Móda a ja alebo móda a ja tu nie som?

Asi najvýraznejšie, čo máme spoločné ja a móda je prvé písmeno, teda M. Náš vzťah sa vyvíjal veľmi ťažko a pozvoľna, ale ako sa dozviete na konci, predsa len niekde vypučal.   No, od mala som sa búrila všetkému čo i len trošku nepohodlnému dosť vehementne veľkou plačúcou scénou na schodoch v baráku ráno o 5:30hod, keď trebalo utekať do škôlky, rodičom do práce a mňa omíňali gaťuchy...Aspoň bolo po rokoch na čo spolu so susedmi spomínať. Krepsilónky, sukňa, či blúzka samá umelina to bolo priam za trest, veci po staršej sestre a raz do roka nové nohavice z výberu dvoch, to je aj vám jasné v akej dobe sa tvoril môj vzťah k móde. Nehovoriac o mojej viac ako športovej povahe, nuž ale v tom čase jedniným výstrelkom aj na tomto poli boli ušité trenírky zo šušťákoviny, tielko, na ktoré som si našila nášivku nemenovanej renomovanej značky...Tak tak, jednozančne mi ostala smerom k móde podmienka pohodlnosti a nohavicosti a keď si raz niečo obľúbim, či sú to botičky, nohavice, koženka...tak to budem nosiť aj sto rokov, až kým nedostanem rozum alebo sa to na mne nerozpadne.  Určite idú najnovšie trendy len tak okolo mňa a ja im akurát tak zamávam, hanba mi. Ale ako sa stalo, nestalo, jedna z dcér je v tomto môj pravý opak a veru mali by ste nás vidieť pri nakupovaní, či ráno pri chystaní do školy...alebo radšej nemali?