Aj takto si upratujete v dusi?

Vsimla som si, ze sa tu rozbehla nejaka sutaz (bezomna!!!), len som nejak nezachytila, co ju odstartovalo. Ale ked ta citam, nuz reku sa pridam. Asi preto, ze som dnes nahodne natrafila na moju knizocku s najprijemnejsmi vecami, ktore si spisujem pre pripad, ze ma raz prepadne pani Depresia.
Aspon podla mna je to najdokonalejsi sposob, ako si upratat v hlave, v dusi a vsade.
Lebo ako hovorim - taketo upratovanie sa nema robit len tak nazdarboh, ked ma to napadne, ale pri poriadnej prilezitosti - teda, ked je na to dovod. A ked je na to dovod, ako prve ho treba odstranit, lebo kukanim do tepleho svetielka sviecky pocas ciernej hodinky si clovek pretriedi pocity, ale smutok ostava.
A preto, okrem ineho sladkobolneho, mam v tej knizke spisane vtipne zazitky, situacie a vyroky moje i kadekoho ineho.

Podme na vec: (ked uz mam dnes tu roztopasnu naladu, treba to vyuzit)
Pamatam si, ako som kedysi davno sedela na izbe na intraku a citala knihu. Kamoska zase nejaky casopis. Pohodove nedelne popoludnie. Konkretne tato nasa intrakova izba bola tenka ako sliz, popri stenach tri postele (nad nimi policky - raz jedna nevydrzala naval vedomosti - knih a utrhla sa) a v strede uzka ulicka. Pod oknom stol. (Opis je nutny pre lepsiu predstavivost.) Ako si tak pohodovo citame, do izby prisiel jeden chalan, ktory hladal tu tretiu z nas (najkrajsiu, samozrejme) a ktora tam (samozrejme) nebola. Tak sa kamoska zdvihla, ze ju ide zavolat. Ja som tomu individuu (celkom pohladnemu) nevenovala pozornost (lebo sa nezaujimal o mna). Tak sa usadil na postel tej tretej kamosky a cakal. Mne zazvonil telefon, volala mi spoluziacka, ze je dole v hale a ze si ide hore ku mne pre poznamky, co som jej slubila. Ja som vstala, ze ich idem teda zobrat do skrine v predsieni. On vstal, aby mi urobil v tej uzkej ulicek medzi postelami miesto. V snahe vyhnut sa jeden druhemu bez jedineho kontaktu sme veselo stratili rovnovahu a plesk! lezali jednen na druhom na posteli. Ako na potvoru sa otvorili dvere na chodbe. Zdesene sme sa snazili bleskovo jeden z druheho pozbierat (teda on zo mna a ja spod neho vysukat sa von), cim sme akurat dosiahli dojem, ze sa nevieme jeden od druheho odlepit (asi viete co myslim). A dnu vosla ta kamoska, co chcela tie poznamky.
Sekunda trapneho ticha. Kamoska ocervenela. "Tak ja teda pridem neskor." a vypadla.
No trapaaaas!!!!
Ale aspon sme sa dost rozpacito neskor skamaratili s tym individuom. Co nam aj ostavalo, po tom intimcu.

Zase kamoska ma horsiu prihodu. Za jej bratom prisiel spoluziak hrat sa na pocitaci hry. Potom jej brat mal telefonat od frajerky a zmizol dole telefonovat. Jej nechal ovladanie, aby hrala za neho (vsak poznate, take telefonaty pod hodinu nejdu). Teda hrali spolu. Tak sa do toho vzili, ze v jednej chvili sa kamoska prilis naklonila nabok a svihla na zem aj s otacavou stolickou. Cim ale podrazila aj toho kamosa a boli na zemi obaja. Rachot zhora samozrejme neostal bez odozvy. Do izby sa vrutil tata, ze co sa deje. A ked uvidel nezletileho chalana, ako sa vala jeho nezletilej dcere medzi stehnami, tak mu oci vybehli az spoza okuliarov (asi takto O.O ): "Ja som myslel, ze sa hrate hry, nie jeden s druhym!"

No skuste mat pri takychto spomienkach depresiu. Ved s usmevom ide aj upratovanie hned lepsie, nie?