aka som len naivna

AnnaK

tazko reagovat, coho sa da chytit je pre mna len to, ze aj jedno jedine slovicko dokaze strasne ranit ... aj ja to poznam, ked si niekto len potrebuje dokazat, ze je lepsi, sikovnejsi, mudrejsi ... bla bla ... neboj vstrebes to, nezabudnes, mozno neodpustis, ale cas to zmierni, hlavne sa tomu nepoddaj, ja ti drzim palce

Tak to mi je ľúto,že musíš niečo také prežívať a hlavne mamina.My staršia generácia takéto veci prežíme oveľa ťažšie. Máš pravdu,každému sa všetko vráti-dobré aj to zlé.Držím palce a posielam a chýbaš bým,veď vieš kde

Rok a pol dozadu som dostala takú "facku " od rodiny,že sa od nich dištancujem,žijem si svoj život a len ich pozdravím.Viac nemáme o čom.
Musela som sa vtedy spoľahnúť len sama na seba

annaK ja takisto uz dlhsiu dobu vidim v rodine same intrigy a ohovaracky...to sa tak vravi ze rodina ma drzat pohromade a ta moja ked sa vsetci stretneme sa tak vzdy aj tvari aky sme silny zvazok ale davno tomu uz tak nieje...ja jedina vzdy poviem svoj nazor taky aky je bez pretvarky a potom len vidis ako sa k tebe ludia spravaju...to je ich prava tvar...je to smutne ale je to tak ze aj po rokoch zistis ze sa ani na "najblizsich"nemozes spolahnut...

a napriklad priatelka mojho ocina so svojou rodinou uz nema nijaky kontakt pretoze ju zradili a postavili sa jej chrbtom v case ked ich najviac potrebovala...ludia su vselijaki

aj mne svokor velmi ubližil a dneska sa on starám,odpustila som mu ale zabudnuť na to neviem

Ahoj Anna, no ja mam veru tiez svoje boliestky co sa tyka rodiny, aj mojej aj svokrovcov. Nezda sa mi ze rodina drzi pokope, niekedy mam skor opacny pocit, ze vlastna rodina ta kopne do zadku a este na teba sliapne, asi preto ze maju pocit ze si to mozu dovolit alebo co. Mozno robim chybu mozno nie, ale nech si mysli kto co chce ja sa zacinam distancovat, mam po krk sa chovat slusne k niekomu kto ma ocividne nema rad a ohovara ma sprostym sposobom, rozhodla som sa chovat tak ako si dana situacia zasluzi. asi by som si mala zalozit vlastny blog. ale este tolko poviem - uz viac nebudem zatinat zuby a drzat jazyk za zubami. Kazdemu sa dostane to co mu patri.

ja dám skúsenosť akú mám ja, aj mňa trápia naše vzťahy v rodine tak ako teba a veru nieje to ružové a často veci predýchavam hlavne kvôli mužovmu synovi ale to čo ma zo začiatku ničilo som po čítaní príspevkov a ochote tu prítomných za čo im ďakujem naučila riešiť inak.
Volakedy som bola dosť rýchlo vznetlivá, zvyšovala hlas, a myslela si, že existuje ako ty vravíš ked ja pomôžem, alebo urobím radosť a tak že to bude aj naopak o slušnosti a určitých spoločenských normách a podobne ale život ma naučil a táto stránka, že ja dnes reagujem na veci omnoho klľudnejšie, to skôr už môj muž vyletí a zvýši hlas, ja pokojne poviem čo mám a až po určitom čase a jeho reakciách sa to občas mení, a naučila som že nech jeho syn aký je a myslí si čo chce a robí ako robí, môžem sa snažiť ako chcem je to jeho rozhodnutie, jeho postoj a jeho správanie a čím viac trvám na zmene robí truc a muž ked nevidí časom sa stane niečo že pochopí a nekazím si vzťah preto s ním , neočakávam načo vidím aj maličkosti ktorými je niečo vyjadrené a ked aj niekedy áno a nestane sa nuž nebehali mi titulky na čele aby druhý pochopil a pod.
naučila som sa že sa predovšetkým trápim ja a ten kvôli komu mu to je aj tak jedno inak by jednal inak. takže si žijeme svoj život a hoci bývajú s nami aj deti z predošl manželstiev moja dcéra ok žije s nami tak mužov syn len hlavne ked niečo potrebuje a inak býva s nami ale nežije - proste robí si len pre seba všetko a žiadna debata nič. ale je to aj o tom ako kto bol od malička vedený.

Anna,
tvoji rodinni prislusnici vedia, ze sa na nich hnevas a a kvoli comu?
Eva