Keď si poviem 20 rokov, zdá sa mi to tak veľa, ale v podstate akosi ubehnú veľmi rýchlo a tak sa stalo aj s rokmi, ktoré mi ubehli po boku naničmamy. Pokúšala som sa zamyslieť nad tým čo sa za tých 20 rokov u mňa významne zmenilo a popravde mi prišlo ťažké vrátiť sa k niektorým veciam, na ktoré som si jednoducho musela zvyknúť, popasovať sa s nimi, ísť ďalej a viac či menej sa mi to aj podarilo.
Nie je dňa, aby som si nespomenula na mamku, ktorú sme stratili nepripravení a príliš skoro. Tiež ubehlo pár rokov od toho, čo som sa vzdala milovaného behu. Trvalo mi to chvíľu sa s tým vysporiadať, ale to je len taká maličkosť nájsť si iný spôsob ako sa hýbať a kĺby pošetriť na horšie časy.
Syndróm prázdneho hniezda, no tak to je tiež pekná výzva. Z obdobia, kedy logistika 5 člennej rodiny hrala prim a bola som v jednom kolotoči, je tu obdobie kedy mám zrazu oveľa viac času, ale menej entuziazmu, občas aj energie.
Zmenila som po 29 rokoch prácu, nezmenila som prístup k práci, no radosť ma zamestnávať. Je síce pekné hovoriť si, že nie som staršia len skúsenejšia, mala by som byť vyrovnanejšia nad vecou a podobne, ale niekto ti tu buchne menopauzu a ja som ako nestabilné jadro s mozgovou hmlou a keď ráno vstávam po prepotenej noci kladiem si otázku: " Babičko kolik pak vám je let?".
Kým sa zohnem dobre premyslím ako na to, nech platničku nedráždim, žiadna spontánnosť sa nevypláca. Čo sa ale u mňa nezmenilo, ostala som verná tlačidlovému telefónu bez prístupu na internet, som asi posledný dinosaurus ako hovoria deti, uvidíme do kedy bez apiek prežijem. A to nehovorím o tom, že si stále rada len tak sama trsám v kuchyni. No aj napriek pár pokusom som sa nenaučila plávať kraula, žeby v ďalšej dvadsaťročnici? 🙂
Veru výrazné a nijak jednoduché zmeny sa udiali v tvojom živote. Neostáva nič iné len sa im postaviť čelom.