Ja si nesťažujem,máme nadstavený rodinný dom,máme svoj vlastný vchod,ktorý je prepojený s bytom svokrovcov a ktorý využívajú všetci.Dokonca k svokrovcom chodievajú občas návštevy cez náš vchod,ale neva.Ale tiež sme si museli navzájom na seba zvyknúť,občas to aj zaškrípalo.Ale ako ja vravím,bez vzájomnej tolerancie by to nefungovalo. 
ja svojich rodicov milujem ale nikdy by som s nimi nechcela zit, ani so svokrovcami. som stastna ze ja som jedina gazdina mojej domacnosti. ludia co ziju s rodicmi sa nemaju co stazovat! nevedie co je to byt absolutne odkazany sam na seba...v mladosti akoze este trochu chapem, ale po 30-ke? no hahaha! a to vobc nieje o peniazoch ale ide o strach zo zodpovednosti!
mortisa24 suhlasim s tebou nikdy by som nemohla byvat s rodicmi alebo so svokrovcami neviem si to ani predstavit mam kamaratky ktore tak byvaju no kazdy jedna sa stazuje 
my s manzelom a s nasou dcerkou mame vlastny byt aj ked je nam trosku malicky som stastna ze mame svoje co si ako urobime tak mame a nikto nam na to nic nehovori alebo skaredo nepozera.poznam jednu mladu rodinu maju dve deturence (rok a pol a 6rocnu skolacku) byvaju u rodicov a poviem vam ze mama tej mladej zeny im vari perie zehli upratuje vsetko no tak toto by som asi fakt nevydrzala 
mladi by mali byt podla mna mladi nech sa naucia sami celit zivotu bez toho aby im stale niekto stal za ,,ritou,,
úúúúplne súhlasím. Mladí by mali byť sami, lebo akokoľvek milujeme svojich rodičov alebo svokrovcov 
, jednoducho názory sú iné.
Ja som byvala aj u svokri,chvilu u mojich rodičov a teraz byvame sami.pred tym mi nebolo zle,ale teraz mi je lepšie.
Mam uzasnych rodicov, skvelych svokrovcov a toto si o nich myslim AJ preto, ze spolu nebyvame. Som gazdina vo svojej kuchyni, kedy si upracem, navarim atd., vtedy to je urobene a nikomu sa nemusim spovedat ani prisposobovat. Ked sa s muzom pohnevame, tak sa udobrime a nikto to nevie, deti si vychovavam podla svojich predstav atd. Rodicia aj svokrovci byvaju blizko, ked chceme byt spolu, alebo potrebujeme si pomoct, radi to urobime, ale nelezieme si na nervy, nezasahujeme si do sukromia.
Ked nase deti vyrastu, budeme ich viest k tomu, aby zili samostatne.
Viem, ze niekedy mladi nemaju moznost sa osamostatnit, vtedy si myslim, ze treba vela, vela tolerancie z oboch stran.
Eva
Dieta sa ma osamostatnit. Tak je to prirodzene.
A dvojgeneracne spolunazivanie?... niekedy nie je ine vychodisko...ale pokial je, hned by som sa po nom vrhla.
my sme dosť často chodili k mojim aj mužovim rodičom - na víkend, pomáhať, sem tam aj na mesiac. ale už mi to po čase išlo na nerv. svokra v pohode, len som nič nemohla robiť, bo mam odpočívať - neviem načo, svokor sa mi miešal do varenia, s mamou som sa zabíjala na maličkostiach 
. ale milujem ich no bývať s nimi nechcem 
Ja som byvala u mojej mamy ako slobodna matka 6 rokov.Poviem vam milujem mamu ale uz nikdy v zivote by som u nej nebyvala dlhsie ako pol dna to je cas ked sa ako tak znesieme bez hadky.Nech som robila cokolvek bolo to zle.Pochvala nikde a ked ma stlkla za to ze som si zdriemla o hodku dlhsie rano ako mala bolo to vyvrcholenie tych 6 rokov.Zbalila som veci do mecha sebe aj malej a sup s nastavajucim do podnajmu.Neverila ze sa nevratim.Nevratila.Spokojne a v klude si zijeme uz s manzelom a vo svojom.A svokrovci???.Prave pred par dnami som s nou mala velky rozhovor o tom ze ak vobec chce aby sme tam chodili chcem aby ma prestala ohovarat a neustale mi nieco vytykat lebo som to mala u mamy.Ale za 11 rokov co sme s manzelom spolu som u svokrovcov este nespala a ani po tom netuzim.Tolko moja skusenost
no aj ja nieco dodam my byvame v dome mojich svokrovcov uz 9 rokov nie je to zrovna naj riesenie ale mame aspon poschodie pre nas 3 izby,kuchyna vchod a sanita je spolocna,pokial ide o vztahy ja som nikdy nemala problem ,skor manzel sa zvikne pohadat s rodicmy viem ze najstastnejsia by som bola keby sme byvaly zvlast ale dnes je to este tazsie ako kedysy a ceny su nehorazne vysoke
mozno ked vyhram jackepot tak si konecne kupim velky byt
Ja bývam zo svokrou len 3 roky. A dakedy mi to pripadá ako 10. Nie je zlá, len robí niektoré veci inak ako ja je to prirodzené. No zistila som, že niektoré tie veci hoci sú to maličkosti ma vytáčajú do nepríčetnosti a ja som potom na nepoznanie. Chcem to zmeniť, no je to silnejšie ako ja. Máme spoločnú kuchyňu a vlastne aj obývačku a vchod. Môj muž trpí asi najviac, nespoznáva ma keď som zlá, beštia. A tak som premýšľala, že by sme sa odsťahovali no problém je v tom, že sa bojím, aby sa moje vzťahy zo svokrou nenaštrbili, aby pochopila, že mladým sa býva najlepšie samim. Neviem, ako jej to rozumne vysvetliť, aby pochopila že chyba nie je v nej ale vo mne. Bývali sme totiž z manželom sami (pred svadbou) a to bolo super. Len teraz neviem ako by som to zvládla z dieťaťom, zo školou, z prácou.
PS: moje manželstvo je v poslednej dobe len o hádkach a kriku z mojej strany a to nie je ono. Takto som si manželstvo nepredstavovala. Tak čo poradí mi niekto ako to slušne vysvetliť doma a ako to zvládnuť???
Cicuš, písala som ti mailík. Dúfam, že dorazil 
.
milá bettty, ja som mala presne ten istý problém. Ja som svojej svokre "vysvetlila", že sa potrebujem isté veci naučiť na vlastnej koži, že isté veci robí úplne ináč ako sme mi doma robievali a ja si potrebujem nájsť svoj vlastný spôsob. najprv bola odutá, ale teraz je ok. teraz bývame v podnájme, ale raz sa tam musím vrátiť, lebo sme ešte nevyhrali žiadne melóny.....
betty,
jednoznacne - osamostatnite sa. Starostlivost o rodinu zvladnes, ved ti svokra moze pomahat aj tak. Si nervozna, pochopitelne a prenasa sa to do tvojich reakcii na bezne veci, ktore by ta inokedy nerozhadzali. Povedz muzovi priamo, co ti lezi na dusio, podla moznosti na svokru nehovor v zlom - alebo len opatrne
a hladajte si byvanie. Zazila si si to, vies porovnat, ako vam bolo samym a ako je to teraz. Drzim palce,
Eva
Betty, za vsetko sa plati. Budete byvat samostatne, ale budes sa musiet starat o vsetko. Ale da sa to v pohode zvladnut.Tiez som na vsetko sama. Od nasich byvame trosku daleko....Ale ked vam tak bolo lepsie predtym, bude vam lepsie asi aj teraz a stoji to za tu namahu.Svokra to pochopi.Mozno to prijme lepsie, nez si myslis.
To bývanie o samote je len moja túžba. Manželovi to vyhovuje bývať pri jeho mame. Len ja sa neviem nejak adaptovať v jednom dome so svokrou. Manžel povedal, že ju podľa neho nenávidím. Sama neviem no nenávisť je pre mňa silné slovo.
Aha. No tak to je zlozitejsie. Manzel ale vie, ze taketo byvanie nevyhovuje tebe, nie? To by asi mal tiez zobrat do uvahy.
Ale v com je vlastne so svokrou problem? Ved pises, ze je v pohode a niektore veci robi inac, co ti pripada prirodzene a aj je...Ked povedal,ze si mysli, ze ju nenavidis, tak tam asi bude nieco viac, nie?
Bude urcite lahsie ho presvedcit, ked sa vztahy stabilizuju a nebude mat pocit, ze musite od jeho mamy utekat, lebo vy dve sa nenavidite. Moze to v nom vyvolat pocit viny vo vztahu k mame. Ak budete vy dve v pohode, skor presadis samostatne byvanie.Tak to aspon vidim ja.
Ja som zložitá povaha, znamenie panna a rodičia boli a su mix cholerikov a sanqinikov. Takže žiadna výhra. A ona je flegmatik, keď je zle stiahne sa do úzadia a odíde. len ja som jednoducho beštia
Aha, konečne viem, od čoho si Bettty - od beštie .
A manželovi to nevadká, že sa nemusíte a on ťa do toho núti ? Však on má mať prednejšiu teba ako mamu. A ešte neviem či bývaš v RD, či bytík - o tom trecie plochy, rušivosť. Ale tuším si písala, že tam je spoločná kuchyňa a tak, takže tá trecia plocha je DOSť podstatná pre ženy.
A ešte niečo - ČO konkrétne mu môže u mamy vyhovovať????? Však neni babatko, aby potreboval 2 baby - teba a mamu na opateru?
Máme rodinný dom. No a jemu najviac vyhovuje to, že je postarané o malú. Asi si ešte ku škole zadovážim nejaký kurz angličtiny či niečo iné. Jednoducho si tam dakedy pripadám zbytočná, vtedy sa nudím a vymýšľam hlúposti. Ja neviem asi potrebujem resetnuť.
PS: no len doma som taka. V škole, v práci a kolektíve je všetko OK.
Keď začínam na tému odchod a osamostatnenie tak začína s tým, že návrat už späť nie je možný a že nech počítam s tým, že drobec mi v mojej starobe urobí to isté.
Ja neviem a k tomu mám dnes skúšku, som nešťastná a v hlave mám ako vygumované. Nič neviem.
Bettty, a koľko má svokra? Veď TY JU na staré kolená neopatruješ. A kde sú deti, tam MUSÍ byť trochu starostí okolo nich! Tak nech sa chalan trochu pohne, mama mu nebude furt deti pedinovať!
Si synak neuvedomuje, že on by jej mal pomáhať? A nie ona s malou? Hohoho! Tak toto nemám rada, sorry. To si on pletie!
Jasné že si mimo domu OK, lebo si neni vynervovaná zo stien medzi ktorými si a čo na teba padajú - to je snáď normálne, nie?
Prosím, a čo je to za reči, že ti malá urobí to isté. Však s tým musí každý rodič 100% rátať. Však o tom dospievanie je. ČI NIE?????
Držím palec - ale na nohe. Na ruke má do pondelka zálohované Natálka. Tak tfuj, tfuj, tfuj...nech to dobre dopadne.
Začínam nahadzovať systém ignorácie. Viem nie je to správne, no zatiaľ jediné riešenie čo mi napadá.
Aj tak mi furt hádže pod nohy polená s tým, že či som si naozaj istá, že to zvládneme a ako chcem riešiť malú keď budem v škole a on nebude môcť pre ňu ísť. Dakedy by som ho ....
PS: Svokra má 63 let. Mám opatrovateľku a muž má ešte segru.... ale to je na dlho.
Čmarkni cez víkend do mailu, ak aj nekuknem, ozvem sa ti cez týždeň.
To mi znie trosku ako vydieranie.
ahoj betty...aj ja som znamenie panna. veru my sme tazke povahy, ale s pannami som si vzdy perfektne rozumela....juj my velmi cholerikov a sanqinikov velmi nemusime ze? najviac hadok som mala v zivote s baranmi a viete ake znamenie je moj manzel? BARAN!
nuz aj ja som veru baran Mortisa24,
nesuhlasim, ze byvat s rodicmi je zo strachu zo zodpovednosti. samostatna som bola od 18tich - na vyske a aj v praci. bola som 300km od nasich a bola som spokojna, chodila som "domov" na navstevy. ale ostat s dietatom a bez prijmu ma z idylky vytrhlo a uz treti rok som doma, v byte s mamou a bratom a malym synom. nie je to idealny stav, no velmi mi pomahaju - nebola som denne 24 hodin sama s dietatom, a teraz mi po neho chodi mama do skolky kedze ja pracujem do pol siestej.
mozno by niekomu nezaskodilo najprv rozmyslat a potom pisat.
no ARIESA asi potom niesi uplne samostatna ked ti chodi po dieta matka...co tak matky ktore si musia najst taku pracu aby si to dokazali zorganizovat same? nezda sa ti to tazsie? mne teda ano...ale v tom mas pravdu ze ak zena ostane sama s dietatom tak to musi byt totalna katastrofa...akoze neviem si predstavit, ze z mojej momentalnej materskej by som vyzila sama s deckom, akoze fakt to je sila....
No ja som byvala s rodicmi v dome az kym som sa nepohadala s mamou/s ocom som mala zly vztah aj mam/,chodili sme okolo seba ako 2 sopky a trvalo to skoro rok.Tak som si povedala dost a muz zacal vybavovat uver na byt u nas este v pohode vtedy byty stali 600 tisic,tak sme sa prestahovali aj mama ,uz byva v Cechach ma noveho manzela a bavime sa po telefone,bola u nas pozriet nas novy sice stary ,ale nas byt.Odporucam sa osamostatnit ak sa to da vsetkym,tu slobodu ta je k nezaplaceni 
.No moj otecko zostal sam v dome,obcas tam chodim nieco porobit a tak so synom,ale som stastna ,ze tam uz nebyvam .
Túto otázku berte všeobecne teda je jedno či bývate zo svojími vlastnými rodičmi alebo zo svokrovcami. Zaujíma ma hlavne či ste si spoločne určili pravidlá a ktoré miestnosti v dome máte na spoločné užívanie.
