Spomienky na vlastné detstvo su krásne!!!

Mali sme Trabant - milovala som dlhé cesty na opačný koniec republiky za príbuzdnými, keď som sa mohla v aute do sýta vyspievať a nik ma nepočul (ani ja sama)
Nemali sme počítače, playstation, ale mali sme kopu kamarátov, s ktorými sme sa (najlepšie až po zotmení) hrali pri paneláku na schovávačku...
Nemali sme mobily, ale mali sme úžasný pocit, že nás vonku nik nekontroluje a môžme si robiť čo chceme...
...spartakiáda...
...pionierske schôdzky (na jednej nás učili vedúci fajčiť za školou )...
...a tiež žuvačky Pedro, nanuky po 1,60 Kčs, džús Karotela v plechovke po 4 Kčs...
...zelené banány, ktoré mama kúpila asi mesiac pred Vianocami a nesmeli sme ich zjesť, lebo na Vianoce by neboli...
...povinné letné brigády, na ktorých sme si užili kopec srandy...
...a kopa iných drobných spomienok, ktoré sa mi nalistovali v hlave.
Dík Daniela, že si ma "prinútila" trošku si zaspomínať. Ani nevieš ako dobre mi to padlo!

Ja som mala krasne detstvo, najradsej si spominam na letne prazdniny u starích rodičov, mali obrovsku mastal / teraz sa mi zda taka mala /, vzdy bola plna sena, vyblaznili sme sa v nej poriadne. Babka nam kazde rano / mne a dalsim mojim sesternickam /zaplietla vlasy do vrkocov a dala nam lienky do vlasov, zlata babka . Dedko s nami chodil na tury, do lesa, aby sme sa unavili a v noci dobre spali.Vsetko nam dovolil, co mohol dovolit.... Pamatam si raz mu nasi povedali, ze sa nemozeme kupat v jazere, ako odisli, dedko zavelil : vyzlecte sa do gatiek a pome do vody.
Ked sa zideme cela rodina, je nas neurekom, vzdy si zaspominame na tie casy, pre mna naj-najkrajsie boli vianoce. My sme bývali najdalej, a ked sa islo koledovat, my sme sli ako prví, a postupne sa k nam pridala cela nasa rodina, kym sme dorazili k nasim starím rodicom bolo nas aj 40. Kazde vianoce sme sa tam stretli vsetci , kazdy si nieco zobral so sebou z domu, kolace, vinko, jablka v zupane, v cokolade .....odtial sme isli vsetci na polnocnu.
Dakujem Danielka, ze si mi to pripomenula.

Mne sa zasa vybavila spomienka na prvé trvanlivé mlieko,stálo 5 Kč a dlho som si nevedela zvyknúť na jeho chuť,ale ten Obal bolo niečo úplne iné ako sáčkové ,konečne sa to blížilo rakúskym reklamám / u susedov je aj tráva zelenšia/dnes viem že bohužiaľ, obaly su síce úžasné ale chuť čokolád,horaliek,zmrzlín je už tak umelá, že ten kto nemal možnosť porovnať asi nikdy nepochopí ako to má chutiť. V Bratislave bolo kino Časík dnes je na tom mieste banka v tom kine išiel nonstop dáky budovatelský dokument,potom kreslená rozprávka, a to za 1 Kč keď bolo škaredo sa tam dalo nonstop sedieť,/pozor na úchylov/

Moje detstvo bolo krásne.:-}:-}Mala som všetko, po čom môže dieťa túžiť(ale nemyslím materiálne). Mamu a tatika ,mladšiu sestru, babičky a dedka. A všetci ma veľmi ľúbili.
Až v čase puberty sa začalo všetko akosi kaziť, naši sa rozviedli a ja som už bola vydatá...ale to je už o inom...
Podelím sa so zlou skúsenosťou z môjho detstva!! nevadí???
Ako malá som neznášala mlieko. Vlastne ani dodnes ho nepijem. Neviem prečo, ale keď sa povie kožka z mlieka, mňa normálne napne!! Bŕŕ
V škôlke ma ho neustále nútili piť. Moja kamoška sa nado mnou zľutovala a jedného dňa priniesla z domu tabletky. Po týchto ti určite bude mliečko chutiť!!! Zjedla som ich asi za hrsť, veď som chcela byť poslušné dievčatko! Páni, skoro som umrela!! Boli to babkine lieky na spanie! V škôlke som stratila vedomie ale našťastie skorý výplach žalúdka ma zachránil.
Baby a ja som bola fakt bezproblémové, poslušné a tiché dievčatko!!!!

Nádhera! Naša Octavia combi, môj ocko a rok 1970, v piatok sme vyzametali chodníky okolo rod. domu a ráno v sobotu o piatej odchod autom spoznávať krásy Slovenska. V "kufri" vyprážané kurča, kopec paradajok a papriky, chlieb. A my, šťastné deti svojich rodičov. Žuvačka Pedro a Pepermitová. Žiadne reštiky, ale paštéka, a kurča. Malinovka, keksík, ale superná nálada a radosť z nepoznaného. Benzín za 2 Kčs, a precestované celé Slovensko. Obuté "žabky", oblečené "modré trenírky" vo vlasoch "gumičky z duše bicykla", ale radosť v detských očiach, a spokojnosť v dušiach. Bože, Bojnický zámok, Oravský hrad, zaslanie pohľadnice, v Tatrách foto s medveďom, kde sú tie časy, časy krásne, nezabudnuteľné. Deti! Veď oni by to teraz nevedeli ani pochopiť. A sú to naše naj naj naj spomienky. Vďaka za pripomenutie. Už mám slzy v očiach. Ocko už nežije, ale žijú spomienky....

Mamika,tie gumičky z duše bicykla mi niečo hovoria.:-}Spomienky na detstvo mám krásne .Šantenie sa po ulici,pri potoku ( párkrát spadnutie do potoka a kúpanie sa v lete v potoku,keď mali škrobárne odstávku ),robenie táborákov,bunkrov, opekanie kukurice,ktorú sme šlohli družstevníkom,"kradnutie " čerešní v záhradách.V detstve som nevedela ,ani ako vyzerá televízor,stále som pobehovala po vonku a chodila domov,ako jedna z posledných ( mala som tolerantných rodičov ).V lete prichádzali deti na prázdniny k babke,tete,k rodine a volali sme ich prázdninári.Potom sme sa aj hrávali na prázdninárov,ako aj školu,predavačky,doktorov.Ja som strašne rada,že som prežila detstvo v tej dobe.A ešte som zabudla na letné tábory,ktoré trvali 18 dní a v ktorých sme okrem našincov stretli aj poliakov,nemcov a maďarov a potom aj prvá dovolenka pri mori.Mala som 9 rokov a prvé čo som spravila,keď som prišla k moru,som ochutnala,či je slané.Nejako mi neišlo do hlavy,že môže byť slaná voda.Deckám z uličky som doniesla aj ochutnať,škoda,že som vodu naliala do obalu od opaľovacieho mlieka.

nemali sme síce PC ani Playstation, ale radi sme sa hrali toto http://deepblue.sk/~r0b0/nu_pagadi.swf>

moje spomienky na detstvo sú tu. Okrem toho si spomínam na starú studňu pri ktorej sme sa hrávali bambulíka, na plastové céčka, na iskričkovský sľub (domovina moja krásna sľubujem ti v tento deň, že ja tvoja iskra jasná tebe k sláve vyrastiem) a pocit krivdy, že sa nikdy nestanem pionierom, teda sa nedostanem na Slavín a nebudem hrdou majiteľkou jeho papierovej makety. Detstvo boli farebné karnevaly, vôňa naškrobeného kroja počas majálesov, nanuk eskimo, detská výživa v konzerve, prasiatková paštika, nekonečné šóry v rade na pomaranče, zelený bicykel s pomocnými kolieskami, plavecký výcvik a červená kúpacia čiapka a samozrejme každoročné prázdniny u starej mamy, kde sme sa máchali v kovových vaničkách, stavali si stany, oberali jahody, egreše a letné jablká, súťažili cez prekážkové dráhy... u starkej bola aj voda z vodovodu chutnejšia. A jej kyslá polievka s páravým mäsom...mohli sme ju vypiť rovno z kastrólika. Starký nám hrával na heligónke a my sme šťastne spievali Medveďu daj labu alebo My sme smelí vojaci... Niet nad detské prežívanie sveta.

som v papradí

Moje najkrajšie zážitky z detstva sa spájajú tiež s prázdninami u babky, len trochu inak. Babka bývala v malom mestečku a robila vedúcu pánskeho a dámskeho textilu. Nás brávala každé ráno do predajne so sebou a vôbec sme odtiaľ nechceli odísť, keĎ po nás chodil dedko o tretej. Milovala som, keď došiel nový tovar a jedenásťročná som predávala podprsenky. Nikdy som nechápala prečo predavačky netrpezlivo čakajú kedy odbije šesť hodín, aby mohli ísť domov , ja som obchod zbožňovala.

Je toho tak strasne moc, co mi pripomina detstvo a kedze sa mi momentalne pod ruku dostalo jedno cd od Elanu, neda mi to, aby som to k tomu detstvu a puberte nezaradila Okrem toho si pamatam na vybijanu, skakanie gumy, badminton, karty, vysedavanie na lavicke pred panelakom.. a potom na denno denne mlatenie sa s mojim najlepsim kamosom Petom Pamatas Klicka? Rozbite kolena, modriny, tahanie za vlasy

Aj ja pridám niečo, čo mi pripadá už iba ako sen... Keď som prázdninovala u mojej babky, na takej echt dedine, v sobotu a v nedeľu tam chodila stará červená škodovka. Dnu mala natrvdo napáskované hliníkové nádoby so ZMRZLINOU, 2x zatrúbilo a hajde, predávalo sa.

Pripadala som si ako v siedmom nebi, keď som mala viac ako 1 korunu, čiže som mohla mať viac kopčekov... a babka nám tie korunky rozdávala zo zauzlenej vreckovky, ktorú lovila kdesi v hlbinách svojichˇ"šorcov" (spodné sukne, mala ich tuším viac...)

Hm, tá zmrzka - veď to bol amatérsky predvoj Familly frost

Síce to nie je ešte tak veľmi dávno, čo som bola dítko, ale tak veľmi veľa sa stihlo zmeniť. Chodievala som na prázdniny k babine na dedinu pod Čachtický hrad. V dedovej kôlni sme s mladším bratrancom stĺkali dokopy drevá a tvárili sa, že máme lietadlá, behali sme po potoku, s dedom sme si každé ráno na dvore zacvičili, predtým sme absolvovali nákup v potravinách, pripravovali sme žrádielko pre svinky a "varili" sme pieskovú polievku so zemiakovými šupkami V rodine som ako najstaršie vnúča zaviedla tradíciu zlomených končatín - štyrom zo šiestich vnúčat sa podarilo si zlomiť ruku, prst, zápästie... A tiež si pamätám hlásenia dedinského rozhlasu o tom, kedy príde mobilná predajňa mäsa, to bola udalosť

No áno, aj ja som mala asi 6-7, keď som s nekonečnou láskou varila pieskovú polievku, smažila som vajcia na slnku, a akú penovú tortu som len robila! Striedali sa "pláty" s blata a z piesku! V kočíku som vozila svoju milovanú bielu zajačicu, šteniatkam som vyrobila plienky, aby sa mi nepocikali do bábikovských vecí....a najkrajšie spomienky mám na to, ako som mame nakŕmila kurence dážďovkami tesne pred rezaním...keď ich otvorila, hádam ešte boli aj živé...A "číny?" Mali ste? To boli "cool" tenisky!Dali sa kúpiť len "pod pultom!"