Dobrý večer, som veľmi zúfalá a neviem ako ďalej. Máme dospelú 19 roč. dcéru, s ktorou si neviem rady. Vždy s ňou boli problémy, ale posledné mesiace sa to neskutočne prehĺbilo. Dcéra študuje sociálnu prácu na VŠ v mieste bydliska. Našla si priateľa, ktorý nedokončil školu, poriadne nepracuje a dnes som sa náhodne dozvedela, že plánuje s ním útek do Čiech, kašle na školu, vraj ja som ju nútila. Áno, chcela som, aby chodila do školy, nie je hlúpa, ešte nedávno sa tešila, že spravila skúšky, o týždeň ma zasa skúšky, ale do školy sa už vraj nevráti. Som zúfalá, neviem ako zabrániť jej úteku. Žijeme usporiadaným životom, ale ona s nami prestala úplne komunikovať, ozve sa len, že chce peniaze, keď ide von. Telefonovala som aj s mamou jej chlapca, tá mi povedala, že nevie čo sa deje, keď som jej povedala, že moja dcéra už pár dní doma hovorí, že už tu dlho nebude. Nakoniec vysvitlo, dcéra totiž nechala zapnutý počítač, všetko som si prečítala, že jeho mama o všetkom vie a plánuje odísť celá rodina, doslova mi stiahli dcéru. Mimo nej mám syna, ktorý je úplne iný ako dcéra. Jej chlapec má brata, ktorý má dieťa s dievčaťom a vlastne o to dieťa sa stará jeho mama, neviem, mám pocit, akoby ju nejak opantali, s ňou sa vôbec nedá hovoriť. Ja neviem ako ďalej, ako som sa dozvedela, do 15.1.2014 už chcú byť preč. Bojím sa a nezvládam už túto situáciu. Mám nejakú možnosť jej v tomto absurdnom rozhodnutí zabrániť? Čo by som chcela ešte spomenúť, rodina jej chlapca je na tom finančne nie najlepšie, žijú v prenajatom dome a peňazí nazvyš nemajú, zdá sa mi, že potrebujú ďalší príjem, preto ten útek do Čiech, aj keď dcéra tvrdí, že sa ľúbia, ja im to neberiem, chcela som len, aby dorobila školu. Súrne prosím o radu, prosím, ďakujem.A.
Ja viem, máš pravdu, ale je to veľmi ťažké, strašne to bolí, tá beznádej ma ubíja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chápem ťa a naozaj viem ako to bolí, ale ver svejej dcére že sa spamäta, nechaj ju ísť a možno sa vráti s pokorou a novou skúsenosťou, ak jej v tom budeš brániť, bude sa možno trápiť aj ona.
Dokončiť školu môže aj neskôr.
Mrzí ma to, že ťa neviem lepšie potešiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj tak ďakujem, pre zaliate oči ani nevidím poriadne na monitor, ďakujem. Aj som jej povedala, nech dokončí ten polrok a dá si odklad, jej odpoveď bola, že do školy sa nevráti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To by bolo super, ale ak nechce tak ju radšej nechaj tak.
Ja ked som sa dozvedela že moja dcéra sa rozhodla odísť z domu do cudziny tak som jej napísala dopis. Napísala som jej všetko čo cítim, to ako ju mám veľmi rada a nikdy som jej nechcela ublížiť, mrzí ma ak ma taký pocit. Popriala som jej veľa zdaru a prosila ju, aby si dala na seba pozor.
Neuzatvorila som jej dvere domov.
Kým odišla / pár hodín/ napísala mi aj ona dopis, napísla mi aj ona svoje žiale a svoje prežívanie ale tiež mi napísala aká som úžasná mama, ale ona musí a chce.
Skús to možno touto cestou aj ty, niečo sa zaseklo medzi vami a ona to rieši útekom, daj jej slobodu, lebo ma na ňu právo.
Ver svojmu dieťaťu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som jej list napísala, jej reakcia bola nulová, je strašne ľahko ovplyvniteľná, práve pre to ma to veľmi bolí, lebo viem, že som ju stratila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len ja som v tom liste nepísala nič proti jej výberu, ale som napísala že jej dávam slobodu a verím jej, že rešpektujem jej rozhodnutia a potom som písala o tom ako ju mám rada a som iba matka, ktorá svoje deti veľmi miluje a preto nech mi odpustí ak som urobila niečo čo som nemala. teda v takom duchu som napísala dopis, bez výčitiek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nikoho si nestratila, stále je to tvoja dcéra... opýtaj sa pri najbližšej komunikácii s tvojou dcérou čo jej máš zabaliť na cestu. v podstate si to potrebuje prežiť všetko sama. ty chceš aby ona mala niečo čo ona "TERAZ" nechce... tu sa rozchádzate... tak sa stotožni s tým čo chce ona... ved jej život nekončí... dajme si otázku čo najhoršie sa môže stať? fabuluj...
nedokončí školu? ... v čechách sa jej hned ako si bude hladať prácu opýtajú: aké máte vzdelanie? ... a na tom základe ju zaradia do práce...
má len 19, ešte sa môže stať že sa jej tam nebude páčiť a vráti sa... alebo tam zostane... alebo čo???
a jedného dňa bude pracovať a znova sa prihlási na vš popri práci a urobí si ju... ale nie kvôli tomu čo chceš ty, ale kvoli svojmu prac. zaradeniu a o to ti ide... takže to nebude až také zlé... podpor ju v tom že chce odísť so svojim priatelom do čr... ved nejde na jatky... len bude od teba na viac kilometrov. a takto aspon budete komunikovať... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, možno dám vedieť, ako to dopadlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, mám dve dcérky, ešte sú malé...chápem ako sa cítiš, ale tvoja dcéra je dospelá, z domu odchádza, nie uteká a ty nemáš žiadnu (normálnu) možnosť jej v odchode zabrániť. Možno aj tvoje dojmy z rodiny priateľa dcéry sú skreslené emóciami, ktoré momentálne prežívaš a nakoniec sa ukáže, že je všetko v poriadku. Mama toho chlapca sa zrejme necítila oprávnená k tomu, aby ťa informovala o dcérinych plánoch, ak ti o nich nepovedala sama dcéra. Chápem, že to nie je jednoduché, ale asi naozaj neostáva nič iné, len nechať dvere a náruč otvorenú, priať si pre ňu len to najlepšie a pustiť dietko do života.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, nemám skreslené predstavy, vieš, u nich je stále alkohol na stole, my sme skôr abstinenti, resp. príležitostní. Len pred dvoma týždňami, bola s tým chlapcom vonku, on ju nechal niekde v bare so svojím bratom, prihovoril sa im cigán, ktorý im zrejme niečo nalial do toho, čo pili. Ukradol jej dva mobily, prišla domov nadránom a na druhý deň som si prečítala na faceb., lebo to nechala zapnuté, že ju kdesi pri škole ten cigán takmer znásilnil, našťastie, vraj ušla. Som naozaj zúfalá a ďakujem za každé slovo útechy, či neútechy, pomáha to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neochrániš ju... informovať ju môžeš, v danej chvíli sa rozhoduje sama za seba... nebudeš pri nej... musíš to nechať na nu...
ak aj ste vy ako píšeš usporiadaná rodina, tak mne tu vyvstáva že niekde v rodine u vašich predkov niekoho kopíruje... máte v rodine niekoho takého so sklonmi flámovania, popíjania, ruka hore, nezaplatím nájom, ved čo? ??? atd...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rozmýšľali sme aj nad tým, ale ona je proste svojská, žiaľ asi sama po sebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ada, Tvoja dcéra je dospelá a ak sa zaľúbila, asi s tým nič nenarobíš. Viem, že Ťa to určite veľmi bolí, ale ak chce odísť, nechaj ju, nech ide. Určite by som jej však nedávala žiadne peniaze. Keď sa chce osamostatniť, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Povedala by som jej však, že ju mám rada a že sa vždy môže vrátiť.
Možno jej "výlet" bude trvať len pár mesiacov a sama pochopí. Školu si môže dokončiť aj potom. Držím Ti palce, aby ste to zvládli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi pekne ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, Ada11, tu asi neostáva nič iné, len ju nechať ísť. Papierovo je dospelá, nuž, ak sa popáli, naučí sa na vlastných chybách. Skús ju presvedčiť, nech si v škole dá na rok prerušenie a či sa vráti alebo nie uvidí po roku. Keď vidíš, že sa presvedčiť nedá, aspoň sa s ňou nerozlúč v zlom. Skús to s tým dopisom, ako to cítiš a ako sa o ňu bojíš. Nech si s ňou v kontakte a hlavne, skús si s ňou pohovoriť aj o antikoncepcii, na dieťa má málo rokov ešte. Nech to nejako zvládnete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, s ňou sa naozaj nedá komunikovať, skúšala som a márne, ale ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ada, práve som si prečítala Tvoj status. Necíť sa ako bezcenný tvor ... . Nemáš na to dôvod, vychovala si deti najlepšie ako si vedela. Viem, že to teraz bude znieť ako klišé, ale niekedy až s odstupom času zistíme, že situácia, ktorá sa nám v živote stala a nám sa zdala ako to najhoršie, čo sa nám mohlo prihodiť, bolo na niečo dobré. Ja verím, že aj Vám to tak po čase príde. Nechaj dozrieť čas .
A ešte niečo by Ti poradila. Skús nečítať jej poštu. Zbytočne Ti to ubližuje a to, čo si prečítaš vytrhnuté z kontextu, príp. písané pre kamarátov v jej veku musí byť tak, ako to vyzerá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi pekne Ti ďakujem. Ja jej poštu nečítam, stalo sa to dva razy, keď to nechala zapnuté a práve vďaka tomu viem, čo plánuje urobiť. Možno by som si potom vyčítala, že som o tom nevedela, áno, teraz o tom viem, ale viem aj to, že som spravila maximum, ale je to zybtočné. Asi 2 mesiace sme s manželom videli, že je zle, že sa s ňou nedá hovoriť a práve preto, keď som uvidela, že má zapnutý faceb., tak som chcela vedieť, čo sa deje. A ďakujem, budem šťastná, ak by táto jej búrlivá reakcia a to nezmyselné správanie sa raz vrátilo do normálnych kkoľají. Možno je to kruté, ale v kútiku duše chcem, aby sa hoc aj popálila, ako vravíš, aby ten jej útek bol na niečo dobrý a aby sa vrátila, len sa bojím, že je príliš hrdá na to, aby sa ponížila a priznala si to. Bolo to veľmi citlivé dievča, ale posledné mesiace ju nepoznávam. Cítim sa, ozaj bezcenne, mám syna, manžela, blízkych a stratila som chuť žiť, neželám to nikomu prežiť. V práci pomáham ľuďom, ďakujú mi a čo mám z toho, stratenú dcéru mi nik nevrátu. To, že som ju stratila, cítim, rodina toho chlapca už jednému diečaťu život zničila a včera mi povedala tá dievčina toto: teta spravte všetko pre to, aby vaša dcéra sa od nich odpútala a bude to dobré! Len keby som vedela ako. Ďakujem za všetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ada a nepomohlo by keby sa práve tá dievčina porozprávala s dcérou??alebo jej napísala,čo všetko ona s ním prežila.Aj ked to možno nepomože hned,ale postupne a možno skorej sa jej oči otvoria.A súhlasim s dulkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslela som na to, ale dcéra s nikým nekomunikuje, dnes by jej bývalá prof.zo strd.školy povedala, že odkedy chodí s tým chlapcom, je iná, vyhýba sa ľuďom a kvôli nemu stráca ľudí okolo seba a to je fakt, krutá a boľavá relita.ďakujem za názor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no dalo by sa zabrániť: niečím ju oval, zviaž, zamkni do pivnice a nepusti, kým nepríde k rozumu...asi takúto radu by si nečakala, takže pôjdem nato ináč. Dcéra má 19 rokov, dospelá, svojprávna, môže si robiť čo chce, ísť kam chce a s kým chce. Smutno Ti z toho môže byť, a právom, ale je to vyletenie z hniezda - robia to všetky mladé /u ľudí to až tak 100% nefunguje 
/. Môže to byť nešťastné rozhodnutie, ale to zas len ukáže čas.
Ty si mala čas na výchovu celých 19 rokov. Dcéru si učila "svojím" hodnotám, morálnym zásadám, a pod. Je na čase nechať priestor aj na jej rozhodnutia - také, či onaké, či s nimi súhlasíš alebo nie...
To čo som si prečítala z Tvojich riadkov: "Našla si priateľa, ktorý nedokončil školu, poriadne nepracuje a dnes som sa náhodne dozvedela, že plánuje s ním útek do Čiech..." alebo "...chlapec má brata, ktorý má dieťa s dievčaťom a vlastne o to dieťa sa stará jeho mama..." či "...rodina jej chlapca je na tom finančne nie najlepšie, žijú v prenajatom dome a peňazí nazvyš nemajú...", "...u nich je stále alkohol na stole.." -/len okrajovo by ma zaujímalo, odkiaľ máš takéto informácie a či sú aj overené/, ale tú rodinu si odsúdila bez toho, aby si ich spoznala. Čo ich takto pozvať na spoločné stretnutie a spoznať sa navzájom, vidieť, ako dcéra sa v ich spoločnosti správa, ako sa správajú k nej.
Ďalšie riadky o "cigáňovi v bare, ukradnutých mobiloch a takmer znásilnení" tu rozvádzať ani nebudem, neviem nakoľko riešia Tvoj problém, ale skôr sa mi vidí, že tým situáciu vidíš ešte černejšie.
Je jednoduché a takmer isté pravidlo pre mladých a navyše zaľúbených: Čím viac ich do niečoho nútiš alebo im zakazuješ /veľa krát z pozície "ja viem, ja som toho už zažila", tým viac sa budú snažiť presadiť svoje riešenia, aj keď nerozumné. Preto sa mi vidí fakt lepšie najskôr vychladnúť, zoznámiť sa aj s druhou stranou, porozprávať s dcérou /alebo ju skôr počúvať, než jej dohovárať/...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za slová. Druhú stranu poznám, bývali na rovnakom sídlisku ako my, vedľa v bloku v prenajatom byte, odkiaľ museli odísť pre hlučné a neprístojné správanie sa.
S jeho mamou som bola v kontakte,ale pochopila som, že potrebujú ďalší príjem, ten im moja dcéra samozrejme, zabezpečí, chystám sa dnes k nim, a poviem im len jediné, aby sa spamätali, že zničia život mojej dcére. Na svoj už nehľadím, môj už zmysel nemá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nehovor že tvoj život nemá zmysel.Každý jeden život má zmysel.Musíš si v živote nájsť niečo čo bude zmyslom tvojho života a byť šťastná a spokojná.Všetky deti nám časom odídu,lebo chcú vlastné rodiny,vlastný život.Ved ani my sme nie stále pri svojich rodičoch.Tak ako sa naši rodičia vysporiadali s tým že máme vlastné rodiny,tak sa musíme s odchodom našich dospelých detí vysporiadať aj my.Možno tvojej dcére nebude tak zle ako to vidíš ty.A ak aj bude,bude mať za sebou dalšiu školu života a ona bude zase silnejšia vo svojich dalších rozhodnutiach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem,ze deti musia odist,ale takto? Viem, omielam stale to iste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adka, nič nie je také vážne, ako píšeš! Je to len Tvoj názor. Vážne je jediné Tvoje presvedčenie, že to môžeš ovplyvniť. NEMôŽEŠ! BUDE LEN TAK, AKO SA ROZHODLA ONA, LEBO SA ROZHODLA!
Moja rada po dvoch rokoch trápenia s mojou dcérou:
1. musíš prijať jej rozhodnutie
2. rozprávaj s ňou o tom tak, akoby si bola so situáciou vyrovnaná! Čo z toho budeš mať? JU! a JEJ Dôveru! a budeš vedieť, čo je s ňou, budeš s ňou v kontakte!
3. nerieš jej priateľa, rodinu, jej školu - NEOVPLYVNÍŠ TO!
Dnešná mládež sa nebojí neznámych vôd tak, ako my v ich veku, nemajú vžité ani stereotypy ani konvencie. Taká je doba. Držím Ti prsty...
a na noc si daj polku Dithiadenu.
1. dobre na alergie
2. vyspíš sa :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, skúsim. Jej chlapca som prijala, akurát som jej povedala, že by som bola rada, aby mala pri sebe chlapaca, ktorý sa o ňu dokáže postarať a nie naopak. Jej reakcia bola, aby som sa nestarala. Ale ďakujem, ako si povedala, jej rozhodnutie už neovplyvním, ja som len chcela zabrániť, aby sa nepopálila, ale teraz, tak strašne by som chcela, aby mi to bolo jedno, aby som sa prestala trápiť, aby to tak strašne nebolelo, aby sa mi prestali tlačiť slzy do očí, ale nechápem, nedarí sa mi to. Strašne sa mi naubližovala, aj môjmu manželovi a synovi, teda jej bratovi, už ani nehovorím, lebo tá bolesť je neskutočná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vôbec jej neraď, Adka. Len ju počúvaj!!! Vôbec ju v svojej hlávke nerieš! Ber to tak, že "Aká je úžasná, že sa dokázala sama rozhodnúť! Aká je silná, že dokázala vás všetkých opustiť a ísť svojou cestou!!!
A na všetko, čím vám ublížila ZABUDNI. JE TO JEDINÁ cesta.
Musíš mať čistú hlavu a musíš sa od nej odpútať. Len tak budeš mať nadhľad. Nemôžeš žiť jej život!!!
Píšem len zo svojej skúsenosti!!! TOTO mi pomohlo.
Uvedom si, že ste len na začiatok. Tých rozhodnutí, s ktorými nebudeš súhlasiť bude veľa a Ty musíš byť silná.
... a krívd, výčitiek, sĺz a neprespatých nocí a ... ? More, zničujúce more... preto som Ti radila ten Dithiaden... vedela som, o čom píšem... objímam Ťa, Aďka a už len jedna veta... máš úžasnú odvážnu dcéru... nechaj ju ísť... už len počúvaj a pozoruj...
Príde čas, keď zase budeš môcť poradiť! Hoci nepočúvne, ale už bude počúvať! ... :)
P.S. a žienky dobre píšu.
1. Ty si urobila všetko, čo bolo v Tvojich silách s najlepším vedomím a svedomím
a
2. všetko je tak, ako má byť :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priska 
-toto by si všetky mamy mali vytlačit a povinne dat na chladničku /vrátane mna 
/...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... moja zlatá. Bodaj by sme nemali takéto starosti :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, ja jej už radiť nebudem, skúsim, ako si napísala a vlastne, ako aj by som ju mohla počúvať, veď s nikým nehovorí, ďakujem, tvoje slová a slová týchto žienok, čo zareagovali, mi veľmi pomohli, dnes som už slzila menej, aj keď ma nič nebaví, jedla som naposledy včera ráno, snáď sa jedno ráno zobudím, a bude to iné, ak nejaké ráno bude, ale pekne ďakujem, ste všetky zlaté.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ako aj by som ju mohla počúvať, veď s nikým nehovorí, ... Adka, skoro dva roky trvalo, kým som sa dostala tam, kde som s dcérou teraz. Nemala som skúsenosti, takéto rady v našej rodine nikto nedával. Žili sme úplne ináč...
... neješ? Schudneš! Je to hlúpe, čo Ti teraz napíšem, ale keď ma dcéra nechala, začala som sa o seba starať podľa hesla: Nikto nesmie vidieť, aké mám starosti. Začala som chodiť na hip-hop (mala som 50 :) ), išla som sama do cukrárne na koláčik ( v živote som to neurobila) a začala som chodiť ku kaderníčke a dala som si melír!!!!!!!
Takže, trpezlivo a SLOBODNE vo vzťahu k SEBE!!! Teraz ide o Teba, nie o dcéru. Nikdy nevieš, kedy sa zjaví v Tvojich dverách a Ty musíš byť pripravená na pochopenie, ale nie na bezhlavé privinutie! Je to možno kruté, ale je to tak. Ak sa vráti, musíš rozhodovať slobodne!
A to ráno? Príde v deň, keď sa s jej cestou Ty vyrovnáš.
Vrátim sa k tomu spánku. Dávaj si pozor, aby si si nezvykla na nočné budenie. Je to zlozvyk na celý život. Ver mi, viem, čo píšem. Dbaj na seba... objímam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem pekne, skúsim ako píšeš. Aj keď jej neprístojné správanie som tolerovala a dusila v sebe už veľmo dlho, preto sa to prevalilo a čakalo som od nej všeličo, ale také niečo, s tým som naozaj nerátala. Ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ada prosim Ta, a co je to to nepristojne spravanie? Kradne doma veci a peniaze, vulgarne Vam nadava?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hanele, keby si mne dala túto otázku, neodpovedala by som Ti.
- viem totiž svoje,
- viem, že kopu vecí by nikto nepochopil,
- viem, že mi v konečnom dôsledku nikto nepomôže. Musím si pomôcť sama,
- viem, že ak nik na svete dcére neodpustí, ja jej odpustím (hoci nezabudnem)
Dúfam, že Adka je taká múdra, že Ti neodpovie, lebo by sa tu spustil taký masaker, že by ľutovala, že sem napísala... Má pred sebou dlhú cestu. Prajme jej silu a trpezlivosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priska
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pripájam sa Priska
Určite rada veľmi múdrej a skúsenej žienky 
Ada, ja by som povedala "keď nejde o život, nejde o nič". Dcérka získa nové životné skúsenosti, možno niektoré bolestivé, ale budú JEJ! A veď deti by sa predsa osamostatniť mali. A nemusí to byť vždy podľa našich predstáv. NO ... učíme sa na vlastných chybách, či...?
Držím palce, aby všetko dobre dopadlo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
priska_ke, 
akceptujem, hoci si nemyslim, ze by sa spustil masaker, nema sa preco, to ako nalozi so svojim zivotom je len na nej a na nej je ci odstrihne pupocnu snuru a necha dceru zit svoj zivot, lebo to co niekto povazuje za nepristojne spravanie je pre ineho normou....okrem toho Ada sama napisala, ze to dlho dusila v sebe, a preco? mohla si hned vyjasnit co je pre nu akceptovatelne a co nie, ale neurobila to a teraz je nestastna....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ďakujem, Hanele, za pochopenie :)
... Prečo? ... lebo je taká. Obdivujem ju, že sem napísala. Ja som nemala odvahu niekomu sa zdôveriť, aj k psychológovi som sa hanbila ísť, čo bolo na škodu veci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne, aj ja som sa hambila, ale práve včera po tom, čo som sa dozvedela, blúdila som po internete, nie z dlhej chvíle, ale z pocitu bezmocnosti. Mohli ste si aj všimnúť, že som tu bola registrovaná veľmi dávno, ani sa nepamätám, či som tu niekedy niečo napísala. Až teraz, ako som blúdila po stránkach a hľadala možno niekoho, kto niečo podobné prežil a našla som, takže ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neurobila som to, áno, lebo som verila, že sa spamätá, a ako mnohí píšete, nechcela som na ňu tlačiť, dala som jej slobodu a tu je výsledok!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako tu napísala, viem svoje, a presne ublížila a nielen mne, ale som mama hoci teraz zúfalá, ale odpustím, vždy som odpustila, urobím to aj tentoraz, sú vo mne len zmiešané pocity, o ktorých som sa už napísala dosť, a juj, obrala som vás o pekný sviatočný deň, ale pomohli ste, úplne všetky slová mi pomohli. Ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, ze to, co mozes urobit ty v tejto situacii, je ukazat dcere, ze respektujes jej rozhodnutia a ze tu budes vzdy pre nu, ked ta bude potrebovat (keby to napriklad nedopadlo podla jej ocakavani). Ked sa budes hnevat a nepodporis ju, moze sa stat, ze ak bude nestastna, domov nepride, pretoze si bude mysliet, ze ju neprijmes alebo ze ju tam budu cakat vycitky a reci ako "ja som ti to vravela"...
Nevidela by som to ako tragediu. Bud hrda, ze je taka samostatna a ze si trufa. Ved ked to nebude ono a ked uvidi, co je to zarobit na seba bez vs, ona sa na tu vysku mozno vrati Je mladucka, ma cas na vsetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, keď vo mne sa mieša pocit smútku, beznádeje, hnevu, hamby, proste všetko dokopy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Posielam velké .Dcéra je dospelá a pôjde si svojou cestou aj ked nesúhlasíš.Takto mi odišla z domu tretia dcéra a teraz žije s nami.Možno sa popáli a vráti sa.Možno bude spokojná so životom ktorý si zvolila.Všetko ukáže čas.Ty jej môžeš len povedať že tu vždy pre nu budeš.Viem ako to bolí.Sama som si podobnou situáciou prešla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, asi som nanič mama, táto stránka presne vystihuje mňa. Asi bola všetka láska, ktorú sme jej dávali, zbytočná. Celý život sme obetovali deťom a výsledok je 50%. Nech teraz rozmýšľam akokoľvek, hľadám a rozmýšľam, kde som spravila chybu, celú noc som si všetko premietala, neviem..... keby mi niekto povedal, tu a tu si spravila chybu, je to tvoja chyba, ale každý dookola to isté, nechaj ju ísť, nezaslúžiš si trápenie. Ale dá sa netrápiť? Dočerta, neviem si pomôcť a nemám ani chuť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Láska je slepá.To že sa dieťa zamiluje nie je chyba výchovy.MM je môj hrozne zlý výber.Rodičia dlho nemohli prehltnúť koho si beriem.Mame sa vtedy dostali do uší na neho také bludy,že sa trápila že si nedám od nej povedať...S MM sme spolu už takmer 28 rokov a rodičia ho ako zaťa celkom akceptujú. Nie je chyba našej výchovy akého partnera si dospelé dieťa vyberie.Láska je slepá a zamilovaný človek nech mu hovoríš čo chceš,ťa stejne nepočuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to presne ako vravíš, len možno rozdiel je v tom, že tvoj partner záujem robiť mal, ten chlapec však nie a to je o ňom známe a nevetím, že sa mýlia všeti ľudia okolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dcera mojej kamaratky utiekla do zahranicia v maturitnom rocniku, spociatku ani nevedeli kde je, neskor sa im ozvala zo zahranicia. Rodicia boli z toho na prasky, ale snazili sa s nou udrziavat telefonicky kontakt, vedela, ze sa domov moze vratit. Po nejakom case sa vratila, aj ked s problemami ale podarilo sa jej dokoncit si skolu. S priatelom sa neskor rozisla.
Tvoja dcera uz ma ukoncenu strednu skolu, je mozne, ze ju vysoka skola nebavi. Tazko radit, ale cim viac ju budes presviedcat a dohovarat jej, tym viac bude chciet odist. Jedine mozes = dat jej najavo, ze sa moze vzdy vratit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To som urobila, snáď sa všetko obráti, ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adka, žiadna láska ktorú si jej dávala nikdy nebude a nebola zbytočná.
Je rebel, poznám, lebo aj ja som bola rebelom, len naši vedeli že ma neudržia doma ak nechcem a nechali ma.
Možno preto som vedela pochopiť aj moju dcéru, lebo som nezabudla na to že aj ja som si vzala muža, ktorého naši nechceli a o to just.
Nevyčítaj, nerieš a hlavne jej nepripomínaj jej priateľa či jeho rodinu.
Ako teraz keby mne to mama hovorila - ved sa k tebe ani nehodí, si mladá môžeš si z chlapcov vyberať a pod. Vlastne ma vohnala do jeho náručia, lebo som vtedy sama zvažovala rozchod.
Ja to nezazlievam mojim rodičom, bola som ich dcéra ako vydatá ale prijali ma aj ako rozvedenú a ako aj priateľom a vždy som vedela ako ma majú veľmi radi a a ja ich tiež.
Neublížuj si sama sebe, nesnor, jednoducho sa zmeň ty, zmeň svoj postoj, pomôže to všetkým a dcíra nájde cestu k vám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, áno, ja som svoj postoj ustála aj vďaka tunajšej podpore, ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi nenapisem nic, co by "objimalo". Tiez som svojim sposobom odisla z domu, mala som 21, nebol to utek, nesla som ani s chlapom, ale jednoducho som sa zobrala a odisla na iny kontinent zit. Do dnes dakujem svojim rodicom, ze mi nic nevycitali, nepytali sa a nerobili ani podobne sceny - proste ma nechali a dali vediet, ze sa mam kam vratit, az pride cas. "cely zivot si obetovala detom" - deti ste priviedli na svet vy ako rodicia, vyber rodicov, ako sa k vychove postavia, ale to este neznamena, ze mate na ich zivot pravo. Bohuzial, kazdy sa uci jedine na vlastnych chybach. Tieto reci o tom, kolko lasky dcera dostala a aka je nevdacna sa mi zdaju ako citove vydieranie . Viem, ze to nie je velmi popularne vyjadrenie, ale je to tak. Cim ublizila? Udrela Vas, zbila, nieco ukradla? alebo sa len jednoducho sa rozhodla, ze bude zit inac, nez ste si predstavovali? to vsak este nie je zlocin. Ci si nici zivot? mozno ano a mozno nie - zas ani socialna praca nie je ziadna velka skola, s ktorou sa robi svetova kariera. skola sa da vzdy dorobit. Alebo sa zamestnat a stat sa odbornikom v niecom inom. Rodicov vsak bude mat len jednych. bud ju prijmete taku, aka je, albo si dcera o to viac bude hladat nahradne rodinne vztahy inde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne tiez pridu tie komentate ako nema preco zit, jej zivot skoncil...a pod. ako pekna hra na city, ja taketo reci z duse neznasam...na mna to presne mama skusla ked som sa osamostatnila, a jedine co dosiahla bolo, ze som dlho hladala cestu spet k nej....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano nieco na tom bude. Nasa mama mna aj mojich dvoch bratov nechala zit svoj zivot, nikdy nehorekovala, ze od nej odideme. Vzdy to brala ako sucast zivota, ze deti raz odidu. Ja som v tridsatpatke odisla z nasho rodneho mesta dost daleko, pravdupovediac som mala aj strach mame to povedat, ze sa budeme stahovat, lebo sme mali velmi blizky vztah. Urcite jej bolo tazko, ze jej blizky clovek odide a uz nebudeme v takom blizkom kontakte, ale vysporiadala sa.Dokonca mi sama od seba povedala, ze sme urobili dobre, ze nase deti maju v Bratislave viac moznosti ako u nas na vychode. A prave preto sa k nasej mame stale radi vraciame, je pre nas clovek o ktoreho sa mozeme opriet.
Tiez si myslim, ze v pripade autorky to netreba brat az tak tragicky. Dievca ma strednu skolu za sebou, to je zaklad. Ja som tiez casto mala taku tendenciu dceru /21 rokov/ poucovat a riadit, ale ona je dost tvrdohlava a musi sa popalit na svojich chybach. Ale uz sa mi stalo, ze mi spatne potvrdila, ze som mala v niecom pravdu. Inak nie je ani dobre mat "prilis poslusne" deti. Ja sa snazim deti vychovavat tak, aby vedeli povedat aj svoj nazor, inak sa vo svete stratia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vcera som myslela,ze to neunesiem,dnes je to ani lepsie nie, ale skor sa preberam z toho, ano pre mna mozno tragedie. Kazdy, kto si niecim podobnym presiel,vie, o com pisem. Ja tiez s chladnou hlavou radim inym, sebe to je uz horsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemozeme si postavit vlastne stastie na pritomnosti ineho cloveka...potom to koncieva tak, ze on chce ist po svojom a my stracame zmysel zivota. Rovnica, ktora platila, plati aj platit bude.
Moja dcera v piatok zmaturovala a v nedelu letela do Grecka bez vysokej skoly a bez ambicii nejaku skoncit... a odisla"navzdy". S tym, ze tu ma domov a kedykolvek sa moze vratit. Vidime sa max. dva- trikrat do roka a vdakabohu za internet a telefony sa vidime a pocujeme kedy chceme. Jej rozhodnutie ist za hlasom svojho srdca som skratka musela prijat a nemalo zmysel rucat si svoj svet smutnenim, zialenim, vycitkami a dusebolom...ide sa dalej, ci je tu, ci v Grecku, ci kdekolvek...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ti vobec nezavidim, ze tak skoro odisl, smutno ti za nou muselo byt urcite. Ja mam este stastie, moja dcera dva roky robila, teraz zacala studovat na VS, skola ju bavi a zatial urcite nikam neuteka. Zatial by rada skusila nejaky studijny pobyt. Ale viem, ze ma to raz caka, som na to pripravena.
Este napisem svoju skusenost, ked som ucila na strednej skole. Bolo to 12 - 15 rokov dozadu. Citala som si na maturite zivotopisy ziakov = boli pisane ako cez kopirak, takmer vsetci chceli ist pracovat do zahranicia a zit tam. Take mi prisli odvazne a mozno aj trochu naivne ich zivotopisy. Ale boli to ich sny. Po dlhych rokoch som si vyhladala svojich ziakov na facebooku. A mnohym sa ich sny splnili, naozaj velka cast mojich ziakov sa rozprchla do sveta = Česko, Nemecko, Rakusko, Velka Britania, USA, Kanada, Mexiko, Cyprus, Spanielsko, arabske staty. Mnohi co by som to na nich nepovedala vystudovali vysoke skoly ci uz na Slovensku ale mnohi aj v zahranici. A som rada, ze som mozno troskou prispela k tomu, ze sa vo svete uchytili a urcite aj moje byvale kolegyne. Takze neporovnavajme svoje deti so sebou, aspon moja generacia nemala vobec do urciteho casu moznost cestovat a zit v zahranici a neskor uz nebola odvaha ani jazykove schopnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja mala 17 ked odišla do holandska a musela som to prijať, no vrátila sa po roku domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa to stalo aj ako ucitelke, ze ziacka predcasne odisla zo skoly = v maturitnom rocniku. Mala problemy, snazila sme sa jej pomoct viaceri, viackrat som s nou hovorila, aj byvaly triedny, aj spoluziacky sa ju snazili podrzat. A nic sme nezmohli = jednoducho odisla a nemohli sme to ovplyvnit. A mali sme viac takych pripadov, doteraz si pamatam na kocku, ucila sa vyborne, urobila si vyucny list a odisla zo skoly, jednoducho nepokracovala k maturite a pritom bola sikovna, mala na viac. Podobne nam tak odislo viac ziakov do zahranicia, pred ukoncenim skoly, museli mat svoje dovody, myslim, ze vacsinou to bol unik z rodiny. Ale naozaj to netreba brat tragicky, lebo tu skolu si kludne moze dorobit neskor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak strašne sa mýliš, ja nazaj nechcem nikomu hrať na city, ale napísala som len to, čo cítim v danej chvíli, ospravedlňujem sa všetkým, ak som vás zaťažila, viac sa to nestane, slová mnohých mi pomohli, ale chápem.......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj, toľko názorov, všetky beriem, akceptujem. Ja však nenarážam a nechecm ju citovo vydierať, ale priznávam, že sa dostala do zlej partie, žiaľ, už viem, že som to mala riešiť pred dovŕšením 18-tky, dnes, ako mi mnohé písali, musím akceptovať jej rozhodnutie, ale ....je tu ale, že s nikým nekomunikuje.Spojila som a diskrétne s jej kamarátkou, ostala v šoku. Sme rodičia, ktorí nepopíjali s mladými, keď k nám prišli a to asi bola chyba, u nich je alkohol na stole denne a preto ten strach, obava, bolesť, beznádej. Prepáčte, že si tu vylievam tu bolesť, ale je to asi jediné, čo ma značne podržalo, samozrejme som vďačná aj manželovi a synovi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
si si ista, zeje dobry napad ist za rodicmi frajera? podla mna uplne zle.
nechava dcera casto pootvarane ci poprihlasovane okna, alebo ti len chcela dat vediet, ze sa nieco deje a inak to nevedela ci nechcela. alebo ju inak nepocuvas? ja si myslim ako baby. pocuvaj ju. nevydieraj. neries za nu inych ludi. nic horsie ako ked ju rodicia budu mat zafixovanu ako chuda, ktorej mama chodi k nim riesit dcerine problemy. nechod k nim. neponizuj ju pred cudzimi. cakaj kym sa dcera vrati. mam spoluziacku, ktora odisla k sekte do klastora. mala sa kam vratit, vratila sa. vydala sa, ma deti. vratila by sa, keby ju mama uhanala?
drzim adka palce 
, dcera je mlada, silna, trufa si. poznam z vlastnej skusenosti . teraz som starsia, skusenejsia a mam viac pokory. uz by som si zas netrufla . drzte sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
za rodičmi frajera niee...to by som ako devätnástka asi len ťažko strávila. Súhlasím s ariesou...to nie je dobrý nápad.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už som bola za jeho mamou, pohovorili sme si normálne, kľudne, a bol pritom aj ten chlapec, ktorý nepovedal jednu súvislú vetu, žiaľ, len som sa utvrdila v tom, čo mi povedalo veľa ľudí, a že som mala zakročiť už dávno. Možno som sa ponížila, ale nikomu som tým neubížila. Je pravda, že zúfalí robia zúfalé skutky, aj keď som sa zmierila s jej rozhodnutím, mrzí ma len, že vyše dvoch mesiacov sa s ňou nedá hovoriť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem ako by si chcela "zakrocit" v jej veku. Zakazat jej chlapca? Presne to ti pisu vsetky prispievajuce, co uz mali taku skusenost ako ty, ze ziadne striktne zakazy nepomahaju. Mne sa u mojich deti {21 a 16 rokov} osvedcuje len jedno - hovorit s nimi - nie z pozicie nadradenosti rodica, ale na partnerskej urovni. Viem, ze nie vzdy sa to da, ja mam mozno stastie, ze moje deti nie su az taki rebeli, ale zas nie su urcite nejaki mumaci bez nazoru.
Moja dcera tiez mala priatela, ktory ju mal sice rad, ale tiez mi na nom vadili niektore veci - bol ziarlivy, stale boli spolu, dost sa odtrhla od priatelov. Casom to doslo aj jej a jednoducho sa rozisli - ale trvalo to 3 roky. Neter udrziavala asi 5 rokov uplne neperspektivny vztah s problematickym chlapcom, tiez s tym nic nespravili, kym na to nedosla sama, teraz sama nechape ako s nim mohla byt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V kazdom momente si pritahujeme do zivota partnerov, ktori su ti najspravnejsi. Niecomu sa vzajomne ucime. Ako mamy mame vsak velakrat pocit, ze dieta treba ochranovat do 150tky minimalne. No fakt je ten, ze vsetko co sa nam deje- nas aj niekam posuva a nase deti nie su vynimkou. Bolo by super vediet ich chranit 24 hodin denne, no neda sa to. Treba iba jedno- odstrihnut pupocnu snuru a naucit sa zit s vedomim, ze nase deti sme naucili vsetko, co do zivota potrebuju, ze sme vychovali samostatne jednotky s pravom na vlastne chyby, omyly a poucenia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lydusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lyduš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď áno, všetkým ĎAKUJEM, už som pochopila, že nijako nemám možnosť zasiahnuť, odtrhla sa takmer od všetkých priateľov, VIEM, NEZMENÍM TO. Len som sa potrebovala vyžalovať, a naozaj som mnohými z vás bola podporená a za to ĎAKUJEM.
NEBERTE TO NIKTO Z VÁS AKO HRA NA CITY, PREBOHA, LEN SOM POTREBOVALA PREČÍTAŤ SI AJ NÁZORY INÝCH ŽIEN, MOŽNO AJ SKÚSENEJŠÍCH.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ada, pripájam sa k tomu, že to nie je dobrý nápad ísť za rodičmi priateľa Tvojej dcéry a dohovárať im. Podľa mňa tým nevyriešiš nič, len to, že Tvoja dcéra sa ešte viac zatne.
Tá bývalá priateľka chlapca, ktorá Ti volala, mohla mať na tento telefonát viac dôvodov. Mohla v tom byť žiarlivosť, aj úprimné varovanie. Ak to bolo úprimné varovanie, myslíš, že Tvoja dcéra je od nej hlúpejšia, aby po čase nepochopila, ak ju bude rodina jej priateľa využívať, že je to tak? Naozaj si myslím, ako nezainteresovaný čitateľ, ktorý to vidí s väčším nadhľadom ako Ty, že by si ju teraz mala nechať tak. S tým, že bude vedieť, že keby niečo, má sa kam vrátiť. Nechaj ju, nech sa poučí na vlastnej skúsenosti. Tá je totiž na nezaplatenie.
A že nemáš prečo žiť? Veď to nie je pravda, máš svoju rodinu a ani dcéru si nestratila. Len sa snaží postaviť na vlastné nohy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechaj ju, nech sa poučí na vlastnej skúsenosti. Tá je totiž na nezaplatenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aby som to uviedla na praú mieru, ja som zavolala tomu dievčaťu, ale to je dievča, ktorá má dieťa s bratom spomínaného chlapca a ju doslova vyhodili. To dievča mi chce pomôcť, pretože vie, ako to tam chodí. Je to zamotané, snáď sa dožijem nejakého konca tejto mojek životnej etapy a dám vedieť, ako to dopadlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je dospelá, určite vie čo robí...a Ty sa netráp, máš zdravú, odvážnu dcéru, ktorá sa rozhodla ísť svojou cestou - je to jej cesta a Teba trápi to, že sa nezhoduje s Tvojou predstavou jej života...Ale ona si po nej pôjde, po tej, ktorú si sama vyberie...ak sa na nej potkne a padne, znovu sa postaví a pôjde ďalej,...určite je dosť silná a inteligentná aby všetko zvládla...a určite si ani ona sama neželá, aby si sa kôli nej trápila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Píšem z vlastnej skúsenosti. Pred pár rokmi sa moja sestra tiež vybrala na cestu, ktorá nebola k vôli celej našej rodine. Odišla z domu s chlapcom, ktorí bol gambler a chytil sa príležitosti. Mamka mňa vyslala pre sestru, nech sa vráti domov. Na veľké prepitovanie sa vrátila, chudobná ako kostolná myš, všetko prehrali v automatoch. Ale teraz po rokoch sa pýtam sama seba, či sme ju nemali nechať tak. Nemali sme ju hľadať a volať domov, teraz by som tu neurobila, sestra je stále sama, mala obrovské psychické problémy, skončila až na psychiatrii. Možno, keby sme ju nehľadali, tak by svoj život žila inak, ale by bola spokojná, možno by obaja prišli nato, že tak sa žiť nedá..............prosím ťa veľmi pekne, nechaj svoju dcéru na pokoji..............neurob takú chybu ako my. Celý život si to budem vyčítať, že som nekonala inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, už svoju dcéru nechávam napospas, už som rezignovala, keby som vedela zmazať celú moju myseľ, nedá sa, viem, že to hneď neprejde, nechám ju plávať ako chce, vždy sa vedela na mňa obrátiť, posledné týždne asi zabudla, že má mamu, a ja sa jej pripomínať nebudem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
trochu odbočím - pelargonia, rozumiem ti, je prirodzené uvažovať, čo by asi bolo, keby som urobila toto inak a ako by to vyzeralo dnes. Ale nedržíme v rukách osud iných ľudí. Ak sa sestra nechala prehovoriť, tak to bolo vo finále jej rozhodnutie. Možno, možno...Nikto nevie, čo by sa bolo stalo, keby...Možno by bolo ešte horšie, než je teraz. Mohla skončiť úplne bez peňazí a zúfalí ľudia robia zúfalé veci, zvlášť ak nie je psychicky úplne stabilná...možno je na tom dnes podstatne lepšie, než by bola.
Keby existovali pevné pravidlá, alebo návody, podľa ktorých by človek mohol konať zaručene správne, bolo by to všetko jednoduché...ale nie je
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám všetkým, nepoznám vás síce, ale neuveríte, vaše slová pomohli, srdečná úprimná vďaka. Aďa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hlavne to neber tak, ako si napisala v uvodnom prispevku, ze svoju dceru stracas. Preco ? Tvoja dcera sa len odstahuje. To ze necha skolu, neber ako najvacsi problem. Keby ju ta skola bavila, tak by zrejme neodisla. Dohodni si s nou, ako sa budete kontaktovat - ci uz mailom, telefonom, skypom. Spominala som vyssie pripad dcery mojej kamaratky - usla za ovela dramatickejsich okolnosti ako chce tvoja dcera - nepisala som detaily. Jej rodicia mali dost dovodov, aby sa s nou nebavili vobec, ale kontaktovali ju a casom sa aj vratila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A čo je to podľa teba strata? Nebaví sa so mnou, nebaví sa s manželom, nebaví sa s bratom, nebaví sa s dievčatami, ktoré toľkokrát boli u nás, neraz aj prespali u nás, bola som chápajúca, milujúca, tolerantná, ústretová matka. Ako by si reagovala ty, keď som sa snažila jej pekne povedať, že akceptujem jej rozhodnutie a ona pustí hlasno hudbu, aby ma nepočula? Ako by si reagovala, keď som vošla do izby alen som ju oslovila, jej slová boli : nestaraj sa a nech sa niko do mňa nestará! Ja som ju predsa takto nevychovala? či áno, tak zrejme je chyba vo mne a vo všetkých ľuďoch dookola, ktorí jej hovoria, nech sa zobudí a spmaätá. Som zlá, najhoršia matka! Aj keď neviem, a nechápem, čím som ju ja ranila? Ani ona to nevie povedať, jednoducho je bezhlavo zaľúbená, ale na druhej strane JE NORMÁLNE, ABY 19-ROč.PLÁNOVALA ÚTEK S CELOU JEHO RODINOU??????
Dobre, nech som ja zlá matka!Ale aká je matka toho chlapca!?????!!!Je to normálne? Dokázala by si ty ,priklad, más syna a má priatelku, dokázala by si takto potajme organizovat útek od jej rodičov?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ejjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj, asi by uz aj stacilo. Chces vediet co je strata? Ked si jeden den so svojim otcom a na druhy den rano ti volaju, ze umrel. Toto je strata. SMRT.
Matku toho chalana z toho vynechaj, ona sa za tvoju dceru nerozhodla, zbytocne ides na nu valat nejaku zodpovednost.
A teraz je asi zbytocne chodit za dcerou s tym, ze ju zrazu respektujes, ked je nastvana na tvoje predosle reakcie...
Nechaj ju tak, nechod za nou, nelutuj sa.
Ranila si ju tym, ze si nekaceptovala jej vyber a jej rozhodnutie. 19 nie je tak malo na vlastnu zodpovednost za vlastny zivot.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikoho nevinim,ale doslova ju zlakali,to ma boli, ano,moja dcera je ovplyvnitelna,nezmenim to,pomaly,ale isto sa so situaciou vyrovnavam,dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre. Tak si predstav, ze teba niekto laaaaka a ty nechces....ako by ta donutil?? Tvoja dcera CHCE ist s nimi...nikto ju nemusel lanarit, toto musis akceptovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akceptujem, len som pohoršená tým, že sa dozviem, že jej práve jeho rodina povedala, aby kašlala na nás, že kde pôjdu, si zarobí a pomôže aj im.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tazko povedat preco tak reaguje. Tiez by ma mrzelo take spravanie, samozrejme. Odhadla by som to tak, ze asi jej viaceri hovorili do vyberu partnera a teraz ma pocit, ze vsetci su proti nej, proti jej laske. Ja ti len poviem ako to bolo u mojej dcery. Jej priatel ju mal velmi rad, bol k nej velmi pozorny, travili spolu vela casu, stale si spolu telefonovali. Napriek tomu, ze boli stale spolu, stihli spolu telefonovat aj 700 minut mesacne. Ked nebola s nim, stale jej volal,ked mu nezdvihla, vyvolaval jej dalej. Lubil ju, ale takou majetnickou laskou, mal velmi tazke detstvo, myslim, ze sa na nu velmi upol a ona ho chcela "zachranit". Bol jej prvy chlapec, boli spolu od 16 rokov - trvalo to 3 roky. Tiez sa dost odstrihla od kamaratiek. Nakoniec sa s nim dcera rozisla, rozchod bol burlivy, lebo to nechcel prijat a tiez som sa o nu velmi bala, takze viem ta pochopit. A ten druhy pripad, co som tu spominala, bol tiez velmi podobny, citovo nevyrovnany chalan z problematickej rodiny, ktoreho chcela holka "zachranit", ale on ju pritom tahal nadol. Vsetci to videli a dohovarali jej, ale ona isla "proti vsetkym".
Tak jej len daj este raz najavo, ze dvere naspat ma otvorene a potom ju skuste casom kontaktovat - hovoris, ze s nikym nechce komunikovat, ale mozno je niekto z rodiny, s ktorym si predtym lepsie rozumela = tak nech ju skusi potom oslovit manzel, ci brat.
Drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Strata je smrt. Ona nezomiera, len si ide za vlastnou hlavou. a strata bude, ked ju definitivne touto hysteriou odozenies - rovnako ako v partnerskom zvazku - ked niekto chce odist, aj tak odide, cim viac budes tlacit na pilu a robit sceny, tym skor odide. Hlavne,. ked "na tom druhom mieste" ju maju za "dospelu". Vinit matku toho chlapca - to uz je len zufalstvo, je to uplne zbytocne vylozena energia a zlost. ci je normalne, ze v 19tich chce odist s chlapcom, do ktoreho je zamilovana - no, az tak uplne zvlastne a nenormlane to nie je. a slovicko "utek"- bola snad doma vo vazeni, ze nemoze ist, kam chce? je dospela, ked berie na seba, ze sa postara sama o seba, alebo si mysli, ze sa o nu postara niekto iny, je len jej vlastny vyber a cesta, ze sa necha napalit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nevinim jeho mamu,nie ,praveze mala slobodu az velmi,prave to si myslim,ze bola chyba. Je dospela,moze ist,kam chce,ale snad stacilo prist a povedat, ze mami oci,koncim so skolou a odchadzam,ale aby ej cudzia zena radila, ze neries to doma,pojdes s nami..... to nie je ubohe ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, nie je. Tvoja dcera ma vlastny rozum, aby vyhodnotila...a zrejme vedela co ju doma caka po takomto oznameni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mýliš sa, vždy sme akceptovali jej doterajšie rozhodnutia, chcela ísť v lete do Čiech? Šla, po dvoch týždňoch, podotýkam, že volávala denne, a to som nežiadala ja, to chcela ona, po dvoch týždňoch sa vrátila. Hovorila som jej, že keď chcela ísť, nech niečo vydrží, kdeže, musela som jej poslať peniaze, lebo nemala ani na cestu. Nič som jej nevyčítala! Len sme sa objali, na nič som sa nepýtala, nechala som to tak, po čase sa sama o tom rozhovorila.
Čokoľvek chcela, myslím niekam ísť, vždy to so mnou prediskutovala, teraz, odkedy je s tým chlapcom, už nemá záujem. Bojím sa, že klesne, ale viem, nezabránim tomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak preco neakceptujes jej rozhodnutie aj tera?a neber to prosim ako nejake rypanie, len fakt neviem...
ja by som ju nechala ist, akurat by som jej dopredu oznamila, aby si bola vedoma ze odchodom(nie utekom) z domu za seba prebera plnu, to zn.aj financnu zodpovednost..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je dospela a ty aj ked sa utrápiš a urobiš čokoľvek nič nedosiahneš, iba opak, zatne sa a bude sa rútiť strmhlav do toho.
Viem čo to je a viem ako to bolí, ale nemôžeš žiť jej život, ona si ho musí prežiť sama.