Som s Vami nanič mamy.

Včera som nemala čas písať,tak dnes až ďakujem za privítanie, dúfam, že Vám budem dobrou spoločníčkou, lebo Vy mne už ste. Je to fajn, že som s Vami. A viete mám decká ktoré tiež v kuse sedia za PC a tak musím používať rodičovskú autoritu , aby som ich vystrnadila od PC. A už aj teraz pri mne prešľapuje Zuzka, ktorá chce ísť na ICQ. No bránim sa celkom úspešne. Ešte musím prísť na v šetky okolo tejto stránky, zase nie som najmladšia a až teraz som začala používať PC, keď mi manžel odišiel za prácou a nech mi nikto nehovorí ako sa máme na Slovensku dobré. Trošku som štipľavá, ale ešte som si stále nezvykla na to, že som sama .

No moja milá keď som zistila, že som tehotná , myslela som si, že sa zbláznim, ale fakt to je tak zhora zariadené, že som porodila zdravú a neskutočne krásnu dcéru a teraz mám niečo čo má drží pri mladistvom zmýšľaní a veru to štvrté dieťa si užívam už nie takto ako keď som mala prvé pri ktorom som nevedela čo s ním robiť a ako ho krmiť. A pri každom tehotenstve som hneď bežala do práce a teraz, keďže som mala aj zdravotné ťažkostí sa venujem malej ako prvorodenej. A samozrejme pomáhaju mi moje deti, naprikl. na zápis som išla s Vikinou a na prvé rodičovské so synom Emkom takže čo sa mi chce. Ale to mi pomáhaju kým neodídu na školu, ale aj tak mi ostáva ešte Zuzka a samozrejme Sárka. Slniečko, ktoré je pre všetkých miláčik, maznáčik.

Musím povedať, že si s manželom, kecám ráno aj večer lebo keby som ani toto nemala, tak potom by som sa určite zbláznila , ale stále je to len telefón. Teraz som vďačná technike, tie mobily a akcie mi pomáhajú, aspoň akože fungujeme spolu a tak on vie o všetkom a ja som rada, že počujem jeho. No dosť plaču, musíme byť tvrdé ženy a vydržať. Ve)d nič iné nám ani neostáva.