Desné vianoce/Najkrajšie vianoce l

...tak toto tu spadlo, ako jasný blesk z neba! Už pár dní mám sviatočnú náladu a chcela som sem napísať, ako sa rokmi menilo moje nadšenie pri predstave o vianociach Každý tvrdí, že vianoce v detských očkách sú naj, naj, naj...no, proste, že každé dieťa sa neskutočne teší na darčeky pod vianočným stromčekom, na pohodu v rodine, a na úžasné dobrodružstvá, ktoré zažije s kamarátmi pri sánkovačkách ...no, u mňa to tak nebolo smútok, hrôza, des a stresy sa ma zmocňovali, len pri predstave slova vianoce ...môj starký bol, aký bol a pri jeho tyranskej a despotickej povahe sa len ťažko vie človek tešiť na tak krásny sviatok-nieto, ešte dieťa ...snáď len predstava super sánkovačiek ma donútila ísť s mamou a súrodencami do BB a stráviť tam "najkrajšie" sviatky roka doslovne som NENÁVIDELA štedrý deň...ono, začalo sa to už ráno, keď privilégium ozdobovať vianočný stromček mal brat a starký-starký ho ozdoboval doslovne takým spôsobom, že stál asi dva metre od stromčeka, zobral si paraple a rúčkou si pritiahol vetvičku, zavesil ozdoby, a samozrejme, že keď to pustil, tak so švihom mc Queena, ktorý práve vyletel z dráhy mu okolo hlavy preletela ona vetvička a guľa s rýchlosťou blesku vyletela a z rachotom sa otrepala o stenu a rozbitá dopadla na zem ...robil to tak zakaždým, až kým nepochopil, že takto to nepôjde gúľ nám každým rokom ostalo málo a muselo sa dokupovať...ale viete, kto bol na vine, že to takto dopadlo?...no predsa MY ostatní(starká, moja mama a ja)...sestra síce zdobiť nemohla, ale privilégium mala v tom, že bola benjamínek, a tak mohla všetko a nič sa jej nestalo ...deň pokračoval prípravami na štedrovečernú večeru...jesť sa nemohlo, len sa varilo a pieklo...zdobilo, a keď prišlo 17-násť hodín, tak muselo byť všetko typ/top, aby sme za hodinu sa stihli prezliecť do sviatočného...NENÁVIDELA som tie silonky, ktoré aj teraz "cítim" na svojích nohách a dnes ma len ťažko do nich natiahnete...NENÁVIDELA som tie MODRÉ šaty, ktoré som si musela obliecť rok, čo rok a tváriť sa, že aká som princezná NENÁVIDELA som, keď odbilo 18-násť hodín a my všetci sme museli stáť okolo stola, kde by bolo snáď počuť aj pochodovanie mravcov a starký v ruke držal modlitebnú knižku...začal čítať nejaký verš, či žalm(abo ako sa to )...a aj, keď sme boli neveriaci(do kostola sme nechodili a od starkých som nič dobré na kresťanov nikdy nepočula), tak sme v pozore museli stáť, ako soľné stĺpy a počúvať niečo, čomu sme nerozumeli ...zaprisahala som sa, že ja svoje deti NIKDY nebudem nútiť, aby robili niečo proti svojej vôly, a, že sa ich budem snažiť ochrániť pred ľuďmi, ktorí budú takéto niečo skúšať...teda, aspoň pokiaľ si nebudú vedieť vytvoriť svoj názor ...aj sa tak stalo-moji svokrovci mali zo začiatku tendenciu brať ich do kostola hádam už od prvého mesiaca povedala som NIE-mojím deťom nik vymývať mozgy nebude!!!...keď sa budú o tom učiť a budú chcieť vedieť viac, tak potom prosím-nemám nič proti tomu!!!...dokonca aj Tomovej tete (mníške)som to takto vysvetlila, a čuduj sa svete-bola unesená, a povedala mi, že mi dokonca závidí ...ale o tom tu nechcem vypisovať-sľúbila som, že nikomu nepoviem prečo, a tak sa aj stane ...ale nie o tom som chcela ...všetci POVINNE sme museli toto absolvovať a jediný, kto s nami NIKDY nebol bol náš otec-syn oných starkých!!!...nepochopiteľné, ale bohužiaľ, je to tak ...pamatám si, ako raz mama pracovala aj na štedrý deň a sľúbila, že do tej 17-tej isto/iste dorazí...no s jej "prúsermi" sa roztrhlo vrece vždy, keď bolo niečo dôležité ...jeden jediný autobus zo ZA, do BB síce stihla, ale ako knihomoľ sa tak začítala do knižky, že keď zdvihla zrak, tak zistila, že je vo Zvolene, ktorý následoval až po BB ...bohužiaľ, keďže boli sviatky pokoja, tak už nič nešlo...a my sme čakali, a čakali, a pritom stáli pri štedrovečernom stole, hladní, smadní a unavení ...keď dorazila(stopla si niekoho), tak sme si najprv vypočuli všetci "hubovú", následovala modlitebná, a až potom sme mohli zasadnúť a STRIKTNE museli dodržať etiketu, všetko zjesť a s chodmi čakať na ostatných...respektíve sme sa "držali" starkého apetitu-ak povedal, že si ešte dá a my sme už mali kapustnicu zjedenú, tak na ďalšie sme museli čakať dovtedy, kým on nedojedol dupľu ...ono, je toho veľa-ale nemám síl pokračovať...nedá sa ...na dnes končím-dnes máme akože štedrý večer ...v pondelok ideme do Šiah, občas zablúdime aj ku svokrovcom a u nich budeme mať ten "pravý" štedrý večer...a keďže nechceme teperiť darčeky sem a tam a Tomík vie, ako to s tým ježiškom je , tak sme sa im rozhodli dať darčeky tu...a tam dostanú od svokrovcov
Zajtra isto pokračujem...ak budete mať chuť, tak si to prečítajte-pokračovanie už bude o niečom inom...o niečom, čo som si vždy želala, i keď som to nikdy nevyslovila...nikdy som si to ani len nepomyslela, ale viem, že je to to, čo som vždy chcela ...tak krásny zvyšok ne/štedrovečerného večera vám želám
PS:apropó, mám na vás prosbu:hľadám, hľadám a nemôžem nájsť na nete pesničku, ktorú spieva pre deti Viktor Guľvaš-zdobím si jedličku...my ju síce máme na cd-ku, ale je tak nádherná, žeby som vám ju chcela venovať ...ak ju niekto nájde-dajte ju sem prosím, ďakujem