starí rodičia

milá betka, leni,ďakujem za povzbudivé slová,pomohli mi .nemám to s kým prebrať, som jedináčik a manžel sa vždy naňo nahnevá, keď sa mu žalujem.otec má 67, ale vyzerá mladšie, keď chce a má príležitosť, je z neho ešte štramák.no a rozmaznaný je.najprv ho hýčkala babka a jeho sestra, potom mamina a teraz to čaká odo mňa.ale on nepovie/poprosiť už zabudol/,že niečo potrebuje.on nahlas a provokačne vzdychá, že to a to nemá.ale keď nájdeme riešenie, pri ktorom sa má podielať aj on, zrazu to nie je také "horúce".najhoršie je, že toto všetko vlastne viem len ja.pred okolím sa tvári ako vtipný donchuan,ľudia ho majú za príjemného pána.oni by mi toto všetko asi ani neverili.on je vonku frajer a za dverami troska.ale pomáhajte človeku, ktorý o to vlastne ani nestojí.dostať všetko pod nos,to hej.ale priložiť ruku k dielu, to už mu nevyhovuje.ja som slaboch.on by potreboval na seba "erdek babu",ktorá by ho vyhecovala do života ale aj mu vyčistila žalúdok.máš pravdu,leni,nechám ho žiť ako si vybral,ja musím žiť svoj život,proste nemám silu ťahať ho z dna, na ktoré sa zviezol sám .a skutočne je zatrpknutý, to je fakt,ľudia mu lezú na nervy.a opatrovacia služba? on by im neotvoril.je to začarovaný kruhv ktorom sa motám aj ja.ďakujem za povzbudenie

ďakujem všetkým za rady,skúsenosti a povzbudenie .každá ste miniečo dobré poradila,vyskúšam. musím uznať, že moje problémy s otcom sú zvládnuteľné oproti vašim,že ho nemám denne doma a až tak veľmi nie je na mne závislý.ste statočné ženy a až sa trocha hanbím,že som tu takto "vyplakávala", ale pomohlo mi,keď som sa vám zdôverila.nabilo ma to energiou a dodalo životný optimizmus.a aby som nepísala len to negatívne, dnes som s otcom strávila príjemné 2 hodinky, bol u nás na obed aj sme sa zasmiali.a keď že sa chystáme na dovolenku do chorvátska, dal mi aj otcovské rady - 1.aby sme si nezabudli nožík a 2.aby sme si umývali ruky krásny zvyšok leta všetkým!

ďakujem, baba. môj otec mal priateľku, asi rok im to klapalo, kým sa ona o neho starala a on jej robil garde na spločenských a rodinných akciách.ale rozišli sa po tom,keď ona od neho tiež začala niečo chcieť, najčastejšie porobiť v jej záhrade a jej domácnosti.ona mu upretovala, varila/za svoje/,nakupovala oblečenie,takže iný na jeho mieste by bol rád,že sa jaj môže aspoň chlapskou pomocou revanžovať.on nie.až som sa za neho hanbila a hovorila som mu -keď k nej ideš na obed,zober jej aspoň bonbonieru,miesto zákusku a tak.ale on nie,že načo.len berie ale sám nedáva.tak je to u neho aj v citoch aj v celom spôsobe života.je mi z toho smutno.najviac ma štve,že sa kôli nemu často hádam s maželom.on je typ,ktorý vybaví,zariadi na čo si len pomyslí.a nemôže vystáť ľudí ako je môj otec.ja som často medzi nimi ako hromozvod.asi to je otcov problém,on s ľuďmi rád prehodí par slov,ale tým končí,aby nebodaj niekto od neho nezačal niečo chcieť... atým sa odsúdil na samotu.veď on žije v našom meste od narodenia a nemá nikoho známeho,s kým by sa navštevoval.a o tých koníčkoch sme mu už hovorili,aj počítač sme mu darovali.on len sedí pred tv a koniec.proste nemá záujem inak zapĺňať svoje dni,lebo by musel vynaložiť určité úsilie a to mu nevonia.doteraz som to nespomenula, lebo sa mi na to zle spomína,ale samozrejme, že mal manželku a ja maminku, ale zomrela nám pred 13 rokmi. a práve ona bola u nás doma šéfom.vždy všetko sama zariadila,vybavila a otec vždy prišiel až k hotovému.maximálne pofrfĽal, čo maminka veľkoryso tolerovala a mala ho rada takého,aký bol.a len nedávno sa mi manžel priznal,že mu pred smrťou potajomky pošpkala, že sa bojí, kto to otcom vydrží,keď tu ona už nebude...nezostal sám ,mal tu mňa a moju rodinku,vnučky ktoré ho ľúbili a potrebovali.ja som veľmi trpela mamnikiným odchodom. ale rozhodla som sa neplakať,ale žiť tu aj za ňu.byť tu za ňu pre vnučky a blízkych.raz sa mi to darilo,raz to bolo nad moje sily.vnutri som plakala, navonok sa usmievala.občas mi dochádzajú sily najma pri otcovi.tak by som naňho nakričala, aj by som mu capla po zadku!ale bola som vychovaná rodočom neodvrávať a tak držím ústa a krok.aspoň tu som sa trocha vyventilovala.ďakujem vám

dik za rady.vyskúšm hojahoj,ak sa poskladáš do veľkosti zápalkovej krabičky tak nam ešte do kufra vojdeš