Frajer Juli

Magic mi v inom blogu pripomenula nášho prvého kocúra Juliho. Ako takmer všetky zvieratá, aj tohto som dovliekla domov ja, to som mala asi tak 14 rokov. Omylom som ho ukradla susedom na chalupe To bol frajer na celej našej ulici, jeho najväčšou zábavou bolo na.ieranie susedovej dogy a nášho vlčiaka... všetci sme mu predpovedali, že raz ho jeden z tých dvoch dobehne, nuž ale mal iný osud, nakoniec ho v ôsmich rokoch zrazilo auto.
No a tento Juli síce vedel, že musí rešpektovať, že sa na pult v kuchyni nechodí, ale akonáhle sme vytiahli päty z kuchyne a on sa nejakým nedopatrením do nej dostal, už bol hore (a počuli sme len tiché "klop" - zvuk skáčuceho zvera z kuchynskej linky, keď nás počul opäť sa blížiť).
A raz sa skryl v dome, keď sme išli do kostola - vždy sme ho totiž vyhadzovali von, keď sme odchádzali preč - a mama zabudla na pulte rozmrazujúce sa mäso na obed, asi tak jeden a pol kilový falát hovädzieho.
Keď sme sa vrátili, našli sme už len asi pol kila toho mäsa a na dlážke ležať hore bruchom slastne oddychujúceho Juliho - asi týždeň sme si mysleli, že z toho prežratia zdochne, ale strávil to všetko statočne V ten deň sme jedli polievku a zemiaky...
Odvtedy sme si dávali sakramentský pozor na všetky Juliho skrýše v dome, a dôkladne ich prehľadali keď sme mali odísť preč. A mamu v kostole pravidelne chytali infarktové stavy z toho, čo nezabudla niečo jedlé v kuchyni na pulte, (počas omše sa z našej lavice ozývali tiché výkriky typu: Marikina torta!, alebo REZNE! Zabudla som rezne na stole!)