Ahojte dievcatka,
davno som sa neozvala, ale nebolo to zamerom. Pravdou je ze som stale v sebe zivila nejaku nadej, ze sa stane zazrak a nebudem musiet chodit na dialyzu, ze sa stane zazrak a ten biochrapun pochopi, ze deti potrebuju peniaze a ze nebude chciet sa hadat o kazdu korunu... zazrak sa nekonal, naopak, co sa mohlo pokazit sa pokazilo a ja sa uz len zufalo drzim tych par slamiek a to hlavne usmevu mojich deti, priatelovho objatia a maminho pohladenia. Inak mam rada aj huncutsky pohlad mojho otca v ktorom vidim obavu, ktoru o mna ma a tak isto moju sestru ktora je profesorkkou a ako ja vravim to je diagnoza, ale je milena
Tak preslo najvacisie zufalstvo, kto ma pozna snad ani nevuveri ale minimalne 2 az 3 tyzdne som realne uvazovala o sebevrazde. Jednoducho som uz nevladala, dnes som sa zobudila a tiez to nebolo lepsie. Mam pocit akokeby sa mi pluca zalievali vodou, nie len naoko ale aj v skutocnosti, lebo mam problem s dychanim a idem sa zadusit kaslom, dnes mi dali dalsie lieky a ja dufam ze to prejde. Co ma vzprusilo asi bola kava s mojou mamou. Isla som do lekarne a bola zatvorena, tak som jej cinkla ci je doma a isla som k nej na kafe.. Potrkotali sme, opat som ju mala chvilku len pre seba. Velmi mi chybaju taketo chvilky na salku dobrej kavicky aku vie urobit len moja mamina. Nerozpravala som jej o tom ze mam chut pojest vsetky lieky co najdem a navzdy zaspat, ale mozno to citila, neviem v jej pohlade bolo tolko lasky. Na chvilku prestanem pisat, idem jej zavolat, aby vedela kolko vela pre mna znamena.
Takze takto som sa utapala v depkach v myslienkach na sebevrazdu ale dalsi problem je ze ja som lajdak co sa tyka papierovania anemam dotiahnute niektore veci, teraz uz mozem uvazovat trosku normalnejsie a viem ze teda bola to strasna hovadina.
Skusala som si dokonca najst na internete niekoho kto by i daroval oblicku, bola som ochotna dat mu i nejake peniaze, teda kolko by som mohla len aby som mala normalny zivot, ale bez vysledne. Dievcat kto ma nulku pozitiv a pocit ze ma jednu navyse, vymenim za cokolvek COKOLVEK
Preco Vam pisem, je to preto ze potrebujem naliat do seba nadej, ze raz to vsetko strasne skonci a bude uz len dobre, potrebujem to pocut a starsane vela vela moc. Som taka ze ak mi naozaj je velmi velmi zle uzaviem svoje myslienky pred svetom,navonok fungujem uplne normalne ale ked som sama len placem a placem.
Nieco z ineho sudka, nieco veselsie. V utorok som bola doma sama s detmi, neuveritelne spekulovali a vymyslali, ukladala somo ich 2 hodiny, co normalne zvladneme tak za dvadastam minut aj s niekolkymi opakovanymi pusinkami
A este jedna pikoska. Hladala som info o biochrapunovi na internete a nasla som pod jeho nickom Kronno, otazku : Ako si dat do nakladov vyzivne na deti urcene sudom ?
No povedzte je normalne aby niekto toto napisal? ha ha ha
Dievcatka, mam to teraz velmi velmi tazke , tak mi drste palce, nech to nejako zvladnem, nech opat nespadnem do depresii a nechcela sa zabit
Ó ako som sa vtedy mýlila. Netušila som to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dvojčátko moje, myslím na teba. Viem, že veľmi malé povzbudenie, ale napísať niečo iné by odo mňa bolo povrchné. Nevzdávaj to. ŽI. EŠTE CHVÍĽKU ŽI.
A potom už bude dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaaaj dvojcatka v prvom rade posielam
a
!!! Kasli na biochrapuna - je to mamrd. JA viem lahko sa povie. Viem tazi to na srdiecku. Ved tie male krasne deticky nikomu neublizili, ani svojmu otcovi. No a ten blbun sprosty hlada len sposob ako ublizit a neplnit si povinnost. Viem - poznam to. Hneva to, boli to. Clovek by takemu tvorovi najradsej zhromazdil vsetky svoje bolesti a nechal mu ich prezit na vlastnej kozi. Ale neboj bozie mlyny melu pomaly ale iste. Takze aj na neho pride !!!
A veru veru tak ako georgina pise, mas deticky, musis bojovat. Ked nie za seba aspon za nich. Co by si bez teba pocali ???
Drzim palceky a posielam vela dobraj energie
. Drzkajte sa !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj mamina
Nie som tu dlho a nepoznam cely tvoj pribeh, ale dovol mi aby som sa ti aspon ciastocne zverila s tym mojim a tak, dufam, ti dodala aspon trochu pozitivizmu.
Skusim to moje skratit, nech to tu zase moc nerozpisujem. Nuz vec sa ma takto, pred par rokmi sa jedneho krasneho nedelneho rana zacali moje zdravotne problemy, to rano si vybavim este aj dnes celkom presne.Preskocim vsetko co viedlo k diagnoze a zakoncim to tym, ze mam nalez na mieche z coho vyplyva nasledovne: x mesiacov som bojovala o to, aby som neochrnula, aby som mohla chodit, proste zit. Ruky som mala cele rozpichane od infuzii ( vsade kde si vies predstavit ), bolo mi z nich zle. Naozaj nie som citlivka, ale pri poslednych som uz pri vpichu plakala ( a to som bola rada ak ma nepichli tak 4x za sebou, lebo mi vsetky zily praskali...), bolo mi zle stale od zaludka a zacala som premyslat o tom, ze toto uz naozaj nezvladnem. Do toho sa pridali informacie, ze deti radsej asi nemat, napriek tomu ze dnes chodim a som ok nik nevie kedy to zase pride, co sa stane, ci to bude horsie, info ako ze mam sancu 50% ze sa dozijem 50 roku zivota a to hlavne, ze je to nevyliecitelne, nevzratne a nik na svete na to liek nevynasiel, takze mozem dakovat bohu ak sa stav nebude zhorsovat.
A chcem ti povedat jedno, ze vo chvilach, ked som si myslela ze som na absolutnom dne,ked moj zivot sa nicim zivotu nepodobal, ked som citala na internete clanky o ludoch s diagnozou ako ja, vtedy som si povedala ze NIKDY, NIKDY a NIKDY sa nevzdam. Ze kolko ma bude tento zivot lamat a kolko mi bude na plecia nakladat a kolkokrat ma zrazi na zem, tak JA vzdy vstanem ! Prosim nenechaj sa zlomit, prosim v tych najhorsich chvilach mysli aspon na svoje dve dietky. Bojuj kvoli nim, bojuj kvoli sebe a ver ze to zvladnes. A ked ked ti bude najhorsie, aj tak vstan a povedz si ze to zvladnes, mozno tu budes hovorit so slzami v ociach ako ja, ale povedz to sebe, lebo tak to bude.
Dnes som na tom takto, mam uzastneho chlapa ( teda nie zas tak ) a cakam babo, sme v 16 tt. Kazdy den sa sledujem a vedome sme sa o mimi snazili, aj s vedomim, ze ak mi nieco bude...Ale nic, toto tu rozoberat nejdem. Vies preco, lebo nebude, mne nic nebude a vsetko skonci dobre. Tak ako tebe mamina dvojciat ! Tak ako tebe vsetko dobre dopadne a hlavne, vsetko to zvladnes, vsetko ! Ver ze nic na svete nie je silnejsie ako tvoja viera v to ze to bude dobre, ak si to budes opakovat, nedas sancu nicomu inemu, aj ked, obcasne depky....ber ich ako sucast zivota, ja som si uz zvykla a pomaha to, ked nejaka pride, len pokrcim plecia a poviem si, vsak ty depresia jedna zase odides !
A TY to moja zvladnes ! A ver ze ti to hovori niekto, kto toho uz preskakal a ty to zvladnes a zase bude vsetko dobre a ty budes velmi hrda na seba ako si to zvladla a zvladas.
Prosim bud na seba hrda, pretoze mnohych ludi by tvoj stav polozil na kolena ale ty to zvladas, aj napriek tomu vsetkemu co tu pises, ja v tom vidim ze dokazes na nohach stat a ze to zvladnes. Strasne moc ti prajem, aby v tych najhorsich chvil bolo stale menej.
Preto mi dovol povedat, drz sa, verim ze to zvladnes a uz si sama ukazala, ze ti to ide zvladnut to a bojovat, aj ked si to niekedy sama nemyslis
Drz sa mamina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem za vase povzbudive slova. Ono je to tak, ze vzdy ked sa dam troskku dokopy , tak opat nieco dalsie. Hlavne tri krat do tyzdna dialyza, v tie dni svoje deticky ani nevidim, to su tie depky. Rano opat frmol do prace a opat ich nevidim, cez vikendy byvam taka vycerpana, ze sa nevladzem ani s nimi hrat, len bezmocne sedim v kresne na dvore a placem , lebo nevladzem s nimi behat za loptou a jasit sa a vidim na nich ako su smutne, zemamainka sa nechce hrat
Ja si myslim ze som dost silny clovek, ale tento stav je nekonecne, je to len take cakanie na smrt. Stale dookola pichanie ihli, ked sa sestricke nezadari aj 4 krat, bolieva to tak, ze hanba nehanba placem, nezvladam bolest a musim to robit 3 krat tyzdenne. Aj dnes. Rano frmol, potom beh do prace, v praci frmol, po praci letim ako kaskader na dialyzu aby som tam bola co najskor a mohola co najskor vypadnut, ale aj tak nebyvam doma pred deviatou vecer a to uz deticky spinkaju a priatel je ako zbity pes .. dopisem neskor, mamae poradu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoooooj.
Ak sa citíš naozaj veľmi zle a uvažuješ nad sebevraždou, vojdi k deťom do izby, pozri na ne,pohladkaj ich po tvári, pobozkaj a ver tomu, že jediný pohľad a dotyk teba na tvoje deti alebo naopak ťa zbaví toho uvažovania ukončiť tento život. Máš predsa dve deťúrence, ktoré ťa potrebujú a vedia, že mama je tu a je len a len ich.
Sebevražda nie je riešenie.
Takže hlavu hore.
PS: Každý deň sa najde dôvod, prečo sa oplatí žiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Betty , ja mam vela dovodov preco zit a vsetky doverne poznam, moj problem je ze nevladzem zit, nemam eneriu. Opisem timoj tyden rano vstavam o polsiestej, napcham sa liekmi, obleciem krpocv, nakrmim a padim do prace, lebo do jasli ich uz vozi priatel , od siedmej pracujem, medzitym idem na obed, naprach sa liekmi, riesim co v praci treba a niekedy je toho dost, to kazdy pozna, o polstvrtej koncim, utekam na dialyzu a podla situacii som tak cca do deviatej, o pol desiatej som doma, vycerpana ako kon a to ma caka este domacnost. To su pondelky, stredy , piatky: Utorky a stvrtky som poobede s demi doma, snazim sa dohnat to co som nestihla ale vacsinou sa len hram s detmi, lebo ine aj tak nevladzem a tak rada by som ale neda sa. Cez vikendy dobieham co som nestihla a hlavne chcem byt s blizkymi, ale to je tiez take vselijake, lebo sa mi stane ze len sedim a sedim a nevnimam. Kto mate dvojcata alebo male deticky to viete pochopit. Je toho vela i ked mi priatel velmi velmi pomaha. Je toho jednoducho vela. Tak mi niekto poradte, ako si to zorganizovat, lebo ja niekde asi robim chybu, chcem mat pekny a utulny domov, vonavy a mat spokojne deticky alebo sa uz na vsetko vykaslat. Trosku kludu, lebo tento vecny boj ma zmaha, zmaha a unavuje. Niekedy ked mi zmenia dialyzu a ja nemoyem ist po praci ale az na pol osmu a to som doma cca o jednej a o piatej na nohach, tak uz sa modlim, nech to skonci
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dvojčatká a púpavka, nemám slov. tak budem radšej ticho a posielam vám obom veľa
a hlave sily prekonať to zlé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no tak porada skoncila, teda dopisujem. Neviem sa zmierit s tou dialyzou, lebo stale a stale nachadzam len horsie a horsie informacie o tom ako fistula moze sa znicit a tak dalej. Zle bolo, ze teraz ma pichali nejake nic hodne sestricky, ruka cela modrinova, opuchnuta vyzeram ako dobita tyrana zena v kombinacii s narkomanom. Ruku som nemohla pouzivat dva tyzdne. A predstavte si ked maly alebo mala place, ze chce hopa a ja ich nemozem zdvihnut...
Ale teraz je uzu lepsie, ako som pisala, nejak som si to v hlave pretocila. Piatok opat sice dialyza ale uz myslim na sobotu a nedelu, ked tam ist nemusim a mozem byt len a len s tymi ktorych mam rada.
Dnes pekne svieti slniecko to mi tiez dodava trochu viac energie
Dobra terapia je praca som zistila, teda taka manualna, ale malokedy mam dost sil na to... vcera ked som prisla domov, tak smm vytiahla kosacku a isla na to, bolo to fajn... bola som rada ze vladzem tu kosacku tlacit a uz ma ani nezaujimalo nic ine, lebo na niec ine ani myslienky neboli
Takze takto sa nejka mam. Dakuejm za pekne slova
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vydrž mi ti veríme, všetko sa zlepší, nájde sa riešene ver mi , nebude to trvať naveky. My všetky tu ti posielame silu to zvládnuť a vydržať. Nezúfaj a nestresuj sa. Nevyčítaj si, že sa nevládzeš hrať s deťmi, oni to zvládnu. Deti sa vedia skvele prispôsobiť situáciam, zbytočne si vyčítať. Nestresuj sa myšlienkami ešte aj na toto, pridávaš si sama bolesť. Videla si ten príspevok na vianoce o tom chlapcovi, čo má doma chorú maminku na cukrovku? Stará sa o ňu, pichá jej inzulín, zavolá záchranku keď s ňou niečo je. Deti vedia byť skvelé a prispôsobivé.
A na bývalého vôbec nemysli, oberá ťa o energiu a o silu bojovať s chorobou. Úplne ho vymaž z hlavy. Drž sa a keď budeš niečo potrebovať napíš. Myslím ,že je tu dosť dobrých duší, ktoré by ti vedeli pomôcť.
Bojuj...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ono je to skor do placu ako do smiechu, ked citam o tom, ako ta nesikovne sestricky pichali, lebo to doverne poznam....bolo to krasne leto a ja som chodila s dlhymi rukavmi, lebo som vyzerala ako cisty fetak, ale cisty....cele ruky dopichane a komplet domodrinovane, uz mi potom vyhlasili, ze nikde do ruk mi to pichnut nejde, ze budu pichat do nohy, co uz som sa zo zufalstva zasmiala ze som fakt jak fetak... rano ked som dosla do prace a strhavala z ruk naplaste, asi niektori kolegovia co nevedeli o co ide, mali o mne dost zmiesane pocity
viem, ze to mas tazke, hlavne ako pises s detickami, ze ta to boli ked nemas sil sa s nimi hrat a ani ich zdvyhnut ale zase urcite su to aj oni, co ti davaju aj silu ist dalej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babulky a neskusali ste repík?? ja na repík nedám dospustit, macame sa v nom zakazdym, ked ma kto nejaku ranu. Matulo si skaredo natrhol kozu na nohe, chcelo to aj sitie, mal to zapalene, hnisave. dva krat umytie repikom a ta to pekne a hoji sa to jedna radost.. neskusite?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skusila som aj repik, ale kedze toto su pichacky obden, nema to cas zhojit teraz som si kupila aloe a to sa mi zda lepsie. Nemosim dlhe rukavy, lebo v taktomto horku sa fakt ale fatk neda. Mam na ruke taku pancusku, co vyzera ako obvaz, je to take elasticke a tak si ludia myslia ze mam presilenu ruku. Len neviem ked to budem nosit cele leto , co si budu mysliet, asi ze som tyrana zena
Prave som sa dozvedela ze moja mamina sa bola pytat na transplatnaciu ci by mi mohla dat oblicku, tak mi svital velak ale velkaaaaaaaaaaaaaa nadej. Prosim VAS VSETKY MOC VAS VSETKY PROSIM, DRZTE NAM PALCE A PRAJTE STASITE MOC TO BUDEME POTREBOVAT
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím tak silno ako sa len dá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dvojčatka,prosím hlavu hore.Neviem si predstaviť ako sa žije s takou chorobou,určite je to veľmi strašné,som s tebou,ale musíš sa zamyslieť nad tými,ktorých by si tu nechala za sebou.Pozri sa na svoje ,na svojho priateľ a nad takým niečím ani neuvažuj.Ja som si niečím podobným prešla s mojím brato,on tiež spáchal samovraždu,ale nie zo zdravotných dôvodov,on bol proste iná povaha,ale o tom potom.Človek v danej chvíli neuvažuje nad tým ako bude tým ktorých tu nechá.A tvoje detičky by si mohli niekedy vyčítať,že boli oni na vine.Vieš sú to krehké dušičky.Ale už dosť.Posielame veľa pozitývnej energie
a
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som si na tie ruky tiez davala kade co, pomahalo to len tak, skoro vobec, tak som na to potom uz proste kaslala, nech si kazdy mysli co chce
a to ze sa tvoja mamina bola pytat na tu transplantaciu to je super gratulujem uz len k tomu, aku mas uuuzastnu maminu !!!!
dufame ze to teda vyjde, prosim potom napis ked budete vediet, drzime paste velmi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
urcite vam napisem a urcite sa budem snazit mysliet pozitivne. Dakuejm ze ste a pupava drzim aj tebe palce aby ti bolo dobre a vsetkym ostastnym, lebo vsetci mame narok byt stastnymi. Som rada ze tie depresie ason na chivlku presli, ze sa moze tesit zo zivota, lebo ja som taky vesely clovek a o to je to horsie ked padnem do depike a placem a placem. Tak to snad uz skoncilo a vsetko zle sa na dobre obrati
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no to je skvela sprava, co som ti napisala, ze uvidis ze sa to za chvilu vyriesi? ze si mi neverila? ty nevies ze som baba jaga?
mamine skladam hold, je to matka z velkym M, dava ti druhy krat zivot, to je krasssne dievcata...drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Caute baby,
normalne sa mi slzicky nahrnuli do oci, je mi to tak strasne lúto!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Hrozne vám obom držím palce a prajem neskutočne veľa sily a odvahy, pretože ja na rozdiel od vás sa stresujem a jedujem za úplné blbosti až si pripadám pri tých vašich trápna !
posielam vám obom
a držte sa
pa,pa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jáj,dvojičková maminka,my mále inú krvnú skupinu,ináč by som normálne premýšľala,fakt mi je Ťa ľúto.Dúfam,že to s tou maminou víde,ak áno,dáva Ti druhý krát život a to je nesmierne vzácna bytosť.Veľmi,veľmi Ti držíme palušky,aby Ti to vyšlo a mali ste normálny život,aspoň trocha.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja drzim palcoky Dvojcatka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak som si pri čítaní dvojčátky aj púpavy poplakala Zatnite zuby dievčatá a bojujte s osudom kôli sebe,deťom a aj rodičom!!!Dúfam že tvojej maminke vyjdu dobre výsledky na transplantáciu a taktiež aj samotná operácia.držím paste!!! Moja maminka má tiež choté ľadvinky a tiež jej pri zhoršení výsledkov hrozila dialýza.A ja sa snažím si tie svoje držať v zdraví,veď čo keby jej bolo treba pomôcť a podarovať obličku?Ale dúfam že sa jej polepší.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja tu už druhý deň čítam príspevky, a pre slzy ani nevidím na obrazovku. Normálne neviem, čo napísať.Snáď len - Že mi je ľúto....Prajem ti veľa síl, aby si to všetko zvládla,a nech sa všetko vydarí. Máš úžasnú mamu, ktorá ťa nadovšetko ľúbi.
Tak nech ti vyjde tá možnosť a ona ti bude môcť darovať nový život
, pretože ho máš pre koho žiť, pr tvoje dve krásne
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja tiež nemám slov, na toto nejestvujú slová, len sa mi tisnú slzy do očí, ale tie asi nikomu nepomôžu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nebola som tu dlho,až dnes som sa pozrela,čo nové a tento príspevok od maminy dvojčiatkovej mi padol ako prvý do oka. Prečítala som si tvoj údel,tvoju ťažkú cestu životom a musím ti povedať len jedno - máličko ti stačí,aby si zamenila trýznivé myšlienky na odchod zo sveta, keď ťa hryzú až do kosti a preto ti tlieskam!!!
Pretože vieš sama,čo je správne,vieš svojou inteligenciou zahnať chmáry. A takisto ,keď napísala aj púpava svoj príbeh,sa mi slzičky rozkotúľali po lícach. MUSÍTE,dievčatá,musíte byť silné! Verím,že to v sebe máte,cítiť to z vašich ďalších slov. Ak prídu ťažké časy,postavte sa im čelom a nepoddajte sa! Veľmi by som vám chcela pomôcť,no nemám ani krvnú skupinu správnu,tak vám obom posielam aspom takto na diaľku objatie
plné sily a podpory! Prajem vám obom,aby tých ťažkých chvíľ bolo čo najmenej,a ak sa dostavia-tak rýchlo ku klávesnici a hoďte na naničmamu čo vás trápi,pretože slová povzbudenia sú tu hneď naporúdzi. Pomôžu aj posilnia a vy sa trošku odbremeníte,ak sa podelíte o to,čo vás trápi. Dievčatá- držte sa!
Hlavne života,ktorý sa oplatí žiť! Nech je slniečko zdrojom energie a radosti pre vás
,nech máte rodinu,ktorá vám pomôže a vy silu prekonať všetky skúšky od života!!! Držím vám palce a zároveň obdivujem!!..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievcata dakujem a prosim dalej o podporu, velmi velmi ju potrebujem. Ked je takto uy vecer a deticky spia a ja som unavena ako pes a napriek tomu doprala pracku a riady su neumyte a vsade pohadzane veci, je mi az do placu. Vzdy som mala vela energie a teraz ju zrazu nemam.......... chcem mat doma upratane a vonave, aby som uz vo dverach citila tu vonu domova, lebo navraty z dialyzy nie su jednoduche, ale nedari sa mi a to je tiez moj problem. Netusim ako ho riesit, peniaze na upratovacku nemam. Mozno by bolo riesenim zostat doma na invalidnom, ale to sice riesi moj cas a nejaky ten zbytok enegrie ale absolutne to neriesi financnu situaciu. Otec mojich deti sa hra na chudaka podnikatela, co zarobi ubohych osem tisic, hoci odhadom ked tak som si precitala jeho zivnostensky list musi mat cca 40 tisic a to beriem ako minimu. Je velmi zdatny co sa tyka internetu robi aj prevadzkovatela na allforum.sk, viem ze nejaky cas pracoval v rakusku a dokocna ma aj asi tak 3 rocnu pracu v nejakej nabytkarskej firme, viac zistit nevime a sud moje pocity a informacie bez dokazov zaujimat nebudu. Takze vsetko je bludný kruh. Musim chodit do prace, lebo by sme jednoducho neprezili a zaroven mi na nic ostatne nezostava energia. Uz sa mi neraz stalo ze som s placom vesala pradlo z pracky o jedenastej v noci, ze som varila o tretej rano aby mali co jest. Prosim ak mate niekto nejaku radu ako si zorganizovat domacnost aby som to vsetko stihala, poradte mi. Takto mam pocit, ze ak sa este nieco prida, uz fakt radsej skocim pod vlak, mam toho dost. Uz potrebujem nieco dobre a pozitivne co sa mi stane v zivote, nieco co ma odbremeni od tazkeho rozhodovania.............. stale mam pocit ze sa tocim v kruhu : zivot strasne vycerpavajuci a nestihajuci a dialyza alebo smrt a pokoj. Mozno vam tieto slova pripadaju ako nezmyselne a sialene, ale ja nevladzem plakat a citim lutost, jednoducho som na dne. Co by mi pomohlo je urcite oblicka a na druhej strane aj peniaze. Aby sud uznal, ze je nespraodlive voci detom a aj mne aby som ja ako tkto tazko chory clovek chodila do prace a snazila sa a niekto si bude gule valat a inkasovat prachy za cetovanie na nete a este to aj zapiera. Dokonca som mu navrhla, kedze mam s nim rovnaku krvnu skupinu aby midal oblicku a tym ma zmazane cca stotisic co mi dlzi a nemusi uz na deti vobec platit, ale ani mi neodpisal, pritom ked som zostala tehtna tak sluboval ako mi ju da, ak mi tehotenstvo ublizi. No a takto to dopadlo. Ja som bola vzdy financne nezavisla, pracovala na managerskych poziciach a dokonca podnikala , ale teraz o takom niecom mozem iba snivat, som rada ze mam pracu ako mam a ludia su ku mne milý a ked mi je velmi zle, tak ma sef posle domov.Za to som vdacna, ale 15 tisic je dost malo, ak mam dve malicke deticky a vela penazi stoja aj moje lieky, ich starostlivost, kedze boli tazky nedonosenci. A tak jet o vlastne stale dookola. Velmi mi pomaha ked mozem to tu popista, len neviem ci mi o chvilu nezakazu vstup na stranku za sirenie depresie a vecich podobnych.
Dievcatka, vsetky si davajte velmi velmi velky pozor na zdravie , lebo ono je fakt najcennejsie. Ak nie je zdravie, tak vsetko je o nicom, peniaze sa rozkotulaju, priatelia su velmi za neprazdnený a tak podobne.prajem vam vsetkym pekne sny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamina ... tato stranka urcite nie je len o receptoch a fotkach vysmiatych rodicov s detmi ... tazko sa mi pise nieco povzbudive, pretoze sama som si niekedy zufala a stazovala sa i kvoli neexistujucim problemom, co sa sem tam vynoria v hlave.
pises krasne o svojej rodine, mysli na nich, ked ti je tazko hlavne im nejaku volovinu nevyved, ked v mysli lietaju chmary
. dufam a modlim sa aby si mala stastie. rodinka nech ta drzi vysmiatu pokial sa len da
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievča, kto by ti tu čo zakazoval! Vo svojom blogu sa vypíš dosýta. Toto je miesto aj pre vyliatie sa z depky. Úplne ako šité pre teba. Nefňukáš nad sprostosťami. Žiješ svoj život najlepšie ako vieš a nevládzeš.
Ani zďaleka som nemala tvoje problémy, ale to zúfalstvo, strach, hlad a žiadna nádej na zmenu to mi je veľmi blízke. Slzy, veľa sĺz. A Boh mlčal.
Prosím dvojčátko ŽI. Neviem ti napísať nič povbudzujúce, ani krásne, ani pomôcť ti nemôžem, len ťa prosím ŽI.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maminka dvojčatiek...Tak som premýšľala a premýšľala a chcem ti napísať pár riadkov. Nechcem aby sa ťa čokoľvek čo napíšem dotklo, alebo ťa nejako rozrušilo- to potom radšej ani nečítaj...ale musím sem dať týchto pár riadkov...Všetko okolo nás je nejaká energia.My sme nejaká energia, to čo papáme je nejaká energia, aj lieky sú v podstate nejakou tou energiou.Aj to ako sa správajú ľudia k nám je nejaká energia, aj to ako sa my správame k ľuďom je istá energia...A energia môže byť dobrá- pozitívna- dobíja nás, robí nás spokojnými, šťastnými...ale enrgia môže byť aj negatívna- cítime sa zle, nevládzeme žiť- síce by sme aj chceli, ale nevládzeme...Cítiš v sebe smútok, hnev,proste zlú energiu z toho čo tebe a tvojim detičkám vyviedol tvoj bývalý...a veľmi, veľmi ťa to oberá o energiu...Máš choré obličky a táto energia ich ešte viac zaťažuje...Lebo každá energia s ktorou prídeme do kontaktu nejako na nás pôsobí...Ja tu nechcem teraz písať o odpustení, o odpustení bývalému...to by bolo príliš silné, to by bolo nepredstaviteľné...Ale chcela by som napísať o tom, že by si mohla skúsiť ignorovať tú negatívnu energiu, ktorá ťa oberá o radosť zo života...Tvoje choré obličky sú faktom, ktorý sa len tak nezmení...ale keď nebudeš seba zaťažovať negatívnou energiou budeš mať viac sily na radostnejší život...Skúsiť zatiahnuť tmavý záves za tým čo bolo a nechať to tak- nech s tým žije už len tvoj bývalý, neprijímať do seba stále znova a znova jeho zlú energiu...To že máš priateľa ktorý ťa miluje, miluje tvoje detičky je nová cesta ktorou môžeš kráčať, ale už sa prestaň obzerať akou cestou si kráčala predtým...Ja viem že je to ťažké, je to hádam to najťažšie v živote...Možno sa teraz niekto z toho bude smiať, ale ja to sem napíšem...Môže sa stať, že aj keď ti tvoja maminka daruje svoju obličku, daruje ti nový život a ty sa nerozlúčiš so svojou minulosťou, tak sa môže stať, že to tá maminkina oblička v tvojom telíčku nezvládne...nezvládne čeliť tej hnusnej, odpornej enrgii ktorú k tebe stále vysiela tvoj bývalý a ty ju stále prijímaš...Ja verím tomu, že keď sa dokážeš zbaviť tej joho negatívnej energie a nepustíš ju viac do svojho vnútra tak nebudeš časom potrebovať od neho ani korunky...korunky si nájdu k tebe cestu z iných zdrojov, dostanú sa k tebe inou cestou...Nepotrebuješ od bývalého akúkoľvek energiu, lebo je zrejmé že to dobrá a pozitívna energia už asi nikdy nebude...
Ani jedno slovíčko čo som napísala nebolo napísané zo zlým úmyslom,ale chcela som to napísať, musela som to napísať...a len dúfam, že ten kus pozitívnej energie ktorý som do týchto slov chcela vložiť, že ju je aspoň trošku cítiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš môžeš cítiť hnev, zlosť, aj nenávisť a máš na takéto pocity právo aj sú tieto pocity isto opodstatnené...Ale tvoj bývalý túto tvoju negatívnu energiu asi už nikdy nepremení na pozitývnu energiu v akejkoľvek forme...ani ti asi nepodaruje svoju obličku, ani asi nebude platiť viac dvojičkám-aspoň nie dobrovolne...Ani ty nedokážeš premeniť jeho ublíženie tebe a deťom na pozitívnu energiu...Ale jedno fakt môžeš urobiť pre seba- zastaviť to prúdenie negatívnej energie, to neustále si vymieňanie negatívnych myšlienok s bývalým...A myslím si že keď to dokážeš na psychickej úrovni tak to pocíti aj tvoje fyzické telo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja sama to viem a nevnimam to vobec v zlom. tiez by som sa rada zbavila tej nenavisti,a le ta dialyza mi to vzdy pripomenie, ze kvoli tomu bastardovi som ja na dialyze. Rada by som ulavila svojej dusi a odpustila, ale ja to neviem. Viem to urobit dnes, ked som s detickami a priatelom doma, prave som vstala este mam dost energie a nemusim ist na dialyzu, ale od pondelka je to to iste. Nenavist a pocit nespravodlivosti mnou neuveritelne lomcuje a keby som vedela co ho najviac poniyi tak to urobim. Jeho problem je len jeden, aby sa nikto nedozvedel ze ma 2 deti o ktore sa nestara, to by znicilo jeho image najlepsieho cloveka na svete. Ako sa s tym vyrovnat? Ako sa zbavit tej krivdy? Poradte, ale nieco konktetne, lebo take ye si to poviem mi nestaci, fakt mi ta nenavist ublizuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sú nejaké spôsoby...ale nedá sa to zo dňa na deň...Do kelu kedysi som mala super knižku, ale som ju požičala a už som ju nevidela...Možno by bolo dobré nechcieť to bývalému vrátiť, nechcieť ho ponížiť...Tak aby to nevychádzalo z tvojho vnútra...On sa totižto poníži sám- svojím životom...on sa vytrestá sám....Naňho to príde vtedy keď ty už budeš dávno za vodou a budeš žiť svoj spokojný kľudný život...A na začiatok je úplne super, že vidíš ako tá zlosť tebou lomcuje a vidíš ako ti ubližuje...Teraz sa chystám so synom na výlet, ale neskôr skúsim ešte niečo dopísať, skúsim sa popozerať po nejakej vhodnej literatúre...Fakt netreba rúbať privysoko a hneď chcieť odpúšťať, na začiatok stačí to uvedomovanie si vlastného hnevu, vlastných emócií a aspoň mierna snaha usmerniť svoje myšlienky iným smerom...A možno je lepšie cítiť hnev a vychutnať si ho...nesiliť sa do odpúšťania, len tak si z hnevu spraviť meditáciu, nech môže volne plynúť...Napíš si na papier, že bývalý je sviňa hnusná odporná , že ti veľmi ublížil, všetok hnev daj na papier, môžeš to všetko pomaľovať čiernou farbou, môžeš si nakresliť jeho portrét a počmárať ho...A potom keď z teba takto vylezie kus hnevu pekne tie papiere spáľ, a dívaj sa do ohňa ako všetok ten hnev odchádza...Môžeš to opakovať koľkokrát bude treba...je to práca s energiou, hnev je len energia a musí von, a musí sa niekde premeniť, spáliť, zničiť, očistiť...A oheň očisťuje...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto urcite vyskusam, nejak citim, ze mi to aj pomoze, tesim sa na malovanie a vsetko ostatne i ociste plamene. Dakujem za radu, urcite vyskusam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som bola veľmi rada, keby si dvojčatková maminka konečne prečítala knihu "Miluj svoj život". Maminka, čítaj !
Posielam ti veľa veľa energie, kúpeš sa v nej, zapĺňa ti celé telo, všetky vnútorné orgány, preniká ti do všetkých tkanív, celá žiariš, si nádherná prežiarená LÁSKOU. Dievčatká pridajte sa, takto jej pomôžete. Neľutujte ju (ani nikdy nikoho). Pošlite jej lásku, svetlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pripajam sa, posielam vsetko co viem zo seba dostat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No aj tá knižka je perfektná motylik .Tiež som mala ale knižku asi od Shakti Gawain ani neviem či som dobre napísala to meno,a názov si už vôbec nepamätám, ale bola to knižka plná nápadov ako pracovať sám so sebou, so svojím vnútrom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dvojčátko, myslím na teba. A posielam tiež všetko + čo len môžem.
Klódik to o tom hneve a nenávisti napísala úplne najsamkrajšie. Nepotláčaj to. Nenáviď ho tak silno ako sa len dá. Ale dostaň to von zo seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dvojčátko,vraví sa že Božie mlyny melú pomaly ale isto!
Takže všetko zlo čo tvoj bývalý spáchal voči tebe sa mu začnú vracať.Ja som tiež kedysi bola na blízku osobu veľmi nahnevaná a povedala som si v duchu že mu to zlo neodpustím,ale odpustila.A tie mlyny predsa sa len točia,a pomaly sa všetko zlo vracia.Uvidíš že aj tvojmu bývalému sa všetko zlo vráti.
Želám ti aj tvojej rodine veľa síl pri prekonávaní dialýzy a skoré uzdravenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslím na teba, drž sa posielam objatia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dvojčatková mamina!!!!
Vitaj späť, už som sa tu po tebe zháňala, Motýlik potom hodila info, že si v pohode a teraz čítam TOTO!!!
Moja, veď máš detičky!!! Máš to všetko strašne ťažké, ale BOJUJ!!!
!
Držíme s tebou a posielame ti