozdraviť", pekne sa ospravedlní a aj poďakuje. Keď sa s bratom nechce podeliť, nabudúce ho neponúknem ja a keď si vypýta, poviem, že aj ja som lakomá. Deti nie sú hlúpe, je to vek skúšania a ja si myslím, že aj čas, kedy sa á dieťa vychovať. Poviete si "rešpekt?" Bojí sa ťa! Tak to ale nie je, ja som ten kto "tresne po ňufáku" ale aj pohladká. Keď sú tu alebo my tam, nikoho iného nepotrebuje. To je podľa mňa úspech

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Akira, ja si myslim, ze rodicia dali dietatu na zadok Predstavila som si seba na navsteve u kamosky, ktora ma taketo "tornado" doma a ako ho stale napomina, stale okolo neho beha, stale stale stale.. a pamatam si ako na poslednej navsteve najskor nakricala na manzela, ze nemoze dat chvilku na maleho pozor on, aby si so mnou mohla trosku pokecat, potom zobrala "tornadko" a zaniesla do postele.. maly ma len 2 rocky a bol vecer.. chvilku ho bolo pocut ako pisti, potom pocuval ci ho niekto "ratuje" a ked nic, tak si chvilku listoval v knizke, potom sa otocil, pritiahol si perinku a zaspinkal.. my sme ho s kamoskou "sledovali" cez poodchylene dvere, tiez nemala tu "odvahu" ho tam nechat takeho uplakaneho samotneho a on ti to len a len na nu skusal.. tornadko

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Este taka poznamka.. my mame doma tiez tornadko.. ale v hlasitosti.. toho by som "neobalamutila" tym, ze by som si ho nevsimala.. ma rok a 3 mesiace a naposledy vydrzal v postielke kricat 3 hodiny bez mihnutia oka.. To je vydrz co? No je vidiet, ze je to nasa krv Odhodlany az do posledneho dychu Bracho volal, ze sa boji, ze na nich niekto posle socialku, ze ho tam "deru z koze"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Akira, veď my hovoríme o tom istom Stanovila si hranice, trváš na ich rešpektovaní - a dieťa ich rešpektuje. Rodičia dieťa upozorňovali, stanovili hranice, ono neposlúchlo, potom niečo vyviedlo, hranice prekročilo a ešte ho aj poľutovali - čuduješ sa, že sa cítilo ako víťaz? Pekne s rodičmi "pozametalo." Ja som predsa nepísala, že dieťa v takom prípade treba ľutovať. Utíšiť áno, urevané dieťa nebude počúvať, čo mu hovoríš. Ľutovať nie, treba mu vysvetliť, prečo si ublížilo, alebo prečo sa stalo, to čo sa stalo, a upozorniť ho, aby nabudúce poslúchlo. Áno, dieťa má poslúchnuť na prvý raz - ale treba ho to naučiť. Samé od seba to robiť nebude Chyba rodičov nebola v tom, že neupozornili. Chyba bola v tom, že upozornili, ale netrvali na svojej požiadavke. Upozorním raz, druhý, max. tretí a keď dieťa neposlúchne, potom treba svoju požiadavku presadiť inak. Nie bitkou, nie krikom, vysvetlením. Keď to inak nejde, trvať na tom, že keď sa nevie správať podľa vašich pokynov, bude v detskej izbe a nie v obývačke s vami. Keď to budeš robiť dôsledne, nakoniec sa dostaneš tam, kam chceš - dieťa rešpektuje tvoje pokyny na prvý raz. A nie je to o drezúre divých zvierat, ale o bezpečnosti dieťaťa a učení sa určitým pravidlám chovania. Dieťa nebude behať po ceste, strkať prsty tam, kam nemá, pri stole sa bude chovať ako civilizovaný malý človek, proste bude vychované a nie malé tornádo. A áno, treba aj pohladkať - ale vtedy, keď dieťa poslúchne, alebo sa pekne hrá. Nie ho pusinkovať a túliť, keď si v dôsledku neposlúchnutia ublíži, alebo niečo vyvedie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ako to tak čítam prichádzam na to, že mi tu voľačo chýba. Nikto nespomína to čo praktizujem doma nielen pri tom 5 ročnom ale aj pri tom 20 mesačnom. Keď niečo obleju, poleju.... Automaticky pomáhaju pri odstraňovaní neporiadku či je to prinesenim handry, lopatky, a to robi aj ten malý. Keď aj nechtiac niečo vyleje tak automatiky ide po handru a pomáha to utrieť. (Rozumejte bezpečné pomáhanie nie zbieranie skla). Podá kôš, vysavač..... A ten starší je teraz už tak zvyknutý že aj keď náhodou niečo vylejem ja alebo manžel tak príde a spýta sa maminka ako ti pomôžem? Čo ti podám. A potom ked mu dakujem za pomoc je náramne pyšný

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

inak súhlasim s Akirou, ked dieťa nepočúvna na druhý krat treba sa postaviť a v tej činnosti mu zabrániť. Nehovorím kričať po ňom, ale jednoznačne mu dať na javo že nerobí dobre. Inak maly bude mať 5 rokov aj niekedy zíram čo ten chalan na mna skúša . Niekedy mam pocit že ma o 3 roky viac. . Mám doma proste dve

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

my sme dnes mali doma podobnu situaciu. Nas Daniel dostal pekny autickavy uteracik a v obyvacke sa tocil dookola, pricom ho drzal nad hlavou, takze to lietalo a hrozilo, ze zhodi vsetko, co bolo na dosah. Je dost zanovity, napomenutie nepomohlo. Odmietol ist sa tocit do vedlajsej miestnosti, kde by to bolo v pohode. Nuz sme mu uterak skonfiskovali a mohol slzit kolko chcel, viac ho do ruk nedostal. Dieta malo na vyber, mohol sa hrat podla jeho predstav ale v inej miestnosti, tuto moznost odmietol, tak smola. Je vsak pravda, ze uz bol nervozny z toho, ze si cez obed nepospal a jemu to velmi chyba. Tak sa snazil trucovat.

som v papradí