Každá žena má viac tvárí, ale keď je to myslené takto, tak to bohviečo nieje. Je smutné, keď dieťa napíše o svojej matke, že mu robí peklo, zo života, ale aj ja viem o čom píšeš, hoci u nás to bolo vzdialenejšie. Robila to moja starká otcovi a jeho bratom. Potom tak aj rodina dopadla.
Inak ťa obdivujem, aj tvojho manžela, že ste tak vydržali bývať hoci len deň...
Fuha - myslela som, ze taketo vztahy byvaju iba v hlupych US-filmoch... nie v kazdej rodine su dobre vztahy, ale skor by som toto cakala od svokry ako od mamy. Nikdy si nerozmyslala nad tym, preco je taka, kedy to vlastne zacalo? Bola taka vzdy, aj ked si bola male dieta? Aky je vlastne tvoj vztah k mame, co k nej citis?
Ako ti moze robit zo zivota peklo, ak nebyvate spolu... stretavate sa, si odkazana na nejaku pomoc od nej alebo ona od teba? Co otec?
Tazko sa k tomu vyjadrit, ked neviem viac. Ak si presvedcena, ze sa to neda zmenit, tak by som na tvojom mieste prerusila vztahy, obmedzila iba na "nutny" kontakt a v ziadnom pripade by som nedopustila akekolvek zasahovanie do vlastneho zivota a zivota mojej rodiny. Na to nema ziadna matka pravo (aj ked ona takto o tom nerozmysla)... Ak ta to naozaj trapi a mas pocit, ze ten problem sama nezvladnes, skus sa poradit s psychologom. Nie je to ziadna hanba a nadhlad skuseneho odbornika ti pomoze pozriet sa na veci inymi ocami...
moj otec je presne taky isty,ohovara ma vsade kde chodi aj manzela ,syna .robi intrigy.ja som ho zacala ignorovat a uz mu nepomozem,len ma vyuzival okolo domu som len ja makala a pritom mam 2 sestry,ktore tam nepohli ani prstom.Konecne mam pokoj od neho.ignoruj ju ,mozno pride na to ,ze robi chybu ,ale pochybujem o tom.
Prerušiť kontakt na nutné minimum, ak sa dá tak i celkom prerušiť kontakt. Ani deti by som k nej nepustila. Bola by pre mňa vzduch.
Mama bola taka vzdy, len ja som si to este v tom utlom veku tak dobre neuvedomovala. Jedine vsak co si pamatam bolo, ze som chcela byt pre nu vzdy dobra, len sa mi to nejako nedarilo...vzdy na mne videla nieco zle (ale aj na otcovi a sestre). Otec je nou dokonale zmanipulovany, a myslim si ze ju ma aj dost rad.
Nemozem povedat ze by som mamu nenavidela, je to predsa moja mama...ale skor by som povedala ze sa jej vyhybam. A nie som od nej absolutne nijako zavisla, ani deti jej nedavam strazit, vsetko som si zariadila inak.
Do partnerskeho vztahu sa mi nemiesa, myslim ze ma respekt pred mojim manzelom. Ale teraz sa snazi hladat chyby vo vychove mojich deti (...tak napriklad zacala som dcerku davat do skolky, ale dost tazko znasa odlucenie odo mna, hlavne rano za mnou place...no a dnes rano v skolke sa mi za chrbtom zjavila moja mama, aby videla ako mala v skolke place... a vsade ma poohovarala aka som mizerna matka, ked som ju tam dala...pochopite to? Samozrejme ze z tej skolky som isla s placom aj ja).
Idandra,ak je to tak píšeš,súhlasím s Filipkou,preruš všetky styky s ňou,to nie je matka,ale cudzia žena.Spýtala si sa jej,prečo to robí?Alebo sama seba,možno je nešťastná,možno sa z niečoho viní,ak by si na to prišla,možno tam je odpoveď.Ale to je psychické týranie a Ty sa trápiš teraz určite viac,ako keď sa s ňou nebudeš stretávať.
ja si myslim, ze je nestatsna ... dokonca by som trvdila, ze to ani nerobi "uplne naschval" ... skrat, nutkave konanie, zvyk, ....
ale je otazne, kolko casu a energie na riesenie takeho cohosi obetovat .
mozno by som obmedzila fyzicky kontakt, ale v mylsienkach by som sa jej snazila venovat pozitivnym sposobom.
Mama je len jedna. Vdacime jej za svoje zivoty. A to nie je vobec malo, alebo inak povedane, je to prilis vela nato, aby sa robili radikalne opatrenia. Suhlasim s tebou Svetlana, pretoze zasa nemozme zit zivoty druhych. Ale uctu k rodicom teba prechovavat za kazdych okolnosti. Aj oni su len ludia a bohuzial, castokrat ludia s chybami. Snad len mozme aspon v duchu odpustit jednemu cloveku? 
Idandra a neprehanas to trocha? OK, mozno je tvoja mama manipulatorsky typ, trocha reznuty malomestianstvom, ale zije si LEN svoj zivot, v ktorom ma potrebu vas vsetkych riadit/tak si upevnila pozicie v rodine/. Ktosi sa tu v diskusii nizsie udivuje, ze tvoj otec s nou vydrzal. Co je ale prosim vas vsetkych do toho, koho tvoj otec miluje. Vratane teba. Oni dvaja sa nasli, zobrali sa a vychovali 2 deti, on ju lubi ako svoju manzelku a matku svojich deti.
Pises, nemiesa sa ti do vztahu. Tak vidis, aka sympaticka mama je ta tvoja. Kolkym sa mamy do vztahu miesaju a riadne to tam zamiesavaju.
To, ze sa jej nepaci, ako vychovavas svoju dceru? Prosim ta, ktorej babke sa co paci. Ved aj ja mam ine vychovne a opatrovatelske nazory ako moja mama a svokra, ale este to neznamena, ze si z toho nieco robim.
Su aj ovela ovela horsie mamy. Mamy, ktore chodia na potraty, o deti sa nestaraju, piju, maju milencov, deti dokonca zabijaju.
Divaj sa na nu optikou velkoryseho cloveka, ktory je jej predovsetkym povdacny zato, ze dnes mas rodinu a si mamou aj ty sama. Skor sa snaz byt zmierliva a vyhni sa chybam, ktore podla teba vo vasom vztahu spravila tvoja mama, aby si do buducna neublizovala svojej dcere ty.
Si dospela. Nezavisla. Mozes zavriet dvere, kedy sa ti zachce. Ale nechces sa predsa len pokusit urobit nieco vo vasom vztahu? Vztahu mama a ty, samozrejme. Aby si neskor nelutovala. Vela postojov v chovani druhych castokrat pochopime az neskor, ked sami stojime na ich mieste.
To naozaj nema nic ine na robote ako ta "spehovat" a "kontrolovat" aby mala o com rozpravat??? Chudera!
Myslim, ze by som just neplakala, hlavne nie pred nou. Mala by si jej rozhodne povedat, ze si v ziadnom pripade neprajes aby chodila do skolky, pretoze to nie je dobre pre malu.
A ty si z toho nic nerob, dietatko si zvykne - ved takmer vsetky rano placu ... isto si aj ty plakavala, ked ta mama vodila do skolky - urcite si tam aj ty "musela" chodit, ci nie? na to uz mama zabudla???
Alebo ze by sa chcela starat o vnucku, aby nemusela chodit do skolky?
Tvojej matke by prospelo, keby si nasla nejaku brigadu alebo nejakeho konicka, ci univerzitu tretieho veku, aby sa zamerala na nieco ine... evidentne sa nudi a pri svojej povahe zrejme nema ani vela priatelov...
Uprimne - je mi jej luto. S takouto povahou musi byt tazko zit.
Nedaj mame najavo, ze ta depta! Hlavu hore a nedaj sa!
Hany to dobre napísala.
Idan mám pocit (a nemusí to byť pravda), že si taký jemný typ človeka a potrebuješ trošku zosilnieť. S matkou nebojuj, to je zbytočné mrhanie energie, len sa jej NEBOJ povedať svoje.
Napríklad s tou škôlkou mame povedz - Aj ja som plakávala v škôlke a nič sa mi nestalo. Od plaču sa predsa neumiera. Aj ty si potom zlá matka, keď si ma dávala do škôlky? Alebo mi chceš dať nejaké peniaze, aby som nemusela do práce?-
Tak veľa síl dievča, nedaj sa!
Akoby si opisala moju znamu,kym som ju nepoznala,myslela som si ze telenovely su len vymyslene.ALe kolko zloby a intrig a fantazie sa skryva v takychto ludoch je az na neuverenie.Tvojmu otcovi gratulujem,ze tolko vydrzal,ale v takomto pripade su len 2 moznosti,bud sa partner podriadi ,necha sa vydierat citovo a spolu ziju dalej stastne alebo sa vzoprie,nastane peklo a to pokracuje aj ked sa rozidu,lebo takyto clovek ti neda dychat ani ked si dalej od neho.Snad by pomohlo sa prestahovat.
Nedaj znat na sebe ze ti ublizuje a nedaj sa zatiahnut do osidiel intrig,je to asi tazko,lebo viem ze tito ludia su ianka ako med a velmi dlho trva kym si obet uvedomi co sa vlastne deje.Drzim Ti palce aby si nasla tu spravnu cestu pre Vas obe,lebo z nejakeho dovodu ste pribuzne.
Vprvom rade to nechapem,že su aj taketo mamy.Ja mam najlepšiu mamu na svete a keby mohla tak by za nas aj dychala-sme tri sestry.Je pravda že rodičov si nevyberame ale trpiet,ak je to tak ako si pisala,neviem neviem či by som to dokazala.Ja sa riadim tym že človeku,pri ktorom sa necitim dobre,sa vyhybam alebo stretnutie obmedzim na minimum.Skus to aj ty,nenechaj si zneprijemnovat svoj život
....som rada, že sa tu práve dnes otvorila takáto téma...pretože práve dnes som si po stý krát povedala, že jej vyhľadám psychologičku....od afektov paniky, kriku a nervových zrútení....až po vyjadrenie, že sme s bratom najhoršie deti na zemi, lebo nejdeme pre nášho na mol opitého otca o pol noci na chalupu...(ani jeden z nás fakt nemohol)....citové vydierania, ako som jej to a ono mohla povedať....prečo som jej vtedy a vtedy nezavolala, ked ona čakala na môj telefonát do noci a ja nič....a napriek všetkej zlosti nado mnou vyhrala, lebo sa jej zakaždým podarí u mna vyvolať pocit viny....a skončím so sebaobviňovaním, že som zlá dcéra a ona pre mna toľko a toľko robí....ale dnes som zase raz mala pocit, že vybuchnem...a nakoniec miesto nej vyhľadám psychologičku ja....lebo sa dám....
yaya, neskusala si sama pred sebou postoj: ok, som uplne najhorsi clovek na svete a co ma byt? akceptujem to!
Neviem, mozno totalana hlupost ....
Moja mamina je super zenska. Ale odtial potial. Ja zijem svoj zivot a ona svoj. Sestra zije s nou a vidim ako mama cvici celu jej rodinu. Preco? Lebo sa daju. Sestra sa mi stazuje, ze ju kontroluje kam ide, kedy pride a naco ide a ked nepride nacas domov..nacas podla maminy, tak je ohen na streche. No co k tomu dodat. Mamca ju stale berie ako patrocne decko co treba vsade vodit za rucicku. Sestra jej neoponuje, nehada sa. A tak dokolecka. Na mna taketo komando neplati. Len sa zasmejem, prask dverami a je vymalovane. Mamca je blizenec takze o tych dvoch tvarach je to na nu ako usite. Zo sekundy na sekundu vie totalne zmenit naladu. Ma na vyber, bud ma tam chce a bude sa so mnou rozpravat alebo nemusi ale v tom pripade tam nemusim byt ani ja. Este by ma tak zaujimalo co by ma moju adresu povedala Lucia, hehe.
Tvoj problém je podobný ako môj, možno ešte horší. Moja mama odkedy som sa vydala mi robí zo života peklo, keď náhodou neprídem k nim alebo ona k nám, tak začne vyvolávať ona alebo otec, že si niečo spraví, že vyskočí z okna,lebo sa cíti sama, pritom žije s otcom /ktorý sa doteraz naňu sťažoval,avšak teraz drží s ňou /, má aj opatrovateľku, ktorú som jej vybavila, keď si zlomila ruku na hodinu a pol, ked príde k nám dám sa jej najesť, urobím kávu, nabalím jej domov a aj tak plače a doma ma poohovára pred otcom, že som na ňu kričala,pritom jej poviem svoj názor,iba keď rozpráva, akoby sme jej mali všetci pomáhať, lebo aj iní to robia a my sme nevďačné deti /mám aj brata/, moje dieťa jej nedávam a keď príde malý k nim na návštevu a hádže sa na zem /má obdobie vzdorovitosti/, tak obidvaja povedia, že nervózny zo mňa a z môjho muža, môj muž mi vravel, že sa s ňou mám čo najmenej stykať, dokonca som bola u jednej pani, ktorá prežila klinickú smrť a radí ľuďom a tiež mi povedala, že keď bude chcieť si niečo urobiť, tak to urobí a ja sa mám s ňou čo najmenej stretávať a myslieť na svoju rodinu,takže sa začnem týmto riadiť
Tak ako bolo spomenute vyssie, vzdy mame na vyber. Tvoja Mamicka je a vzdy bude zena, ktora ta porodila a vychovala. Minimalne ta porodila. A tak si ju treba za to vazit. Ono kto vie, cim presla - nepresla, co je za tym ako sa sprava. Moj nazor je, ze len clovek ktory je nestastny, ma potrebu ublizovat druhym. A teda tvoja mamicka musi byt riadne nestastna osoba.
Vies. Ked budes bojovat, nic ine ako boj necakaj. Ono vzdy je lahsie zotrvavat v boji, ked aj ta druha strana sa citi minimalne ubolena, max. je tiez agresivna a ma potrebu atakovat ci vracat nieco. Inak povedane tam kde je divak moze byt aj divadlo.
No a k comu sa chcem tymto dostat. Mamicku mas iba jednu. Mozes stravit cas s nou tak, ze obmedzis kontakty. Alebo, ze jej vynadas. Alebo, ze ju okomentujes v spolocnosti inych ludi, v snahe dat vsetko na "pravu mieru". Alebo mozes prist za mamou, objat ju a povedat jej : " Viem, ze nie si dokonala. Neviem co ta trapi. Ale si moja mamicka a ja ta lubim a vazim si ta. "
Ono proti takemuto postoju sa velmi tazko bojuje. Tak drzim palec 
S mamou mám zvláštny vzťah...je to osoba, ktorá sa snaží byť na verejnosti tou najlepšou bytosťou na tejto planéte...no svojej vlastnej rodine robí peklo zo života. Nikto z nás sa jej nikdy nepostavil na odpor, pretože sme sa jej vždy báli. Dokázala nás všetkých ohovárať, intrigovala a štvala nás proti sebe. Navyše bola to práve ona, ktorá sa hrala na chudinku, ktorej doma všetci ubližujú...ale bolo to práve naopak.
Dnes som síce šťastne vydatá a už s ňou nebývam pod jednou strechou, ale bývam blízko nej a peklo zo života mi robí stále...