Čajíčkovanie

Moje "čajové" spomienky siahajú už do detstva. Pamatám si že u nás doma nikdy nesmel chýbať čajník plný čaju. Kedykoľvek my bolo chladno alebo som bola smadná môj ocino my zohrial čajík a mne v tej chvíli nič viac ku šťastiu nechýbalo. No s pitím čaju sa my spája aj jedna vtipná príhoda. Moja mama občas zvykla prelievať čaj do malého bieleho hrnca. Raz keď som prišla zo škôlky a chcela svoj čajík, ocino my ho nalial z toho hrnca. Tak ako vždy my ho aj ochutil a priniesol. Už po prvom dúšku som však všetok obsah vyprskla von. Pretože v tom hrnci nebol čaj ale číry slepačí vývar. A ešte k tomu ocukrený. Poviem vám tú chuť si pamatám dodnes. Môj brat tiež raz dostal čaj-nečaj keď mu ho mamina namiesto cukrom ochutila soľou. Teraz som už dospelá ale čajíčkovanie my je blízke stále. Dokonca som na čajíky naučila aj môjho manžela. Keď sme čakali našu bambuľku chodievali sme na čajík aj do čajovne. Príjemne sme zrelaxovali a naučili sme sa niečo nové o sypaných čajoch a aj o čajových rituáloch. U nás doma by ste našli hneď niekoľko druhov čajíkov. Každý si príde na svoje. Mňa na čajíkoch láka ich vôňa a chuť. Milujem ovocné čajíky a tiež zelené čaje. Na jeseň si do čaju pridávame citrón alebo zázvor a keďže moja svokrička zbiera bylinky nemôžu chýbať v našom čajíku ani tie.Dobrým dochucovadlom je medík alebo hnedý cukor. Cítime sa lepšie a vieme že v každej šálke máme kus prírody. Moja dcérka už čajíčkuje s nami a som rada že jej chutia rovnako ako nám. Aj teraz si pochlipkávam čajík zo sušenými slivkami a škoricou . Prajem vám príjemné čajíčkovanie a krásneho mikuláša .