Ahojte!
S tym Oslocanom to bolo dobre :) Ale co som zabudla podotknut, taky zanedbatelny fakt, ze drahy je poliak :))) Jemu som od prvej chvile rozumela vsetko, to bolo asi laskou...
Takze som si sedela v tom busse a zacala sa cesta. Mala som este nieco pod zub a len 1,5L vody, co bolo dost malo na nejakych 30 hodin cesty a pri dost velkej horucave. V noci sme sa nalodili a tam nastal dalsi problem, nevedela som, ci mam zaplatenu kajutu, ale postavila som sa do rady na kluce pri recepcii a modlila som sa, aby odo mna nechceli ziadne peniaze! Mala som jedno euro, hlad strasny, ale povedala som si, ze som uz skoro v polovici cesty, tak niet navratu. Dosla som na rad ja, mila pani klikala do pocitaca, ja som nedychala, lebo to by bol riaden trapas, okolo milion ludi a ja bez penazi stojim v rade na kajutu :) Dala mi kluce, zazelala prijemny pobyt a ja so svojimi zelatinovymi nohami som odkracala do kajuty. Ani neviem, ako som sa okupala a zaspala...
Rano sme uz boli vo Svedsku, huraaaaaaaaaaa! No, ale aby mi nebolo prilis veselo, tak problemy som mala za par minut na hranicnej kontrole. Dostali sme take lajstre, kde sme mali vypisat, kolko mame alkoholu, vina, piva, cigariet a penazi :)
A ja som nemala nic z toho! Vsade som vpisala nulu a pocitala som hodiny do konecnej. Oblievala ma radost a ani hlad uz nebol taky velky :) Vsetci sme to odovzdali a cakali, kym to preveria. Prisiel svedsky colnik s pasmi a tu zrazu padlo moje meno, len moje, samozrejme.Vsetky oci na mna, uplne ako zlocinec. Tak som vysla von a colnik sa ma pyta, ci si z nich robim srandu, ze nemam vodku ani cigarety a dokonca ani ziadne peniaze. Pytal sa ma, ku komu idem a ci mam pozvanie. Povedala som co a ako. Isiel volat drahemu, ci vobec pozna taku osobu. Moje scenare v hlave boli katastrofalne, co ked si zo mna urobil srandu a teraz ma zaprie, zostanem vo Svedsku a ....
Vracal sa colnik (bez mojho pasu), uz som dostavala infarkt. Hovori, ze telefon nedviha, takze co teraz so mnou. Prosila som ho, aby isiel zavolat este raz, lebo je mozne, ze telefon nema pri sebe a je v praci. Tak s velkou neochotou isiel znova. Vracal sa a znovu bez pasu, vtedy som uz bola na zosypanie.
Telefon vraj nik ndviha a on nebude chodit hore-dole, maju mi vylozit kufre a oni mozu ist dalej. Kufre mi vylozili a ja som sa rozplakala. Vtedy som colnikovi povedala, aku som mala hroznu cestu a ze cestujem 2 dni a ze mam tiez vsetkeho dost. Vtedy vodic autobusu nevydrzal a dal mi svoj telefon, aby som zavolala Adamovi (drahy). Dvihol to na prvy raz! Zacali sme hovorit jeden cez druheho, potom som dala telefon colnikovi. Vratil mi pas a povedal-na norskych hraniciach ta bez penazi nevpustia!
Nevedela som ako to funguje, tak som uverila. Poslednych 10 hodin do Oslo, poslednych 10 hodin stresu...
Pred hranicami som trochu prispala (vtedy som nevedela, ze to bolo pred hranicami) a oci som otvorila ked uz ma vitali v Oslo, samozrejme na tabulke. Teraz som nevedela, ci sa mam este bat tych hranic, ale pre istotu som sa bala. Po chvilke sme zastali a vsetci zacali vystupovat. Vtedy som este neverila, ale fakt som uz bola na konecnej, na busovej stanici v Oslo.
Vybrala som svoje kufre utekala do vnutra, sadla som si a usmievala som sa ako idiot :) Este mi to aj tak celkom nedochadzalo. Neviem ako dlho som cakala na Adama, ale to nebolo podstatne. Prisiel, vyobjimal ma a aj par slziciek vypustil a sli sme domov :)
A k tym norsko-svedskym hraniciam. Budky tam boli provizorne, kontroly ziadne. Teraz vraj trochu kontroluju, ale vtedy vobec.
Aj tak som sa nemala coho bat, ale vidlak v meste...
Kazdy rok sa smejeme na tejto mojej ceste.
Fotiek Norska mame kopec, ale na druhom pocitaci, ktory je mimo provoz, ale ked bude ok, tak poslem.
No precitala som jednym dychom a uz sa tesim na pokracovanie,tak dufam sa na dake chystas inak by to moja zvedavost nezvladla:)
Cesta uzasna,asi to nemohlo byt viac dobrodruznejsie.
Ja som zazila tiez zaujimavy vystup z autobusu v Augsburgu v Nemecku,ked som prvy krat cestovala .Bolo po tretej nad ranom, autobusar ma tam a este jednu slovenku vylozil na zastavke pred sexbarom,z ktoreho vyleteli dvaja polonahy muzi,a skoro nam doslo ze ten druhy nahana prveho s nozom v ruke.Tak sme schytili tazke batoziny a trielili ako sa dalo,v snahe najst vlakovu stanicu,a to sme este vzdy nevedeli kam presne ideme.Ma to na tvoj zazitok daleko, no tiez na to v zivote nezabudnem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teda nechcela by som byť na tvojom mieste ,ale dnes už máš z toho
zážitok na ktorý len tak nezabudneš. Aj ja sa teším na pokračovanie,
tak sa posnaž Katka a nenapínaj nás.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takže vy ste v Nórsku "prisťahovalci" obidvaja, takže hneď mi napadne otázka čo tam nasmerovalo tvojho drahého. Inak stresu na začiatok si si užila viac ako dosť, našťastie to dobre dopadlo. Ešte ma napadlo čo tvojí rodičia a tvoj relatívne náhly odchod?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to s tvojimi rodičmi, ma tiež napadlo a zaujíma(mam dospievajúcu dcéru)
Koľko rokov si mala, keď si sa dala na túto dobrodružnú cestu za mužom svojho života?? A čo si vtedy robila, myslím zamestnanie, škola??
Akou rečou hovorí vaša malá Felícia??
Píš, píš horím zvedavosťou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka...tak toto som čítala jedným dychom...čo človek nezažije...a teším sa na pokračovanie...pekný večer prajem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vzala si to už od podlahy adrenalínovo! To je celý váš vzťah takýto?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj kati, je to také zaujímavé, že kebyže si tu, tak z teba ťahám tel.číslo, nech mi to porozprávaš. 
prikláňam sa k zoznamu otázok:
1. ako sa tam nabral Adam (inak je mi jasné, že to bola láska na prvý pohľad, lebo Adam je proste fatálne meno)
2. čo na to rodičia
3. ako hovorí malinká
4. Aký je život v Norsku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som zvedavá, čo napíše Katka, ja Ti môžem odpovedať na štvrtú otázku...v Nórsku sme žili 2 roky, narodila sa mi tam druhá dcéra.
Podľa mňa je život v Nórsku skvelý, hlavne pre deti. To najlepšie o výchove a prístupe k deťom som sa naučila práve tam. Trochu sme s mužom riešili ich pohľad na stredo a východo-európanov. Nevedia totiž o nás nič, lebo nechcú vedieť. A majú pocit, že sme práve zliezli zo stromu. Ale potom, čo som zažila život cudzinca v iných európskych krajinách môžem zhodnotiť, že sa k cudzincom správajú veľmi kultivovane.
Ak máš rada šport a zimu (ja veľmi), tak je to krajina snov. Ak si letný typ, tak asi nie. Ale Vianoce tam boli nádherné...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Denisa, Katka tu nebola veľmi dlho, tak neviem či nám ešte niekedy dokončí svoj príbeh. Sprav nám radosť a napíš nám o Nórsku, aké si ho videla ty. Idú Vianoce, ideálny čas na tvoje spomienky.
Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, tak ako si tam teraz nazivas, ako hodnotis Norsko, ja som nan strasne zvedava a poslednym casom ma chytaju cestovatelske tulave topanky a vsetko by som chcela vidiet, vsade byt... tesim sa na to nejake foto a drzim paste. Inak vitaj...:-}