Desné vianoce/Najkrajšie vianoce ll

...a tak to išlo roky, a nik nemal odvahu na tom niečo zmeniť ...až raz-mala som desať a po facke od starkého, kedy mi stena dala druhú sa vo mne niečo zmenilo ...s hlavou vztýčenou, so slzami na krajíčku(ale držala som sa-žiadne slzy neboli )som mu povedala:"tak toto si spravil naposledy!!!"...otočila som sa a vybehla na druhé poschodie ku tete, kde som strávila noc...ráno som si od nej požičala peniaze a sama odcestovala autobusom domov ...boli to letné prázdniny, ale už vtedy som vedela, že v BB boli posledné!...a týkalo sa to aj vianoc!...a neuveríte, ako prišiel čas odchodu na sviatky ku starkým, tak som si stála za svojím a nedala sa prehovoriť a keďže mama ma doma samú nechať nemohla, tak sme ostali všetci ...starký zúril, ale so mnou nepohol ...hneď tie prvé vianoce sme doslova a do písmena nemali ŽIADNE ...žiadne darčeky, žiadny stromček, žiadne koláče, žiadna štedrovečerná oslava -iba kapustnica a zemiakový šalát s domácou majonézou nám pripomínali tie desné vianoce, ktorých sme si užili až, až...a na ktoré sme chceli zabudnúť...dokonca aj šnicľu sme vymenili za pstruha ...a akokoľvek sa to zdá čudné pre vás, tak to išlo roky nik z nás nemal odvahu čo i len snívať o nádherných najkrajších sviatkoch, nieto ich ešte uskutočniť ...
...mala som 28 a stretla Toma teda stretla hm, omylom som mu poslala erotikuš sms-ku ktorá mala patriť niekomu úplne inému nie, nechodila som s ním, ale v partii sme si takéto "zverstvá" stvárali a mne sa to stalo osudné ...a musím povedať, že odvtedy som najšťastnejší človek na svete ...ale nie o tom som...
...prišli prvé vianoce s Tomom a my sme sa trepali ku jeho rodičom...aj to hlavne z toho dôvodu, lebo ma chcel predstaviť, že s kým to už skoro rok randí ...sviatky boli se vším všudy-stromček, darčeky, večera, koláčiky...no proste tak, ako má byť ...no ja som stále nebola vo "svojej koži"... napriek tomu, že nik ma do ničoho nenútil, tak sa mi to zdalo pre mňa dosť škrobené...pekne sa obliesť, spoločná večera, kde všetci na mňa čubrneli a hlavne, vtedy ešte nevedeli jeho rodičia dobre po slovensky...tak občas vzniklo trápne ticho(napríklad, keď mi povedali, že sú šťastní, že som prišiel ...alebo, keď nepochopili oni mňa a ich pohľady hovorili za všetko), ktoré zachraňoval Tom svojím prekladom ...
...a, prišli prvé naše spoločné vianoce, kde sme už boli traja ...a ja?...ja som až vtedy pochopila, o čom to všetko je alebo, aby som bola presná-nie pochopila, ale bola som najšťastnejší človek na svete ...bola som úplne uvolnená, šťastná v spoločnosti mojích milovaných, a keď som videla ich žiariace oči v tej krásnej atmosfére, tak som sa rozplakala no nie zo smútku, desu a strachu-lež zo šťastia ...takéto vianoce máme už šiesty rok, a toho roku sme už štyria ...máme stromček, darčeky, ozdoby na oknách, skriniach(a neviem, kde ešte ), máme štedrovečernú večeru(možno nie takú, akú má každý-nesedíme za stolom, ale v obývačke pri stromčeku, telke, rozbaľujeme darčeky a papáme...a hlááávne:ŽIADNE škrobené, krásne oblečenie-sme v tom, v čom sa cítime dobre, už som raz bola aj v teplákoch ) ...a pohoda, to je to, čo mi chýbalo ...
...je pravda, že takéto vianoce som zažila len pár krát(a to mám už svoje roky )...ale verím, že už len takéto budú(ak nie krajšie )...ale hlavne:hlavne sú pre mňa najkrajšie preto, lebo ich majú s nami aj naše deti ...lebo každé dieťa by malo mať krásne detstvo, spojené s nádherným prežitím najkrajších sviatkov v roku...a vlastne by malo mať nádherné spomienky, čo sa detstva týka
Prajem vám krásny zvyšok víkendu a nádherný čas strávený v kruhu svojích najbližších