Tie úsmevy a j slzičky sú milé, ja som tu tiež už viackrát slzila a usmievala sa pri príbehoch žienok , čo sa tu "stretávajú". Všetky máme menšie i väčšie radosti i starosti, niekedy doslova tragédie. Snažím sa tu všetko si prečítať a vžívať sa do všetkých naničmám, mám hrozne veľa myšlienok len si to nejako neviem dať dokopy, aby som to k patričným komentárom dopasovala.
Čo sa týka utrpenia mojich detí, určite neprešli našimi problémami bez ujmy. Vždy som sa snažila deti od problémov uchrániť. Snažila som sa riešiť konflikty s ex... vtedy, keď pri tom neboli. Len mužské ego, ktoré strašne utrpelo tým, že si jeho žena dovolila povedať "a dosť" , sa nevedelo vysporiadať s nežiadúcim koncom. Využíval chvíle , keď boli pri nás deti a myslel si , že keď pri tom budú tak ja viac ustúpim. S tým som spravila rázny koniec, keď som pohrozila , že pôjdem na sociálku a podám tam na neho sťažnosť.
Pravdou je , že chlapci tým nejako preplávali a myslím, že sú v pohode. Ale vytrpeli sme si až až. Starší to prekonal úplne úžasne, je veľmi citlivý chlapec, vždy bol šikovný a rozumný,dal si veci vysvetliť a dosť toho tým svojim malým rozumčekom chápal. Dával mi hrozne veľa sily. S mladším som chodila tri roky k psychologičke, čo malo viac dôvodov.
Odchod otca bol v čase prázdnin, zrovna bol prvák. Nakoľko venovanie sa otca deťom bolo väčšinou omša v nedeľu, tak mladší po rozchode viackrát odmietal ísť k otcovi, keď si pre nich prišiel. Predsa len čas trávili na 99% so mnou. A on bol od malička dieťa s ťažkou povahou, na rozdiel od brata, s ktorým nikdy nebol žiadny problém. Otec ho začal odstrkovať a malý to začal kompenzovať v škole. Stalo sa z neho hyperaktívne dieťa, v škole neposedné nastávali konflikty s deťmi. A ako problémový nebol pre otca zaujímavý. Väčšinou si zobral len staršieho a mal po starosti. Tak som riešila ďalší problém, lebo samozrejme problém máme my mamy. Vysvetliť , že deti sú jeho obidve , tak ich treba aj napriek problémom obidve brať. Zo školy sme dostali odporučenku k psychologičke a ešte sme mali doteraz vždy šťastie na perfektné pani učiteľky, ktoré si vedeli malého získať. Pani psychologička bola super , veľmi sa mu tam páčilo, takže sme neprežívali žiadne scény typu " ja tam nejdem" a pod.
Teraz sme viac menej v pohode, prežívame pubertu, zatiaľ celkom slušne. Chlapcov som proti otcovi a jeho priateľke nikdy neštvala, na rozdiel od otca. Stretávajú sa pravidelne, jeho terajšia priateľka je veľmi rozumná baba, ktorá má deti veľmi rada a môžem povedať, že sa deťom venuje , niekedy sa mi zdá, viac ako otec. Len aby im to spolu vydržalo, pretože "starého koňa voz ťahať nenaučíš", zase by tie decká trpeli, nakoľko aj oni ju majú radi. Už my keď sme mali svatbu , tak nám ten mladší povedal maminka pravda vy sa už nerozvediete.
Chlapci sú už síce veľký vzrastom, ale dušičkou sú stále deti a hoci je s nimi kopec problémov, tak si neviem život bez nich predstaviť a snažím sa im spôsobovať čo najmenej utrpenia. Mohla by som tu pokračovať ešte veľmi dlho, ale asi by to bolo nezáživné ,veľa naraz. Tak zase nikedy nabudúce.
Obdivujem ťa za to, že i napriek tom že ťa život nehíčkal, že si to zvládla a myslela predovšetkým na dobro svojich chlapcov. Tiež mám u svojich dcér ten pocit, že síce vyzerajú "veľko", ale sú to stále moje malé dievčatká...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Hovoris mi priamo z duse a srdiecka, Lienka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem si živo predstaviť ako to znášali chlapci, veď stačí, že niekedy naše deti vidia ako sa s manželom hádame a hneď reagujú, ale vedia a vidia, že to vieme vyriešiť a máme sa radi aj napriek menším nezhodám. Aj pre tvojich chlapcov je dôležité, že si si so svojim terajším manželom šťastná, a to je pre nich najlepšia psychologická pomoc (nechcem tým znížiť zásluhy profesionálov, ale...).
Správne si sa zachovala v tých najťažších chvíľach, aj keď si si zrejme musela často ako sa hovorí, zakusnuť do jazyka,
pre chlapcov si urobila a robíš veľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babulky ste zlaté, určite sa mi vždy nepodarilo zareagovať tak ako by som si predstavovala, ale snažím sa. Život ma naozaj nehíčkal, aj ja som z rozvedenej rodiny. Môj otec bol notorický alkoholik a mali sme to ťažké, a zrejme aj to bol dôvod ,že som riešila problémy takýmto spôsobom. Užili sme si svoje. Príliš milujem svoje deti na to , aby som im ubližovala kvôli chlapovi , ktorý si nezaslúži , aby ešte niekto z mojich blízkych kvôli nemu trpel. Snáď tí moji chlapci raz sami prídu na to aká je pravda. A možno aj nie, ale ja to robím pre ich spokojný život a nečakám, že mi to budú vracať, Pán Boh mi už ukázal , že nás má rád a ja mám kľud na duši.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adrika aj mne sa páči ako si riešila vzťhy deti-otec po rozvode.Nie
je to ľahké ,žena musí hocičo prehltnúť a nekomentovať ,ale keď ide
o deti je múdrejšie trochu ustúpiť a nevytvárať ešte väčší stres a
napätie.Ak deti túžia stretávať sa s otcom a on s nimi /pokiaľ nie je psychpat a opilec/ nemá zmysel brániť stretnutiu. Ja som tiež zažila svoje a riešila som to tak ako TY. Síce sa nemám čím chváliť,
lebo to dopadlo s mojimi deťmi zle možno práve preto,že sme boli
rozvedení a chýbala im pevná otcovská ruka. On ich posledne len
rozmaznával tým,že im dal ,čo si len zažiadali a to auto asi nemal
kúpiť pokiaľ nemali všetci vodické a neboli dospelí. S jeho deťmi a
manželkou tiež celkom dobre vychádzali ,ale tam bol velký vekový
rozdiel. Teraz keď je Peťko sám ,tak berie jeho syna ako brata, hoci
on má 20 a malý má asi 8 rokov.Veru všeličo sme za tých 15 rokov po
rozvode prežili a už ma napadla aj taká myšlienka ,že tým čo sa stalo chlapcom,nás boh potrestal za nezodpovednosť voči deťom práve
kôli tomu rozvodu. Ale ja som to vtedy už ináč ako odchodom od neho,
vyriešiť nevedela,pretože si nevážil toho že má deti a manželku a stále zháňal niečo nové ,lepšie ako ja. Teraz mu je ale trestom to
čo si našiel ,lebo to je presne môj opak.Skrátka fúria.Boja sa jej vlastné deti a aj on.Nuž ale ,čo hľadal to našiel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Emka, to tak býva. Veď u nás si tiež nevážil , čo mal doma. Dobre, že som mu stoličku "nedúchala", keď si na ňu išiel sadnúť. Ale , kto chce kam, pomôžme mu tam. Akurát Môj bývalý zas natrafil na takú , čo mu sadla na lep. A nemyslím, že vás Boh potrestal , na deťoch, aj keď človek uvažuje nad všeličím. A nemyslím, že ty by si si mala niečo ohľadom detí vyčítať. Tiež som čítala článok v Šarme, ale tie komentáre , čo tam boli, to nepíšu vždy celkom kompletní ľudia. Verím, že si deti vychovávala správne, lenže v tom veku človek nikdy nevie, čo vyvedú. My sme mali ťažký život, aj keď sme boli deti , už som spomínala nikde v koment., otec notorik, mama sa starala na všetky strany, aby nám nič nechýbalo. Snažila sa nás naučiť všetko, čo treba k životu , ale s najmladším bratom sme mali do roboty všetky ešte donedávna. Teraz má 23 rokov a snáď už dojde k rozumu, ale to je tiež jeden celý príbeh, takže niekedy inokedy rozpíšem. A hlavu hore Emka, šťastie si zaslúžiš a ono určite príde, len sa ho nesmieš báť!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Obdivujem tvoju lojalitu voci ludom ,alebo ako to spravne nazvat.Obdivujem ta zato ze vies povedat ze jeho priatelka je rozumna baba, a ocenujes to,pretoze vies ze je to velmi dolezite pre vase decka.Je tazke byt realny so zdravym usudkom ked je (bol)clovek zraneny a nestastny.No ty si to dokazala,a dokonca aj vdaka tomu,si myslim,si teraz stastna a milovana a pozitivnym prikladom pre tvojich chlapcov.